Môj profil 
Predplatné
Kalašnikova nedávno prijali do nemocnice na jednotku intenzívnej starostlivosti “vo vážnom, ale stabilnom stave”, informovala miestna pobočka ministerstva zdravotníctva. Podľa agentúry RIA Novosti v júni podstúpil operáciu a implantovali mu kardiostimulátor.
Útočnú pušku AK-47 zostrojil Kalašnikov v roku 1947. Odvtedy sa vyrobilo vyše 70 miliónov kusov všetkých jej modifikácií a vo svete zabila viac ľudí ako ktorákoľvek iná strelná zbraň, napísala agentúra ITAR-TASS s tým, že viac ako polstoročie nebol tento samopal kvalitou prekonaný.
“Budem prvou osobou, ktorá potrasie rukou tomu, kto vytvorí lepšiu pušku,” povedal pred 30 rokmi Kalašnikov. Často však hovorieval, že osobne sa necíti byť zodpovedný za krviprelievanie, ktoré má na svedomí jeho samopal.
“Spávam dobre. Sú to politici, ktorí sú na vine, keďže sa nedokážu dohodnúť a uchyľujú sa k násiliu,” povedal podľa agentúry AP Kalašnikov v roku 2007.
I keď nie je samopal AK-47 podľa AP zvlášť presný, jeho odolnosť a jednoduchosť sú vzorové, či už v piesčitých alebo daždivých podmienkach. “Počas vojny vo Vietname americkí vojaci odhadzovali svoje pušky M-16 a brali si samopaly AK-47 a muníciu do nich od mŕtvych vietnamských vojakov,” povedal v roku 2007 Kalašnikov pri príležitosti 60. výročia zrodu AK-47.
Kalašnikov sa narodil 10. novembra 1919 v obci Kuria v Altajskom kraji. Od roku 1938 začal slúžiť v armáde, v Kyjevskom vojenskom okruhu. Počas služby v tankovom pluku, dislokovanom v meste Stryj, sa prejavil tvorivý prístup Michaila – zostrojil registrátor množstva výstrelov z tankového dela. Vtedy sa stretol s veliteľom Kyjevského vojenského okruhu, maršalom Georgijom Konstantinovičom Žukovom, ktorý mladému vynálezcovi venoval hodinky s jeho vyrytým menom.
V prvých mesiacoch Veľkej vlasteneckej vojny veliteľ tanku Kalašnikov bojoval na Brianskom fronte. Po ťažkom zranení sa dostal do vojenskej nemocnice. Tu sa prvýkrát zamyslel nad nevyhnutnosťou zostrojenia kvalitných automatických zbraní v Sovietskej armáde, ktoré by nezaostávali za nemeckými zbraňami. Hoci nemal špeciálne technické vzdelanie, Michail sa pustil do roboty. Nasledujúcich šesť mesiacov pracoval nad prototypom novej útočnej pušky – samopalom AK-47.
Známy výrobca zbraní generál Anatolij Arkadijevič Blagonravov ocenil talent amatérskeho konštruktéra: Kalašnikova poslal slúžiť na moskovský polygón, ktorý bol základňou jedného z vedecko-výskumných inštitútov. Tu od roku 1943 pokračoval v práci na svojom samopale AK-47. Zbraň sa však podarilo uviesť do výroby až po skončení druhej svetovej vojny.
V roku 1949 mladého konštruktéra vymenovali do funkcie vedúceho inžiniera strojárskeho závodu v meste Iževsk. Práve tu začali vyrábať samopal AK-47. Neskôr tu vytvoril celú plejádu automatických zbraní, napríklad, samopal AKM, guľomety RPK, PK a PKT, ktorých kvalita sa dodnes považuje za neprekonanú. Za 60 rokov pôsobenia v závode sa Michail Kalašnikov vypracoval až na post šéfkonštruktéra zbrojárskej firmy Ižmaš.
Kalašnikovovi udelili vedeckú hodnosť doktor technických vied
Kalašnikovovi udelili vedeckú hodnosť doktor technických vied. Ako občan bývalého Sovietskeho zväzu za svoj vynález dostal niekoľko vysokých štátnych ocenení. Bol dvojnásobným Hrdinom socialistickej práce, nositeľom troch Leninových radov či laureátom Štátnej ceny. Uznaním jeho mimoriadneho talentu bolo nariadenie bývalého prezidenta Ruskej federácie Borisa Nikolajeviča Jeľcina o vyznamenaní konštruktéra radom “Za zásluhy o vlasť” a jeho povýšenie do hodnosti generálmajora. Bol aj Zaslúženým činiteľom vedy a techniky a Čestným občanom Udmurtskej republiky. V roku 2004 v Iževsku bolo na jeho počesť otvorené Múzeum strelných zbraní M. T. Kalašnikova.
as
.jpg)
.jpg)
.JPG)
