Rozpočet sa vyvíja lepšie než vlani. DPH a firmy naplnili kasu, úroky z dlhu však prudko rastú

Príjmy štátneho rozpočtu dosiahli ku koncu júla 15,24 miliardy eur, čo bolo medziročne viac o 1,71 miliardy eur alebo 12,7 percenta. Výdavky vzrástli pomalším tempom, keď sa zvýšili o 1,04 miliardy eur na 18,2 miliardy eur, teda o 6,1 percenta. Práve rozdiel medzi dynamikou rastu príjmov a výdavkov sa podpísal pod nižší schodok štátneho rozpočtu.

Zdrojom lepšieho hospodárenia boli aj daňové príjmy, ktoré medziročne vzrástli o 844,1 milióna eur, teda o 7,1 percenta. Za sedem mesiacov to bola vybraná suma 12,78 miliardy eur. Pozitívny vývoj zaznamenala väčšina daní. Najvýraznejší prírastok priniesla daň z pridanej hodnoty, z ktorej štát vybral o 421 miliónov eur viac ako vlani. Výrazne vzrástol aj výber dane z príjmov právnických osôb, a to o 317,2 milióna eur. Spotrebné dane priniesli štátu medziročne o 54,6 milióna eur viac a daň z poistenia stúpla o 20 miliónov eur.

Daň z finančných transakcií

Novým zdrojom príjmov bola aj daň z finančných transakcií, ktorá zvýšila príjmy štátu o 155,8 milióna eur. Rast zaznamenala aj daň z príjmov fyzických osôb, a to napriek tomu, že samosprávy dostali z jej výnosu o 313,8 milióna eur viac ako pred rokom.

Naopak, nižší výber štát evidoval pri osobitnom odvode z regulovaných odvetví, ktorý klesol o 145,8 milióna eur, aj pri solidárnom príspevku z ropného a plynárenského sektora. Mierny pokles zaznamenali aj niektoré menšie dane vrátane dane vyberanej zrážkou či dane z motorových vozidiel.

Na strane príjmov štátu sa výrazne prejavili aj európske zdroje. Príjmy z rozpočtu Európskej únie medziročne vzrástli o 156 miliónov eur, teda o viac ako 20 percent. Významnú podporu priniesol aj Plán obnovy a odolnosti. Kým vlani štát ku koncu júla z tohto zdroja ešte neevidoval žiadne príjmy, tento rok už dosiahli 668,4 milióna eur. Na druhej strane príjmy z dividend medziročne klesli o viac ako tretinu na 78,1 milióna eur. Ministerstvo financií však upozorňuje, že ich plnenie tradične prichádza najmä v druhej polovici roka.

Výdavky na Plán obnovy a odolnosti

Aj keď výdavky štátu rástli pomalšie než príjmy, vo viacerých oblastiach zaznamenali výrazné zvýšenie. Najväčší medziročný nárast vykázali výdavky na Plán obnovy a odolnosti, ktoré stúpli o 627,8 milióna eur, teda až o 82 percent. Súčasne sa takmer strojnásobili aj výdavky na DPH súvisiace s projektmi Plánu obnovy.

Výrazne vyššie boli aj náklady na obsluhu štátneho dlhu. Štát zaplatil na úrokoch o 404,9 milióna eur viac ako vlani, čo predstavuje nárast o 37,6 percenta. Vyšší bol aj odvod Slovenska do rozpočtu Európskej únie, ktorý vzrástol o 167 miliónov eur, ako aj výdavky financované z eurofondov.

Naopak, pozitívne sa prejavil pokles transferu do Sociálnej poisťovne, ktorý bol medziročne nižší o 347,8 milióna eur. Ostatné výdavky štátneho rozpočtu zostali prakticky na úrovni minulého roka a medziročne mierne klesli o 0,4 percenta.