Môj profil 
Predplatné
„Do budúcnosti nás čakajú ďalšie výzvy. Technológie nám neustále napredujú a v rukách nesprávnych ľudí sú tieto technologické výdobytky hotovým nešťastím,“ vyhlásila ministerka. Za dôležité považuje inšpirovať sa dobrou praxou v iných krajinách. „Nevymýšľať niečo, čo vymyslené je,“ dodala.
V boji proti hybridným hrozbám je podľa štátneho tajomníka Ministerstva obrany (MO) SR Róberta Ondrejcsáka (Most-Híd) kľúčová komunikácia. „Ak toto odignorujeme, tento priestor naplnia iní,“ upozornil na konferencii. Je tiež presvedčený, že štát by na hrozby nemal iba reagovať, ale aj im aktívne predchádzať. Obrovským krokom v tejto oblasti je podľa neho vznik veliteľstva špeciálnych síl, pod ktorého pôsobnosť spadajú aj hybridné hrozby.
Podľa riaditeľa technologickej firmy Aliter Technologies Petra Dostála Slovensko na hybridné hrozby nie je pripravené. Myslí si však, že je na dobrej ceste, aby bolo v budúcnosti pripravené lepšie. „To, čo významnou mierou posunulo Slovensko dopredu bolo, že sme si uvedomili tieto hrozby, že prišiel nejaký legislatívny rámec, ktorý definoval role a zodpovednosti a následne sa označili kritické aktíva, ktoré by sme v rámci boja proti kybernetickým hrozbám chceli chrániť,“ priblížil pre TASR.
Kľúčovým problémom je podľa Dostála aj nedostatok odborníkov na hybridné hrozby, ktorý trápi viaceré krajiny vrátane Slovenska. „Toto je oblasť, v ktorej musíme veľmi výrazne zabrať, aby sme proti hybridným hrozbám vedeli bojovať,“ uviedol.
Emil Fitoš z IT Asociácia Slovenska (ITAS) v diskusii zdôraznil úlohu vzdelávania. Z IT fitness testu, ale aj z výsledkov medzinárodného testovania PISA podľa neho vyplýva, že veľa mladých ľudí ani ich učiteľov sa nevie brániť napríklad pred falošnými správami. Ako pozitívny príklad uviedol Fínsko a Švédsko, kde sa deti od základných škôl učia rozoznávať dezinformácie, hoaxy a manipulácie. „Výsledky boli pomerne dramatické,“ konštatoval.
Z prostredia firiem sú podľa Fitoša na kybernetické hrozby najlepšie pripravené banky, najhoršie povedomie o nich je naopak v priemysle. To je podľa neho problém najmä v súvislosti s prechodom na priemysel 4.0, kde je digitálnymi technológiami prepojená celá firma. „Ak je táto firma zraniteľná, má to dosah na produkciu firmy, môže to mať sociálne dosahy,“ myslí si. Pomôcť by podľa neho mohol štát, napríklad robením osvety, a tiež spoluprácou štátnych orgánov s firmami.
