Privatizácia kultúry a kultúrneho dedičstva

Dlhodobo známa politika strán Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a Sloboda a solidarita (SaS) sa nikdy neuberala konzervatívnym smerom. Prozápadnou orientáciou obyčajných ľudí a nominovaním nenápadnej N. Milanovej (OĽaNO) za ministerku kultúry, pôvodným povolaním učiteľky a dablérky hercov, ktorá do NR SR nebola zvolená nemôžeme očakávať zásadný obrat v kultúre (viac TU). Každodenná kultúra bude pokračovať vnucovanou aplikáciou kultúrneho a tzv. kreatívneho (tvorivého) priemyslu, znižovaním kvality kultúry kultúrnym spôsobom, aký je nám známy na západ od Slovenska. Čím bombastickejšia bublina, tým nižšia kvalita obsahu. Teda hra na pudy bez účasti ducha. Všetko ostatné sú len nástroje a formy dosahovania tejto bezduchej kultúrnej hry západom považovanej za najvyššiu kvalitu. Nová, len tridsať osem ročná ministerka kultúry, s typickým ešte pubertálnym slovníkom storky (z angl. story), táto krajina má v pláne vytvoriť také prostredie, v ktorom sa bude dobre dariť zisku v kultúre (viac TU). Ide o vstup súkromných investícií do kultúry (kultúra je vraj rozmanitá a preto aj finančné zdroje musia byť rozmanité!), slobodu médií, obnovovanie kultúrnych pamiatok, zákon o sponzoringu, ochranu autorských práv. A opätovné otvorenie diskusie o odluke cirkvi od štátu. Kultúra má byť vraj odvážna, príťažlivá a pestrá (viac TU). Teda, v preklade, ak si má kultúra na seba zarobiť, musí uprednostniť zisk a príťažlivosť pred duchovnou kvalitou. To znamená najmä pudovú a zmyslovú príťažlivosť, tie sa dosahujú a predávajú najrýchlejšie, oproti skutočnej duchovnej tvorbe, ktorá vôbec nemusí byť príťažlivá pre naše zmysly, práve naopak. Kvalitnou duchovnou kultúrou sa vychováva a vedie sa spoločnosť k vyššiemu duchovnému rozvoju, zmyslovopudovou kultúrou sa nadbieha masovému vkusu obyvateľstva. Podľa N. Milanovej by malo byť ministerstvo kultúry iba „vedúcim riadiacim pracovníkom“ a usmerňovať podriadené organizácie a fondy, ktoré sa majú od ministerstva osamostatniť. Obnova kultúrnych pamiatok, teda kultúrneho dedičstva slovenského národa a Slovenskej republiky sa má realizovať ponukou vybraných ruín kultúrneho dedičstva záujemcom za symbolickú sumu s podmienkou ich rekonštrukcie a sprístupnenie verejnosti, uvádza program OĽaNO (viac TU). Kto však zaručí, že pamiatky sa nebudú ďalej predávať cudzincom, najmä maďarským záujemcom, ktorí si radšej odtrhnú chleba od úst, len aby mohli získať ďalšie slovenské majetky. To sme tu už mali, a vieme, ako to dopadlo. Kultúra vraj nepotrebuje politiku. Kultúra však bude vždy pod diktátom aktuálneho politického systému, je jeho nástroj, aj keď bude tzv. liberálna, otvorená či zatvorená. Liberálny typ kultúry, resp. kultúrny priemysel ako nová ekonomická oblasť, akou sa má stať aj naša, slovenská kultúra je charakteristická v kapitalistickom politikom systéme.

Vo vzdelávaní – všetko dovolené

Možno si málokto uvedomuje, ako úzko súvisí nevzdelanosť žiakov a spoločnosti s kultúrnou atmosférou a osvetou v štáte. To, čo chceme od našich detí, vzdelanosť a slušnosť, nemáme ani v spoločnosti ani v politike. Ako jeden z hlavných problémov v školstve sa ukazuje sústavný a dlhodobý boj medzi nátlakom európskeho systému školstva, ministerstvom školstva a, zdá sa, že väčšinou konzervatívne zmýšľajúcimi školami, učiteľmi a rodičmi.

SaS v rezorte školstva prostredníctvom menovaného ministra školstva a vizážistu B. Gröhlinga neplánuje nijaký odklon od otvoreného či inkluzívneho výchovno-vzdelávacieho procesu. Všetci však chcú vzdelanejšiu spoločnosť. Ide o to, ako to dosiahnuť. SaS si myslí, že bude dobrá väčšia sloboda a zodpovednosť pre školy. Tá sa ale nerovná automaticky vyššej vzdelanosti, práve naopak, čím bližšie k nesystému „všetko je dovolené a každý si robí, čo chce“, tým bližšie k deštrukcii a babylonizácii, menšie zasahovanie štátu do sféry osobného života jednotlivca, ako to navrhuje SaS, vôbec nemusí znamenať slobodu a vyššiu kvalitu vzdelávania, ale anarchiu a úpadok. Tzv. tolerantnú spoločnosť podľa predstáv liberálnych strán, vrátane SaS ako výsledok vplyvu v školstve už dokážeme dekódovať ako nástroj na prípravu spoločnosti na jej cielené poškodenie (viac TU). OĽaNO svojou školskou politikou sa nijako významne neodlišuje od otvoreného školstva, navrhuje dať napríklad možnosť voľby rodičom alebo žiakom, či sa chcú na školách vzdelávať v rodovej ideológii (viac TU). Tí, ktorí by sa prípadne rozhodli odmietnuť, zmanipuluje a prinúti liberálna celoplošná mediálna a politická propaganda alebo „otvorená“ školská politika.

OĽaNO dalo svoj predvolebný sľub o neotváraní tém registrovaných partnerstiev a dekriminalizácii marihuany, ale je otázne, či to vydrží aj nový minister školstva. Obyčajní ľudia vo svojom programe uvádzajú, že zvoliť si školstvo ako jednu z priorít si vyžaduje politickú odvahu a vôľu. Nemôžeme však očakávať, že ju budú mať práve oni.

Národnostná politika neatraktívna (zatiaľ)

Nateraz je národnostná politika v úzadí. Obyčajní ľudia, ktorí budú riadiť ministerstvo kultúry nemajú odborníka ani program pre túto oblasť. SaS síce má program pre národnostné menšiny, ale vzťahuje sa najmä na ministerstvá vnútra a kultúry, na ktoré nebude mať až taký alebo žiadny dosah. Napokon, po voľbách je to už jedno. Téma menšín sa pravdepodobne neobjaví skôr, kým sa jej nebudú dožadovať samotné menšiny. Napríklad aj zo strany novovymenovanej štátnej tajomníčky ministerstva školstva M. Filipovej (SaS) so špecializáciou na samosprávu a verejnú správu, ktorá bude mať na starosti aj menšinové školstvo. K napätiu tiež pravdepodobne nedôjde, najsilnejšia strana OĽaNO, ktorá nemá ani najmenšiu predstavu o národnostnej politike, prizná menšinám ďalšie nadpráva na úkor slovenskej väčšiny, jednoducho preto, lebo táto agenda nijako nebude zasahovať do agendy ich strany, navyše si môže získať menšinových voličov. Všetky ostatné dôvody sú nepodstatné. Riziková situácia môže nastať v oblasti volebného systému a referenda. Zásadné zmeny volebných obvodov z jedného na osem, ako to má v pláne OĽaNO opäť otvoria parlamentné brány pre menšinový extrémizmus, podobne ako je to vo voľbách do vyšších územných celkov, ktoré vytesňujú šance paradoxne, slovenskej väčšiny v regionálnych a miestnych zastupiteľských orgánoch. Ak by sa už mala konať reforma samospráv, ktorá by bola aj v prospech slovenskej majority v národnostne zmiešaných obciach, tak by mali vzniknúť tri kraje – západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský. Akékoľvek znižovanie kvóra referenda alebo účasti skupín obyvateľstva potrebného na platnosť vyhlásenia alebo konania referenda na všetkých úrovniach sa môže stať riskantným precedensom v konečnom dôsledku v neprospech všetkých občanov Slovenskej republiky.

Margaréta Vyšná