Môj profil 
Predplatné
“Zistili sme významné rozdiely v úspešnosti základných škôl v malých vidieckych sídlach v porovnaní s mestami, ktoré majú nad 15.000 obyvateľov,” povedala pre TASR Romana Kanovská, riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), ktorý testovanie na Slovensku realizoval. Dôvod vidí v tom, že v mestách žije viac vysokoškolsky vzdelaných ľudí s lepším postavením, ktorí deťom platia po vyučovaní rôzne kurzy či doučovania.
Na slovenských žiakov má podľa štúdie PISA veľmi veľký vplyv to, z akého prostredia pochádzajú. “Vplyv sociálneho a ekonomického zázemia je jeden z najvyšších spomedzi krajín OECD. V roku 2012 sa tento vplyv na vzdelávanie žiakov oproti predchádzajúcemu cyklu PISA 2009 ešte prehĺbil,” píše NÚCEM. Slovenský školský systém nedokáže podľa správy zmierňovať rozdiely medzi žiakmi, ktoré sú podmienené ich zázemím.
Kanovská sa domnieva, že problém by pomohlo riešiť, keby deti trávili viac času v škole. Situáciu takto podľa nej riešia napríklad vo Francúzsku. Deti sú tam podľa Kanovskej v škole aj do piatej či šiestej popoludní, po vyučovaní čas trávia v knižnici, pripravujú si projekty. “Ak sa škola na Slovensku uzatvára pre žiakov popoludní, prejavujú sa rozdiely medzi žiakmi spôsobené sociálno-ekonomickým zázemím,” hovorí šéfka NÚCEM.
Na základe výsledkov PISA sa podľa Kanovskej nedá jednoznačne povedať, či dopadli lepšie žiaci z verejných či súkromných a cirkevných škôl. Do testovania PISA sa podľa nej zapojilo málo žiakov z neštátnych škôl na to, aby sa to dalo štatisticky porovnávať. Aj keď prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Saskia Repčíková hovorí, že študenti zo súkromných škôl dopadli výrazne lepšie ako ich spolužiaci z verejných škôl, Kanovská tvrdí, že výsledky interpretuje nesprávne. Štúdia PISA totiž rozdeľuje školy na štátne a neštátne. Do druhej skupiny sa neradia len súkromné, ale aj cirkevné školy a všetky, ktoré nezriaďuje štát. “Na Slovensku nie je faktorom, ktorý má vplyv na úspešnosť školy, to, či je škola štátna alebo neštátna. Dokonca, ak by sme porovnávali rovnaký typ škôl, tak napríklad na gymnáziách dosiahli priemerne lepšie výsledky žiaci štátnych škôl,” povedala Kanovská. Tento rozdiel však podľa nej nie je štatisticky významný. “Štatistické metódy nedovolia korektne porovnávať dva takto rozdielne súbory z hľadiska veľkosti, preto to ani na národnej úrovni pri vyhodnocovaní PISA nerobíme,” dodala.
mž
.JPG)
