Kontrolóri upozorňujú, že štrnásť samospráv pred kontrolou vlastnilo spolu 632 671 akcií s účtovnou hodnotou 20,9 milióna eur, pričom menovitá hodnota jednej akcie bola 33 eur. Počas sledovaného obdobia rokov 2022 až 2025 však došlo k prevodu 632 656 akcií za približne 8,4 milióna eur, čo predstavuje cenu 13,28 eura za akciu. Po transakcii im zostalo iba 15 akcií a ich podiel v spoločnosti klesol z 9,0445 % na zanedbateľných 0,0002 %, čo v praxi znamená stratu rozhodovacieho vplyvu v jednej z kľúčových verejných infraštruktúrnych spoločností v regióne.

Predseda kontrolórov Ľubomír Andrassy v závere auditu upozornil na zásadný rozpor medzi krátkodobým finančným efektom a dlhodobým verejným záujmom. „Starostovia, primátori či poslanci, ktorí podporili laxnú výmenu akcií za dlhopisy v strategickej spoločnosti, týmto krokom bezprecedentne povýšili krátkodobý finančný benefit v podobe výnosov z dlhopisov nad kľúčovú zodpovednosť samospráv voči občanom. A tou je zabezpečenie dodávok pitnej vody do domácností,“ uviedol Andrassy. Zároveň pripomenul, že práve obce majú byť podľa pôvodného nastavenia vlastníckej štruktúry jedinými akcionármi vodárenských spoločností, keďže im štát pred dvoma desaťročiami previedol tento majetok bezodplatne.

Podľa NKÚ SR sa celková hodnota dlhodobého finančného majetku kontrolovaných samospráv znížila z takmer 26 miliónov eur v roku 2022 na približne 13,5 milióna eur v roku 2025. Kľúčovým faktorom bol práve predaj akcií a následná strata účasti v spoločnosti Východoslovenská vodárenská spoločnosť, ktorá zabezpečuje dodávky pitnej vody a prevádzku kanalizačnej infraštruktúry pre približne milión obyvateľov východného Slovenska.

Kontrolóri zároveň kritizujú spôsob, akým boli transakcie realizované. Vo všetkých štrnástich prípadoch prebehli obchodné verejné súťaže s identickými podmienkami, pričom sa vždy prihlásil iba jeden uchádzač. Minimálna cena akcií bola nastavená na úrovni schválenej valným zhromaždením emitenta a samosprávy nevyužili nezávislé odborné ocenenie. Ako upozorňuje NKÚ, celý proces tak vyvoláva otázky, či išlo o skutočnú hospodársku súťaž alebo skôr o vopred pripravený mechanizmus s jediným reálnym kupujúcim.

Významným zistením je aj fakt, že obecní kontrolóri sa k transakciám nevyjadrili, hoci práve oni mohli upozorniť na riziká spojené s interpretáciou stanovísk regulátora. Národná banka Slovenska totiž len potvrdila súlad prospektu dlhopisov „Voda spieva I“ s európskymi požiadavkami, no neposudzovala ich vhodnosť či bezpečnosť pre samosprávy ako investorov.

Podľa NKÚ sa samosprávy vzdali nielen majetkového podielu, ale aj možnosti ovplyvňovať strategické rozhodnutia v oblasti zásobovania pitnou vodou, odvádzania odpadových vôd a ochrany životného prostredia. „Obce a mestá sa týmto rozhodnutím zbavili možnosti ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré majú priamy vplyv na ich zákonné povinnosti, a to zásobovanie obyvateľov pitnou vodou, odvádzanie odpadových vôd a ochranu životného prostredia,“ konštatuje Andrassy. Zároveň dodáva, že strata hlasovacích práv výrazne posilnila pozíciu ostatných akcionárov pri rozhodovaní o investíciách a smerovaní spoločnosti.

Kontrola zároveň upozornila na možné systémové zlyhania pri správe verejného majetku, ktoré môžu mať dlhodobé dôsledky nielen pre rozpočty samospráv, ale aj pre konečných odberateľov služieb. NKÚ odporúča parlamentnému výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj iniciovať zmeny legislatívy, ktoré by sprísnili pravidlá nakladania s majetkom obcí a posilnili transparentnosť rozhodovacích procesov.