„Oznamovatelia potrebujú mať garantovanú silnú ochranu. Budeme ďalej podrobne monitorovať situáciu na Slovensku,“ deklaroval McGrath. Generálna riaditeľka Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť a spotrebiteľov Any Gallego zas zdôraznila, že ochrana oznamovateľov patrí medzi kľúčové piliere protikorupčných snáh Európskej komisie. „Oznamovatelia musia byť chránení – silné záruky sú nevyhnutné,“ zdôraznila.

ÚOO tiež uvádza, že v diskusii mali komisára prekvapiť medializované informácie o vyjadreniach ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD), ktorý sa vyjadril, že „Európska komisia do dnešného dňa nedala konkrétnu námietku, čo jej pri transformácii prekáža“. V rámci rozhovoru tiež vyplynulo, že Komisia kladie dôraz na konzistentné plnenie záväzkov zo strany členských štátov aj po dočerpaní európskych prostriedkov.

„Predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová poukázala na potrebu zlepšenia dialógu medzi štátnymi inštitúciami, najmä v situáciách, keď vládni predstavitelia pripravujú zmeny mechanizmov ochrany oznamovateľov. Zároveň upozornila na aplikačné problémy z praxe – najmä chýbajúce pravidlá pre prijímanie a vybavovanie oznámení pri oznamovaní a nedostatky v zbere dát, ktoré je Slovensko povinné reportovať Európskej komisii,” uvádza ÚOO. Dlogošová poukázala aj na zdĺhavosť vyšetrovania oznámení, čo je dôsledkom nedostatku skúsených vyšetrovateľov, aj zrušenia Národnej kriminálnej agentúry, ktorá sa špecializovala na vyšetrovanie korupcie.

Úrad pripomenul, že vlani v novembri vláda nečakane predstavila návrh na jeho zrušenie a zásadné zmeny v systéme ochrany oznamovateľov. Zámer vyvolal kritiku ako zo strany odbornej verejnosti, tak aj Európskej komisie, ktorá upozornila na riziká oslabenia ochrany a predčasné skončenie mandátu vedenia úradu. „Napriek tomu bol zákon schválený. Vláda ho nakoniec v marci 2026 zrušila po tom, ako Komisia začala voči Slovensku konanie o porušení práva Únie a boli pozastavené rokovania o vyplatení šiestej tranže z Plánu obnovy a odolnosti,” uzatvára ÚOO.