Lisa, Danilo a Matthias milujú potápanie, preto sa rozhodli, tak ako aj ďalší, zúčastniť na týždňovej potápačkej plavbe v Červenom mori a popisujú udalosti, ako ich majú v pamäti. V rozhovore s Arminom zo spoločnosti Taucher.net sa pripojil aj expert na nehody Jan-Philipp Lauer, ktorý na základe výpovedí Lisy, Danila a Matthiasa rozoberal technické aspekty nehody a jej možné príčiny.

Pred rezerváciou si Lisa, Danilo a Matthias overovali recenzie na loď  a jej služby. Hodnotenia boli výborné, preto neváhali a odleteli do Egypta. Loď kotvila v prístave Port Ghalib v oblasti Marsa Alam, kde sa všetci stretli. Na mieste zistili, že loď, ktorú si rezervovali, bola vymenená za inú, oveľa luxusnejšiu, väčšiu, z čoho boli veľmi prekvapení a zároveň sa tešili.

Všetci traja dostali kajuty na lepšom, drahšom mieste, než mali pôvodne objednané. Za lepšie kajuty sa všeobecne považujú tie, ktoré nad úrovňou vody. Čím vyššie, tým lepšie. Aj kvôli bezpečnosti, aj kvôli veľkosti kajút.

Loď vyplávala za nádherného počasia z prístavu, takmer žiadne vlny a vietor, aj keď v tom čase bol veľmi silný vietor v Hurghade. Až tak silný, že úrady “ zatvorili more“ a nedovolili lodiam vyplávať. Pre tento vietor na severe Červeného mora bola upravená trasa a loď sa vydala na juh od Port Ghalibu, smerom k útesu Satayah, kde žije hejno asi 80 delfínov.

Po ceste ešte pred prvou neďalekou zastávkou na potápanie prebehol bezpečnostný brífing. Podľa slov Matthiasa, Lisy a Danila pôsobila táto bezpečnostná inštruktáž profesionálne. Pozreli si na veľkom monitore „dobre spracovanú prezentáciu v Power Pointe“ , kde sa čo nacháza, aký je postup v prípade nehody, aký je signál, ak sa niečo udeje… Štandardná, povinná bezpečnostná príprava.

Nehovorilo sa vraj o skutočnom umiestnení, upevnení a manipulácii so záchrannými člnmi, ani o osobnom bezpečnostnom vybavení, ako je napríklad záchranná vesta.  Všetci ale priznávajú, že plní eufórie z plavby, nádhernej lode a dobrodružstirv, ktoré ich čakajú, nevenovali 100% pozornosť inštruktáži.  Záchranné vesty potom našli v kabínach, ale vraj neboli dobre udržiavané a chýbali batérie pre integrované svetlá.

Následoval ľahký vyvažovací ponor, ktorý si všetci užili. Počasie bolo stále výborné. Všimli si, že nábytok nieje upevnený a keď sa loď trochu kolíše, niektoré kusy sa trošku posúvajú po podlahe.

Noc nehody

Vietor trochu zosilnel a loď sa húpala viac, čo nie je nijak neobvyklé na otvorenom mori. Lisa sa rozhodla, že bude spať vonku na hornej palube. Danilo a Matthias mali spoločnú kajutu a uložili sa spať. Loď sa začínala húpať viac.

Všetci zaspali a potom to prišlo:„Ležal som na pravej strane a Matthias na ľavej, zobudil som sa a loď sa behom dvoch sekúnd prevrátila na bok tak, že Matthiasa hodilo o stenu priamo predo mnou.  Loď sa prevrátila na pravú stranu a v tom momente som nevypadol jednoducho z postele, ale ma z nej priamo katapultovalo na stenu pod uhlom 90°. Žiadna predzvesť toho, že sa niečo stane- jednoducho sa to stalo…“ hovorí Danilo. Bolo niečo pred treťou hodinou v noci 25.11.2024.

Lisa vonku na hornej palube vraví, že ju zobudilo hlasné buchnutie, hneď na to počula hluk nábytku a ostatných vecí, ako sa zošuchli na na jednu stranu, na čo sa loď prevrátila. Ležala na boku na pravej strane, takže nespadla, len sa zosunula na bok, ktorý bol vlastne stenou. Do pár sekúnd zhaslo svetlo a zostala úplná tma až na mesačný svit vonku.

Loď sa začala rýchlo potápať. Lisa bola behom chvíle po pás vo vode. Okamžite si uvedomila, že musí z lode preč. To už bol člen posádky na zodiacu ( malý nafukovací čln s motorom, slúžiaci na prepravu potápačov na krátke vzdialenosti). Ľudí z vody rýchlo pozbieral a zaviezol k záchrannému nafukovaciemu ostrovu. Tie boli 2. Keďže neboli uviazané o loď, prúd ich začal rýchlo unášať. Na týchto ostrovoch mali pár prikrývok, vodu, rybársky háčik, svetlice, preto sa ľudia v ňom cítili relatívne v bezpečí. Vlny neboli vysoké. Vietor fúkal, ale nebol nijak neobvykle silný.

Väčší problém mali Danilo a Matthias, ktorí boli stále v kajute. Uviazli, pretože sa pri prevrátení lode zatarasili dvere vecami a do kajuty tiekla voda. Čo nasledovalo, bol pud sebazáchovy, ako z hororého príbehu. Dvaja pasažieri z prevrátenej lode, ktorí sa dokázali zachrániť . Snažili sa rozbiť okno, to sa im ale nedarilo. otvorili aspoň malé kruhové okienko, cez ktoré kričali o pomoc. niekto ich začul, dostal sa k okienku, ale tiež sa mu nedarilo okno rozbiť.

Odišiel hľadať niečo ostré, ale v tom sa loď znova prevrátila tak, že bola dnom hore a ich okno sa dostalo pod vodu. Dýchali vďaka vzduchovej kapsli, ktorá zostala v kajute

Matthias spomína: „ asi po hodine boja o prežitie som si uvedomil, že nie…, odtiaľto sa nedostaneme, voda tečie zdola, je jej stále viac, vzduchu už veľa nemáme …a vtedy niekedy som si uvedomil, že je prievan. Počul som maličký ťah vzduchu ako niekde fučí…“. Podarilo sa im v totálnej tme nájsť dieru, ktorú urobilo pravdepodobne zariadenie kuchyne pri druhom pretočení lode. Preplávali ňou a dostali sa von. Boli v tme a kompletne dezorientovaní. Nikde nikto. Záchranné ostrovy boli dávno preč, unesené prúdom. Nepočuli ani nikoho volať. Boli presvedčení, že na lodi zostali poslední a zostáva im len čakať  na pomoc. Bolo asi 4:15.

Držali sa dreveného kusu, ktorý sa odtrhol z lode. Ako začalo svitať, videli okolo seba plávať rôzne veci . Ak fľašu s Colou a neoprény. Podarilo sa im obliecť neoprény a mali čo piť, tak bola zrazu ich nádej a nálada oveľa lepšia. Cítili sa zahanbene, že sa všetci stihli evakuovať, len oni dvaja ostali poslední.

Približne o 9:00 zbadali v diaľke veľkú nákladnú kontajnerovú loď. Mávali fľašou Coly, ale netušili, či ich loď má vôbec šancu vidieť. Ona ale zastavila. Dúfali, že niečo zbadala.

V rovnakom čase Lisa s ďalšími preživšími na záchranných ostrovoch ďaleko od seba, zbadali tú istú nákladnú loď. Vystrelili svetlice, ktoré im ešte zostali.

Matthiasa a Danila našiel vojenský vrtuľník približne o 10:00. Zlanil k nim vojak a po jednom ich vytiahol hore. Vo vrtuľníku mali obrovskú radosť nielen zachránení potápači, ale aj vojaci. Ich angličtina bola veľmi slabá. Pýtali sa ale trosečníkov, či tam je ešte niekto ďalší, alebo či sú len oni dvaja.

Matthias a Danilo ale nikoho nevideli, nepočuli, tak usúdili, že už tam nikto ďalší nie je a to povedali aj vojakom. Tí následne otočili vrtuľník a smerovali k pobrežiu na vojenskú základňu do nemocnice.

V lodi ale bolo uväznených niekoľko ľudí. Živých , aj mŕtvych, vrátane Slováka Michala. A nikto o nich nevedel. 

Medzičasom k záchranným ostrovom prišiel zodiac, všetkých naložil a odvážal k nákladnej lodi, ktorá spúšťala rebríky. Čln sa však tesne predtým otočil a namiesto na nákladnú loď ich zaviezol na Safari loď Star Jet, ktorá bola asi pol hodinu ďaleko. Tam už boli pripravení na pomoc, poskytli teplé oblečenie, jedlo, čaj a tiež možnosť si zatelefonovať. Bolo približne 12:30.

Na lodi spísali zoznam ľudí zo záchranných ostrovov.

Lisa sa s Danilom a Matthiasom stretli v hotelovom rezorte, kam všetkých po ošetrení zaviezli. mali len drobné zranenia, škrabance, modriny. Matthias mal aj hlbšiu reznú ranu, ale odmietol šitie. Len si ju zalepil. Na mieste sa všetci veľa zhovárali a preberali , čo sa vlastne stalo a kto kde bol. Z ich pohľadu im veľmi pomohlo, môcť sa rozprávať o tom s niekým, kto to tiež zažil. V kontakte sú aj naďalej.

Veľmi chvália pracovníkov z nemeckého veľvyslanectva v Egypte, ktorí im boli vo všetkom veľmi nápomocní a podľa ich slov“ kiež by takto fungovali úrady v Nemecku“. Ešte v rezorte spisovali hlásenia a stále čakali, že každú chvíľu privezú ostatných. To sa ale nestalo.

Odviezli ich do Hurghady, kde sa stretli s právnikmi a políciou. Spísali zoznam vecí o ktoré prišli a na formulár museli napísať, či to dávajú niekomu za vinu, alebo nie.

Odmietli to spraviť, pretože sami netušili, čo sa stalo. Oficiálne stanovisko úradov bol, že prišla veľká vlna, ktorá loď prevrátila. Nič také ale nezaregistrovali. Vlny mohli mat do 2-3 metrov podľa nich, čo je na otvorenom mori úplne bežné a lode sa kvôli takým vlnám neprevracajú.

Tiež to najskôr odmietali dať za vinu kapitánovi a posádke. „Ako sme mali niekoho označiť, keď sme vôbec netušili, čo sa stalo“, hovoria v rozhovore. Polícia ich ale nútila túto „kolónku“ vypísať, tak sa rozhodli, že napíšu „vina kapitána a niečo mohlo byť s loďou“. Loď bola ale čerstvo po servise a mala všetky papiere a bezpečnostné kontroly podľa miestnych úradov v poriadku.

V čase, keď sa už chystali na odlet, sa na mieste z časti potopenej lode chystal do vody inštruktor a technický manažér Dive Pro Liveaboard,  Khattab Faramawi, ktorý skontroloval celý vrak a po takmer dvoch dňoch od nehody vytiahol z lode štyroch živých ľudí, ktorí prežili vďaka vzduchovej kapsli.

Jeho pôsobivá odvaha a odhodlanie zachrániť štyri životy v tých najťažších podmienkach si zaslúžia uznanie.

V tomto čase žiaľ našli aj telo Michala. Jeho manželke a synovi sa podarilo zachrániť na jednom z nafukovacích ostrovov.

S odstupom času a po rozhovoroch s rôznymi lodnými technikmi v Nemecku považujú za najpravdepodobnejšiu príčinu prevrátenia lode jej výšku s ťažiskom príliš vysoko. Podľa technikov bol pri takejto stavbe lodi problém s nestabilitou skôr pre dĺžku vĺn a nie ich výšku. Keď vlna prišla zo zadu a bola dlhá, nadvihla loď, ktorá tak bola z časti vynorená a tým pádom sa húpala viac, ako mala. Všetko sú to zatiaľ len domnienky, ktoré sa líšia od oficiálnej verzie egyptských úradov. Vyšetrovanie však naďalej prebieha.

Preživší podali v Nemecku trestné oznámenie a prípad je v riešení Štátnej prokuratúry Hamburgu.

Spoločnosť Taucher.net spolu s MSI  (Marine Service International) začali po tejto nehode vykonávať bezpečnostné audity na safari lodiach. Egyptské úrady sprísnili bezpečnostné opatrenia na lodiach až do takej miery, že väčšina Safari lodí zostala stáť a musela zrušiť všetky plánované cesty. Jedno z opatrení sa totiž týka personálu, kde je po novom požiadavka na konkrétne vzdelanie technického personálu, ktoré má len hŕstka ľudí.

Aj tí, ktorí dlhé roky pracujú na lodiach ako technici a poznajú na nej každú skrutku, zrazu nemôžu svoju prácu ďalej robiť.  Či by v tomto prípade k niečomu bolo, že má technik titul inžiniera je otázne. S najväčšou pravdepodobnosťou nie.

Bilancia: 32 zachránených, 6 mŕtvych, 7 nezvestných.

Lisa, Danilo a Matthias na otázku, či ešte niekedy pôjdu na potápačské safari, odpovedali s úsmevom, že už plánujú ďalšie. Potápanie je vysoko návyková činnosť.