Ruského veľvyslanca Andreja Karlova pochovali s vojenskými poctami

Moskva 22. decembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)

Ruského veľvyslanca v Turecku Andreja Karlova, ktorý sa stal v pondelok obeťou atentátu, pochovali dnes na cintoríne moskovského predmestia Chimki.

Diplomata, ktorému šéf Kremľa Vladimir Putin udelil v stredu najvyššie štátne vyznamenanie Hrdina Ruskej federácie, uložili k poslednému odpočinku s vojenskými poctami – v prítomnosti vojenskej gardy a vojenskej kapely. Cez rakvu bola prevesená ruská štátna vlajka.

Predtým sa konal smútočný obrad v moskovskej Katedrále Krista Spasiteľa. Modlitby viedol patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill, ktorý zosnulého označil za mučeníka.

“Život Andreja Gennadieviča sa skončil tragicky. Vojde do dejín našej vlasti ako ruský veľvyslanec, ktorý zomrel na svojom poste. Je len zopár takýchto ľudí,” citovali Kirilla ruské tlačové agentúry.

Prezident Putin vzdal poslednú poctu Karlovovi ešte skôr: na smútočnom obrade v budove ministerstva zahraničných vecí, kde položil ruže k rakve. Taktiež vyjadril úprimnú sústrasť rodine zosnulého – jeho matke, vdove, synovi a sestre.

S Karlovom sa prišli rozlúčiť aj premiér Dmitrij Medvedev, predsedníčka Rady federácie (hornej komory ruského parlamentu) Valentina Matvijenková, predseda Štátnej dumy (dolnej komory parlamentu) Viačeslav Volodin a minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Kvety položil k rakve aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý sa s Karlovom poznal osobne a takisto pracoval na ruskom veľvyslanectve v Turecku.

Kariérny diplomat Andrej Karlov, ktorý dlhé desaťročia pôsobil v Severnej i Južnej Kórei a veľvyslancom v Turecku sa stal v roku 2013, bol smrteľne zranený v pondelok, keď v jednej z galérií v Ankare príhovorom otváral výstavu ruských fotografov.

Páchateľom útoku bol 22-ročný príslušník tureckej poriadkovej polície Mevlüt Mert Altintaš, ktorý po svojom čine vykrikoval islamistické heslá, odsudzoval Rusko za účasť na vojenských operáciách v susednej Sýrii a hovoril o pomste za krviprelievanie v sýrskom meste Aleppo. Policajti ho následne usmrtili, predtým však stihol postreliť ešte tri osoby.

K zodpovednosti za vraždu Karlova sa prihlásila ozbrojená koalícia Džajš al-Fatah, ktorej členom je aj džihádistický Džabhat Fath aš-Šám (Front dobytia Sýrie), známy donedávna ako Front an-Nusra.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu vyhlásil, že vyšetrovatelia odhalili evidentnú spojitosť medzi vrahom Karlova a hnutím exilového islamského duchovného Fethullaha Gülena žijúceho od roku 1999 v Spojených štátoch. Gülen vraždu ruského veľvyslanca v Turecku odsúdil a odmietol obvinenia, že za útokom stálo jeho hnutie.