Sergej Lavrov: Je to práve rusofóbia, ktorá provokuje ďalšie napätie na svetovej scéne

Moskva 28. decembra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP/Kamran Jebreili)

Prinášame rozhovor ruského ministra Sergeja Lavrova, ktorý poskytol agentúre Rossija segodňa 25. decembra 2017

Otázka: D. Trump povedal, že plánuje stretnutie s V.V.Putinom, ktoré bude venované KĽDR. Prezident Ruska tiež vyjadril svoju pripravenosť na dialóg. Kedy môžeme očakávať takéto rokovania, kde a v akom formáte? Pokiaľ ide o otázku zlepšenia vzťahov medzi oboma krajinami, bude sa spoliehať len na osobné kontakty lídrov, alebo existujú aj iné možnosti predídenia pádu do víru novej „železnej opony“?

S.V. Lavrov: Kontakty medzi prezidentmi Ruska a Spojených štátov sú v poslednom čase dosť intenzívne. Spravidla sa neobmedzujú na jedinú záležitosť, ale ponímajú široké spektrum bilaterálnych a medzinárodných tém.

Termíny ďalšieho osobného stretnutia ešte neboli prerokované. Dovoľte mi pripomenúť, že V.V. Putin a D. Trump po stretnutí na summite APEC v Danangu schválili dôležité Spoločné prehlásenie o Sýrii. Následne hlavy štátov mali trikrát telefonické hovory – 21. novembra, 14. a 17. decembra.

Samozrejme, že sa dotkli aj situácie na kórejskom polostrove.

Zároveň, ja a Štátny tajomník R. Tillerson pravidelne diskutujeme o kľúčových otázkach týkajúcich sa rusko-americkej agendy. Najaktuálnejšie z nich sa dodatočne podrobujú odbornému hodnoteniu na pracovnej úrovni.

Dialóg s administratívou USA sa uskutočňuje aj cez kanály iných rezortov, vrátane prostriedkov špeciálnych služieb. V nedávnom telefonickom rozhovore ruský prezident poďakoval D.Trumpovi za spravodajskú informáciu poskytnutú CIA, ktorá pomohla zneškodniť teroristov chystajúcich výbuchy v Kazanskej katedrále Petrohradu a v iných mestských štvrtiach. Toto je príklad skutočnej súčinnosti Ruska a USA.

Zároveň si uvedomujeme, že vo vzťahoch medzi dvoma štátmi zostávajú mnohé  problémy, pretrvávajúce aj novoutvorené, alebo, presnejšie povedané, umelo založené. Hlavnou črtou je hysterická rusofóbia, ktorá opanovala washingtonský establišment a už nadobúda už, bez zveličovania, paranoidný ráz.

Je to práve rusofóbia, ktorá prekáža pohybu tým smerom, ktorý je dôležitý pre naše krajiny a provokuje ďalšie napätie na svetovej scéne.

V lete bol v USA schválený zákon cielený proti Rusku „O boji proti americkým súperom prostredníctvom sankcií“. Vieme o situácii s nezákonným, raidovým zhabaním nášho diplomatického majetku.

Naši diplomati pociťujú tlak FBI, musia zdolávať umelo vytvárane prekážky v práci. Rozpútala sa štvanica proti ruským médiám, predovšetkým proti Ruskej spravodajskej televízii Russia Today (RT). A to je len časť rozsiahleho spisu nemotivovaných protiruských akcií. Protiruská lobby sa dožaduje prijatia nových nepriateľských, ba otvorene nevraživých krokov.

Nemyslím si však, že termín „železná opona“ sa na danej etape dá uplatniť voči rusko-americkým vzťahom. Skôr môžeme hovoriť o ďalšom záchvate Mccarthizmu, proti ktorému, ako sa ukazuje, si americká spoločnosť nevytvorila plnohodnotnú imunitu. Ale osobne som presvedčený, že tak, ako kedysi v Spojených štátoch všetkých omrzel a zišiel navnivoč usporiadaný senátorom  J. McCarthym „hon na čarodejnice“, tak aj v súčasnej situácii USA vytriezvie a neskôr sa aj uzdraví.  Hoci veľa času sa stratí naprázdno.

Z našej strany postupujeme pragmaticky. Reagujeme na agresívne útoky, ale nepodnecujeme konfrontáciu. Budeme aj naďalej dôsledne a energicky obhajovať naše pozície, navracať partnerov z Washingtonu k základným princípom na ktorých by mal bazírovať bilaterálny dialóg. Hlavným z nich je zhodnotenie a rešpektovanie obojstranných záujmov. Bez tohto je proste nemožné ozdraviť vzťahy a sotva sa podarí efektívne spolupracovať v medzinárodných záležitostiach.

Otázka: Je šanca, že v roku 2018 sa dosiahne politické urovnanie v Sýrii? Je možné, a kedy bude prijatie novej ústavy Sýrie a uskutočnenie volieb? Zúčastní sa na nich aj B. Assad? Je Rusko pripravené poskytnúť pomoc na zaručenie bezpečnosti v SAR počas týchto volieb? Neobávate sa, že po stiahnutí ruských vojsk môže koalícia na čele s USA začať operácie proti vládnym silám, alebo dokonca sa pokúsi zvrhnúť B. Assada?

S.V. Lavrov: Očakávame, že v prichádzajúcom roku sa situácia v Sýrii bude naďalej vyvíjať smerom k stabilizácii, k dosiahnutiu dlhodobého politického riešenia. Predpoklady pre toto boli vytvorené. Ozbrojené sily SAR s podporou ruského VKS zničili zoskupenie ISIL, pripravili ich o zostatok bojaschopnosti. Zároveň sa naďalej usilujeme o konsolidáciu pozitívnych trendov v zemi v záujme zmierenia, mierového urovnania a rekonštrukcie krajiny.

Od samého začiatku konfliktu sme presadzovali myšlienku rozsiahleho vnútorného sýrskeho dialógu v rámci ktorého by sa mali riešiť hlavné otázky národnej agendy. Dnes si Sýrčania, v podstate, musia vypracovať novú spoločenskú dohodu, ktorá by sa stala základom budúcej obnovenej Sýrie. Nikto nemá právo diktovať im svoju vôľu, vnucovať hotové recepty. Len sýrsky ľud so zapojením celej etnickej a náboženskej rozmanitosti môže a mal by rozhodnúť, ako žiť vo svojom štáte.

Naďalej presadzujeme iniciatívu o zvolaní Kongresu sýrskeho národného dialógu, ktorý je predurčený presunúť do praktickej roviny myšlienku o inkluzívnom medzi-sýrskom dialógu, stať sa nástrojom rokovaní medzi delegáciou vlády SAR a opozíciou v Ženeve pod záštitou OSN. V rámci Ženevského formátu musia byť definitívne vybavené formality vzájomných dohôd, dosiahnutých na základe vzájomného súhlasu sýrskych strán o ústavnej reforme a o voľbách pod dohľadom OSN, ako to požaduje rezolúcia BR 2254 OON.

Čo sa týka účasti B. Assada v nadchádzajúcich voľbách, túto otázku by bolo vhodné položiť sýrskemu Prezidentovi. Všeobecne platí, že nikto nemá právo vnucovať suverénnemu štátu podmienky, ktoré diskriminujú jednotlivcov alebo skupiny obyvateľov tohto štátu.

Ako som už poznamenal, 11. novembra na „okraj“ summitu APEC v Danangu prezidenti Ruska a USA prijali Spoločné vyhlásenie v ktorom sa potvrdzuje všeobecný záväzok zachovať jednotu, suverenitu, územnú celistvosť a svetskú povahu sýrskeho štátu. Pravidelne riešime s americkými partnermi otázku ich vojenskej činnosti  na sýrskom území ktorá je prvotne nelegitímna z hľadiska medzinárodného práva. Vláda SAR by mohla de facto „tolerovať“ prítomnosť Američanov počas akútnych protiteroristických zásahov. Pokusy o zdôvodnenie ich pokračujúcej prítomnosti v Sýrii po porážke ISIL neobstoja kritike. Z praktického hľadiska nelegálna prítomnosť americkej armády vytvára skutočné prekážky na ceste k politickému urovnaniu, spochybňuje jednotu krajiny.

Naďalej poskytujeme pomoc Sýrčanom pre normalizovanie situácie, obnovu mieru a poriadku. Pri práci s regionálnymi a medzinárodnými partnermi budeme aj naďalej upozorňovať na nutnosť rešpektovať zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť tohto štátu.

Otázka: Vojenská infraštruktúra NATO a USA, najmä na ruských hraniciach, je stále rozsiahlejšia. Ako môže Rusko reagovať? Prečo je otázka vojenských základní v zahraničí, napríklad v Latinskej Amerike, irelevantná?

S.V. Lavrov: Budem stručný. Skutočne, nárast vojenskej infraštruktúry NATO v blízkosti ruských hraníc, nasadenie americkej protiraketovej obrany v Európe vyvoláva najhlbšie znepokojenie. Tieto deštruktívne kroky, ktoré podkopávajú princíp nedeliteľnosti bezpečnosti, spôsobujú ďalšie vyostrenie napätia v Euro-Atlantiku, prehlbujú deliace línie na európskom kontinente. V tejto súvislosti sme prijali primerané dodatočné opatrenia na upevnenie našej obranyschopnosti,  ochranu našich národných záujmov. Ako sa vyjadril Prezident Ruska Vladimir Putin na Veľkej tlačovej konferencii dňa 14. decembra, zaistime si vlastnú bezpečnosť bez toho, aby sme sa zapojili do pretekov v zbrojení.

Zároveň, na rozdiel od mnohých štátov, my nie sme stúpencami vojenskej expanzie. Budovanie vojenských základní v zahraničí v záujme projekcie moci, vrátane Latinskej Ameriky, nie je pre nás samoúčelom.