Môj profil 
Predplatné
Štát smernicu podľa nej implementoval len z veľmi malej časti, teda nie v požadovanej miere. “Preto sme teraz v konaní, ktoré proti nám vedie Európska komisia,” povedala na brífingu v NR SR. V týchto hodinách tam prebieha konferencia, ktorá sa zaoberá právami a ochranou obetí násilia. Koná sa aj pri príležitosti dnešného Európskeho dňa obetí kriminality.
Šípošovej napríklad prekáža, že páchateľ, obvinený zo zločinu, má právo na pomoc od štátu v podobne právnika, pričom obete takúto možnosť nemajú. Legislatíva by podľa nej mala brať ohľad aj na finančné odškodnenie poškodeného či na peňažnú garanciu služieb v trestnom procese. “Aby napríklad polícia sama od seba kontaktovala organizáciu, ktorá môže obeti pomôcť. V súčasnosti dostanú kontakt v takzvanom poučení, kde si ho nemusia všimnúť,” vysvetlila.
Ivana Gážiová z ministerstva spravodlivosti, ktorá na konferencii prednášala, nevedela odpovedať, prečo Slovensko smernicu nezapracovalo v požadovanej miere. “Toto asi nie je otázka na mňa, keďže ja som v transpozičnej pracovnej skupine nebola,” uviedla. Naša krajina sa však podľa nej stala súčasťou Európskej sieti pre práva obetí, ktorá sa má zamerať aj na aplikáciu smernice v členských krajinách Európskej únie. Zatiaľ ju poriadne nezapracovala asi polovica.
“Neviem tie dôvody pomenovávať. Verím však, že, akákoľvek vláda bude k implementácii pristupovať zodpovedne. My sme na to dlhodobo upozorňovali,” povedala podpredsedníčka Národnej rady SR Erika Jurinová (OĽaNO). Poukázala, že Slovensko potrebuje v legislatíve definovať garancie pre obete v trestnom konaní.
Združenie Pomoc obetiam násilia riešilo vlani asi 700 prípadov. Zväčša išlo o domáce násilie. “V trištvrtine prípadoch volajú ženy, v malej miere i muži. Často sa stretávame aj s násilím na senioroch,” podotkol výkonný riaditeľ organizácie Miroslav Nosál. Združenie podľa neho pôsobí v niektorých krajských mestách. Prevádzkuje však celoslovenskú linku 0850 111 321.
.JPG)
