• Európska komisia na „ochranu“ maďarských volieb aktivovala Rapid Response System. V krajine, ktorá „neposlúcha“.
• Rizikový obsah pred voľbami na sociálnych sieťach „triedia“ nielen platformy, ale aj celý ekosystém koordinátorov, trusted flaggerov a spriaznených sietí.
• Slovenské voľby 2023 ukázali, že cenzúra nemusí stáť na veľkých zákazoch. Stačí mapa rizikových tém, jazykových spúšťačov a mäkké zásahy do dosahu.
• Ak sa spoločnosť chce brániť, nestačí kričať o cenzúre. Musí rozumieť mechanizmu a tlačiť na zverejnenie pravidiel.

RRS ako nový normál „ochrany“ volieb

Európska komisia pred maďarskými voľbami nezapla nič výnimočné. Nejde o jednorazový exces Bruselu, ale o fungovanie systému, ktorý už v Európe existuje, ktorý si členské štáty samy schválili a ktorý sa pred voľbami prepína do osobitného rámca ochrany integrity volieb.

Komisia na briefingu 16.3.2026 potvrdila aktiváciu Rapid Response System pred maďarskými parlamentnými voľbami. Transparency Centre kódexu proti dezinformáciám výslovne uvádza, že pri európskych aj národných voľbách sa tento systém spúšťa štyri týždne pred hlasovaním a zatvára sa týždeň po ňom. Od tohto momentu sa rozptýlený ekosystém mení na operatívny volebný kanál, v ktorom sa prepájajú platformy, overovatelia faktov, mimovládky a ďalší neplatformoví signatári. Dôležité je aj to, že nejde len o spontánnu sieť občianskych aktérov. Významná časť tejto infraštruktúry boja proti dezinformáciám je financovaná alebo spolufinancovaná z peňazí EÚ. Platí to napríklad pre EDMO a jeho uzly, ktoré Komisia dlhodobo podporuje ako súčasť európskeho ekosystému proti dezinformáciám. Počas maďarskej kampane EDMO priebežne publikuje výstupy o dezinformáciách, rizikových naratívoch a správaní politických aktérov.

Predvolebná debata na veľkých platformách už nie je spontánnym a hrubým priestorom politického stretu. Stáva sa priestorom pod zvýšeným dohľadom. Riziko sa vyhodnocuje rýchlejšie, citlivý obsah sa rýchlejšie eskaluje a platforma sa pevnejšie prepája s externým ekosystémom, ktorý jej pomáha určovať, čo je ešte prípustná politická súťaž a čo už vraj ohrozuje integritu volieb.

Nemá veľký zmysel rozčuľovať sa nad tým, že sa to deje. DSA nebolo z Bruselu nanútené bez súhlasu členských štátov. Rada EÚ sa na svojej pozícii dohodla v roku 2021 jednomyseľne a pri finálnom prijatí v októbri 2022 hlasovalo za všetkých 27 štátov vrátane Maďarska a Slovenska. Oveľa užitočnejšie je presne poznať, ako tento mechanizmus funguje a ako sa proti nemu brániť.

Nemusia zmazať kandidáta, stačí stlmiť jeho svet

Najväčší omyl je myslieť si, že volebný zásah musí vyzerať ako zmazanie kandidáta alebo zákaz strany. V digitálnej kampani na to často netreba ani polovicu takej hrubosti.

Stačí, ak sa vybrané témy dostanú pod prísnejší meter. Stačí, ak sa ich nositelia ocitnú pod prísnejším dohľadom. Stačí, ak sa obsah nebude mazať, ale prestane sa odporúčať, prestane sa šíriť prirodzeným tempom, začne sa častejšie označovať ako problematický alebo sa pri ňom uplatní opatrnejší výklad pravidiel. To už nie je stará cenzúra v hrubej podobe. To je manažment priestoru pred urnou.

Počas volieb prestáva byť najdôležitejšie mazanie nelegálneho obsahu. Oveľa dôležitejšie je, že sa rozširuje okruh obsahu, ktorý sa dá označiť za rizikový, podozrivý alebo spoločensky nežiaduci.

Slovensko už ukázalo, ako to funguje

Kto chce vidieť, ako takýto systém funguje v praxi, nemusí začínať v Budapešti. Stačí sa vrátiť k slovenským voľbám 2023. Práve tam sa ukázalo, že bezzásahovosť sa skončila.

Platformy nevstupujú do kampane naslepo. Pracujú s internými moderátorskými manuálmi, s mapou politickej scény, s identifikáciou citlivých tém, s jazykovými spúšťačmi a s pravidlami, ktoré určujú, čo je rizikové a čo má byť vyhodnocované opatrnejšie.

Ukázalo sa, že vo volebnom režime nemá ten istý výrok rovnaké postavenie podľa toho, kto ho vysloví a ako je zarámovaný. Autentický ostrý politický výrok môže byť vnímaný ako rizikový. Keď ten istý výrok prevezme kritik, fact-checker alebo médium s odsudzujúcim či osvetovým komentárom, zrazu vyzerá inak. Téma nezmizne. Len sa presunie do rámca, v ktorom ju už nenesie politický aktér, ale jeho dozorca.

A to je možno najväčšia moc tohto mechanizmu. Nerieši len to, čo sa smie povedať. Rieši aj to, kto smie byť autorom významu a kto ho smie len vysvetľovať, opravovať alebo morálne rámcovať.

Maďarsko ako ideálne pole

Keď túto logiku prenesieme do Maďarska, obraz je pomerne jasný. Maďarská kampaň stojí presne na témach, ktoré sa dajú veľmi ľahko zaradiť do zóny zvýšenej citlivosti.

Ukrajina a vojna. Rusko. Migrácia. LGBT a ochrana detí. Suverenita. Zahraničný vplyv. Soros. Orbán dlhodobo mobilizuje voličov na osi vojna verzus mier, na spore s EÚ, na migrácii a na kultúrno-hodnotových konfliktoch. Presne to sú línie, pri ktorých počas volieb stačí označiť obsah za rizikový, bez toho, aby bolo potrebné zakázať politickú súťaž ako takú.

Skutočná rovnosť kampane sa neláme na tom, či niekto smie kandidovať. Láma sa pri otázke, v akom prostredí smie hovoriť. Ak platforma alebo jej partneri pracujú s mapou citlivých tém a majú zmapovaný aj jazyk jednotlivých elektorátov, už nemoderujú len porušenie pravidiel. Moderujú prostredie, v ktorom sa určitý politický jazyk môže šíriť bez podozrenia, bez stlmenia a bez sprísneného dohľadu, kým iný sa šíri s nálepkou rizika.

Pri takomto nastavení nezískava výhodu ten, kto s konfliktnými témami do kampane prichádza, ale ten, kto ich rámcuje. A práve tu suverenistický alebo konzervatívny tábor ťahá za kratší koniec, lebo nesie témy, ktoré liberálno-progresívny ekosystém najľahšie označí za rizikové.

Volebný režim má aj v Maďarsku svoje inštitucionálne body. Komisia zverejňuje zoznam národných koordinátorov DSA a trusted flaggerov. Pri Maďarsku je ako Digital Services Coordinator uvedený Nemzeti Média és Hírközlési Hatóság (NMHH) a ako trusted flagger Internet Hotline notifikovaný týmto koordinátorom. Trusted flaggeri majú podľa DSA prioritné vybavovanie svojich oznámení, hoci konečné rozhodnutie formálne robí platforma.

To znamená, že predvolebné prostredie už má aj inštitucionalizovaný kanál prednostného signálu. A keď sa spojí s RRS, s internými pravidlami platforiem a s externým ekosystémom, vzniká silný mechanizmus prednostného triedenia citlivého obsahu.

Koordinátor má pýtať pravidlá, občan má vedieť čítať stopy

To, že tento systém funguje a pred voľbami pred voľbami zreteľne pritvrdzuje, je fakt. Najväčší problém je v jeho netransparentnosti. Ak sa online priestor počas volieb prepína do osobitného ochranného rámca, verejnosť má právo vedieť, podľa akých pravidiel funguje.

Verejnosť má právo vedieť, ktoré témy sú označené za citlivé, aké zásahy platformy používajú, kedy ide obsah do zrýchleného posúdenia, s kým pri hodnotení spolupracujú a kde sa končí nelegálny obsah a začína politické rámcovanie.

Práve tu by mal dôležitú úlohu zohrať národný koordinátor DSA. Ak už má v systéme zohrávať úlohu pri ochrane digitálneho priestoru, mal by si od platforiem vyžiadať ich interné election guides, mapy rizikových tém, profily politických subjektov, pravidlá eskalácie aj zoznam externých partnerov, ktorí sa podieľajú na volebnej moderácii. Verejnosti by potom mal sprístupniť aspoň redigovanú alebo sumárnu verziu týchto materiálov v rozsahu, ktorý neporuší zákonnú dôvernosť, ale umožní verejnú kontrolu. Platí to nielen pre súčasné voľby v Maďarsku, ale aj pre nadchádzajúce voľby na Slovensku.

Bez toho zostane ochrana volieb čiernou skrinkou. A čierna skrinka v tak citlivej veci, ako je predvolebný tok informácií, nie je obranou demokracie, ale len iným menom pre netransparentnú moc.

Spoločnosť sa nesmie brániť až vtedy, keď sa objaví veľký škandál. Musí sa naučiť čítať vzorec. Predvolebný mechanizmus sa spravidla neprezradí jedným dramatickým zákazom. Prejaví sa sériou drobných, ale opakujúcich sa zásahov. Bežný používateľ to spozná podľa zmeny správania siete. Príspevky na citlivé témy sa zrazu šíria slabšie, častejšie narážajú na obmedzenia a ich dosah padá. A to, čo neprejde ako pôvodný výrok, často prejde bez väčších problémov ako jeho kritika, odsúdenie alebo „vysvetlenie“.

Sprísnenie príde v presnom volebnom okne. A po zásahoch ostanú verejné stopy. Databáza transparentnosti DSA zhromažďuje anonymizované dôvody moderátorských rozhodnutí, aby nad nimi vôbec mohla existovať verejná kontrola. Už samotná existencia takejto databázy ukazuje, že moderácia nie je neviditeľný folklór platforiem, ale súčasť regulovaného systému.

Obrana proti tomuto mechanizmu sa začína pri schopnosti rozpoznať jeho stopy, pomenovať jeho pravidlá a vynútiť si nad ním kontrolu.

Slovinské voľby ukazujú druhú stranu toho istého systému. Transparency Centre opisuje RRS ako štandardný nástroj pri všetkých európskych a národných voľbách. Rozdiel môže byť len v tom, či Komisia jeho aktiváciu verejne zdôrazní, alebo ju nechá prebehnúť bez väčšej pozornosti.

Nový normál pred voľbami

Maďarsko netreba opisovať ako bezprecedentný cenzorský zásah ani ako jednorazový bruselský úlet. Je skôr ukážkou, ako v Európe funguje volebný režim podľa DSA, keď sa zapne v krajine, ktorá sa nechce zaradiť.

V Európe sa z tohto modelu stáva nový normál. Digitálny dohľad už nestriehne len na nelegálny obsah. Pred voľbami si nárokuje aj právo triediť rizikové témy, rizikové jazyky a rizikových nositeľov politického konfliktu.

A ak si spoločnosť nevynúti kontrolu nad pravidlami tohto mechanizmu, nebude sa už pýtať, či jej niekto upratuje kampaň. Bude len žiť v upratanom priestore.