Zelený údel alebo tiež Green Deal

Zdá sa mi však, že v svojich „proroctvách“ nepovedal celú pravdu. Asi nepovedal, že chcú navždy zrušiť možnosť takéhoto spojenectva nielen na ruskej, ale aj nemeckej strane. Ináč si ťažko vysvetliť priam programové ničenie nemeckej ekonomiky rôznymi zelenými údelmi spojenými likvidáciou atomóvych elektrární, zavádzaním nekonkurenčnej elektromobility, rôznymi uhlíkovými stopami a pod. Možno by nás to nemuselo trápiť, keby sme za uplynulých tridsať rokov plne neintegrovali našu ekonomiku do tej nemeckej a keby každý úpadok Nemecka sa automaticky nepremietal na Slovensko ako na pantografe.

Nie som ekonóm, aby som všetky tieto procesy odborne popísal. Ale každý, kto má len trošku zdravého rozumu, musí vidieť priam masochistickú, deštruktívnu politiku vyjadrenú tým odióznym slovom Green Deal. Najhoršie na tom je, že mnohí ľudia vidia v plánoch,  s ktorými prišli USA na konci druhej svetovej vojny a ktoré Stalin rázne zatrhol, na likvidáciu nemeckého priemyslu a zatrávnenie zbytkov tretej ríše pokrok. Ináč sa nedá vysvetliť volebné víťazstvo zelených v jednej spolkovej krajine.

Zelený údel sa zo strany odporcov najviac spochybňuje malým percentom znečistenia Európy v porovnaní s ostatným svetom. Je to síce pravda, ale dvojtvárnosť jeho obhajcov sa najviac prejavuje inde. Je to neprehliadnuteľné, ale málokto o tom píše. Najväčší zástancovia Zeleného údelu sú najväčšími podporovateľmi vojny na Ukrajine až do posledného Ukrajinca. A navyše, počuli ste čo i len zapochybovanie o americko-izraelskom útoku na Irán? Pritom – som laik – sa domnievam, že počas troch týždňov bojov na Strednom východe uniklo do ovzdušia popri rôznych škodlivých dusičnanov a dusitanov také množstvá CO2, že toľko ich nevyprodukuje celá únia hádam ani za rok. Práve tieto spojenia „zelených“ politikov a vojnových štváčov vyvolávajú vo mne pochybnosti o úprimnosti deklarovaných cieľov zelenej politiky.

Anton Hrnko