Môj profil 
Predplatné
Príjmy štátneho rozpočtu medziročne klesli o 10,5 % na 4,855 miliardy eur, výdavky, naopak, stúpli o 15 % na 7,991 miliardy eur. Na celý tento rok sú pritom príjmy štátneho rozpočtu rozpočtované na úrovni 15,793 miliardy eur a výdavky 18,561 miliardy eur. Informovalo o tom ministerstvo financií.
Daňové príjmy, ktoré tvoria podstatnú časť rozpočtu štátu, oproti prvým piatim mesiacom vlaňajška klesli o 12,7 % na 4,072 miliardy eur, výpadok daní tak dosahoval vyše 590 miliónov eur. Negatívny vývoj sa podľa rezortu financií zaznamenal pri dani z pridanej hodnoty vo výške 313,1 milióna eur, pri dani z príjmov právnických osôb vo výške 203,2 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 46,8 milióna eur, pri dani z príjmov fyzických osôb vo výške 41,8 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 7,4 milióna eur. Pri daniach z medzinárodného obchodu a transakcií, vrátane sankcií, výber medziročne poklesol o 0,7 milióna eur. Naopak, pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri iných daniach na tovary a služby vo výške 18,7 milióna eur a pri dani vyberanej zrážkou vo výške 3,6 milióna eur.
Príjmy z rozpočtu Európskej únie stúpli medziročne o 5,9 % na 455,2 milióna eur. Rozpočtové príjmy z dividend dosiahli zatiaľ iba niečo vyše milióna eur, ministerstvo však dodáva, že príjmy z dividend do rozpočtu tečú najmä v druhej polovici roka. Ostatné príjmy štátneho rozpočtu stúpli o 0,5 % na 327 miliónov eur. V rámci nich medziročne vzrástli iné nedaňové príjmy o 8,6 milióna eur, kapitálové príjmy o 5 miliónov eur a úroky o 0,7 milióna eur. Príjmy z prenájmu majetku medziročne klesli o 3,1 milióna eur a pri administratívnych poplatkoch medziročný pokles predstavuje 9,7 milióna eur.
Na druhej strane podstatná položka výdavkov štátneho rozpočtu, teda ďalšie výdavky zahrňujúce aj náklady na bežný chod štátnych úradov, medziročne vzrástli o 12,8 %, resp. 678,5 milióna eur, na 5,979 miliardy eur. “Uvedené zvýšenie je zaznamenané najmä v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, kde došlo k medziročnému zvýšeniu čerpania výdavkov o 387,6 milióna eur, a to najmä v súvislosti so zmiernením negatívnych dopadov COVID 19,” uvádza ministerstvo financií.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali medziročný pokles o 81,1 milióna eur. V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu Európskej únie sa zaznamenal medziročný nárast o 20,2 milióna eur, s čím súvisí aj nárast zdrojov spolufinancovania o 9,2 milióna eur. Platba do rozpočtu EÚ zaznamenala medziročný nárast o 44,1 milióna eur. Transfer Sociálnej poisťovni medziročne stúpol o 369,9 milióna eur.
Vývoj verejných financií v roku 2020 je podľa analytika Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Pavla Majhera zásadne ovplyvnený karanténnymi opatreniami a zhoršením ekonomického prostredia v dôsledku pandémie koronavírusu, ako aj vládnymi opatreniami na podporu ekonomiky. “V niektorých príjmových a výdavkových položkách štátneho rozpočtu, ako sú napríklad výpadok daňových príjmov, rast financovania OČR a PN cez transfer Sociálnej poisťovni, je už možné pozorovať vplyv tohto negatívneho vývoja,” uviedol pre agentúru SITA.
Hotovostné výdavky štátneho rozpočtu pritom rástli vo všetkých oblastiach. Bežné transfery rástli medziročne o vyše 900 miliónov eur, teda o 21 %. “K výraznému rastu prispel najmä transfer do Sociálnej poisťovne na financovanie vládnych opatrení na podporu ekonomiky. Výdavky navyšuje aj čerpanie transferu obciam a cirkevným a súkromným školám na financovanie podpory výchovy k stravovacím návykom dieťaťa, teda takzvané obedy zadarmo, rast výdavkov na rodičovský príspevok, vyššia platba za poistencov štátu, ako aj navýšenie dotácie pre ZSSK a verejné vysoké školy,” konštatoval Majher. Mzdové výdavky rástli medziročne o takmer 15 %, k čomu prispela valorizácia platov štátnych zamestnancov o 10 % od 1. januára 2020. Medziročne o 23 miliónov eur rástli aj výdavky na tovary a služby.
Objem investícií pritom medziročne klesol o pätinu na 512 miliónov eur. “Pokles bol spôsobený výškou zálohovej platby za stíhačky, ktorá sa medziročne znížila o približne 100 miliónov eur. Naopak, rast čerpania bol zaznamenaný vo výdavkoch na doplnenie a tvorbu hmotných rezerv v nadväznosti na riešenie aktuálnej situácie súvisiacej s pandémiou koronavírusu,” dodal Majher. Kapitálové transfery medziročne vzrástli o tretinu na 461 miliónov eur, keď vzrástlo najmä čerpanie transferov obciam, ako aj financovanie rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie.
Ako však pripomína analytik rozpočtovej rady, hotovostné hospodárenie štátneho rozpočtu tvorí iba časť salda celej verejnej správy. „Hoci vývoj hotovostných zostatkov zverejňovaný ministerstvom financií môže poukazovať na niektoré dôležité trendy či riziká, pre komplexný pohľad je potrebné zohľadniť aj hospodársky výsledok ostatných subjektov verejnej správy, ako aj metodické úpravy pri prechode z hotovostného na akruálne zaznamenanie,“ uviedol.
.JPG)
