Môj profil 
Predplatné
Eurostat už pri jarnej notifikácii avizoval, že bude prešetrovať niektoré položky, ktoré budú môcť navýšiť deficit a dlh za rok 2018 o niekoľko desatín percentuálneho bodu. Výšku dlhu Slovenska pritom navýšila aj nedávna benchmarková revízia údajov o hrubom domácom produkte, na základe ktorej sa už ukazovalo, že Slovensko sa zo sankčných pásiem dlhovej brzdy napokon ani vlani nedostalo. Pondelňajšia notifikácia deficitu a dlhu tak napokon tieto očakávania potvrdila.
“Výšku deficitu sektora verejnej správy negatívne ovplyvnilo najmä uznanie záväzku verejnej správy voči prevádzkovateľom jadrových zariadení v súvislosti s budúcim vyraďovaním jadrových zariadení a zaznamenanie systému podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Na druhej strane pozitívny vplyv na výšku deficitu v roku 2018 mala zmena vykazovania príjmov z predaja telekomunikačných licencií,” konštatuje v správe o deficite a dlhu Štatistický úrad SR (ŠÚ). Ako dodáva, výšku dlhu sektora verejnej správy najviac ovplyvnilo zapracovanie zmenených pravidiel pre vykazovanie dlhodobých záväzkov z obchodného styku, ktoré sa považujú za súčasť maastrichtského dlhu.
Podľa pôvodných údajov bol pritom dlh verejnej správy za minulý rok prvýkrát od spustenia dlhovej brzdy pod jej sankčnými pásmami, hoci iba o 0,1 percentuálneho bodu. Po notifikácii Eurostatu sa však ukázalo, že dlh bol aj v minulom roku stále v spodnom, teda najmiernejšom sankčnom pásme dlhovej brzdy, ktoré začína na hranici 49 % HDP. Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti tak bude musieť minister financií v Národnej rade SR opäť vysvetľovať výšku dlhu a taktiež prezentovať návrhy na jeho zníženie mimo sankčných pásiem.
S vymanením sa zo sankčných pásiem dlhovej brzdy však môže byť problém aj v budúcich rokoch. Tá sa totiž aktuálne nachádza v prechodnom období, kedy sa každý rok jej úroveň znižuje o jeden percentuálny bod, až kým sa celkovo nezníži o desať percentuálnych bodov. Na budúci rok tak spodná hranica dlhovej brzdy klesne z 49 % HDP na 48 % HDP. Aktuálny návrh rozpočtu pritom opäť počíta iba s tesným podlezením tejto hranice a prognózuje dlh na úrovni 47,9 % HDP. Podobne na ďalšie roky sa rozpočtuje znižovanie dlhu iba tesne pod hranicu dlhovej brzdy.
Rezort financií v reakcii na zverejnenú notifikáciu len pripomenul, že rozpočet na minulý rok bol postavený na deficite 0,83 % HDP. Eurostat tak konečnú hodnotu navýšil oproti rozpočtovanej výške o niečo vyše 0,2 percentuálneho bodu. “Táto zmena vychádza najmä z aktualizácie zdrojových údajov – súvah a hodnoty prijatých daní a sociálnych príspevkov. Ďalšou významnou položkou, ktorá mala vplyv na zmenu výšky deficitu bola veľká benchmarková revízia národných účtov,” komentovala zverejnené čísla Eurostatu hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.
Ako dodáva analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová, vlaňajší deficit verejných financií dokonca stúpol aj proti revidovanému roku 2017 o 0,11 percentuálneho bodu. “V predchádzajúcich dvoch rokoch bol teda schodok verejných financií blízko 1 % HDP, a to aj napriek vtedy priaznivej fáze ekonomického cyklu spojenej s oživením trhu práce, čo pomáhalo zvyšovať daňové a odvodové príjmy,” dodala. Verejný dlh Slovenska podľa notifikovaných údajov medziročne klesol o 1,91 percentuálneho bodu. Ako dodáva Muchová, hoci zostáva v spodnom sankčnom pásme dlhovej brzdy, naďalej sa nachádza bezpečne pod 60-percentnou maastrichtskou hranicou a výrazne pod priemerom eurozóny, ktorý dosiahol 85,9 % HDP.
V porovnaní s priemerom eurozóny bol pritom deficit Slovenska v roku 2018 dvojnásobný. Priemerný rozpočtový deficit v krajinách platiacich eurom totiž vlani dosiahol 0,5 % HDP. V celej Európskej únii priemerný schodok dosiahol 0,7 % HDP. Fiškálny prebytok pritom zaznamenala polovica z 28 členských krajín únie. V rámci krajín Európskej únie dosiahlo vlani Česko prebytok 1,1 % HDP a Poľsko malo deficit 0,2 % HDP. Maďarsko v roku 2018 vykázalo deficit 2,3 % HDP.
.jpg)
.jpeg)
.jpg)
