Samotná fotovoltika večerné cenové šoky nevyrieši, región potrebuje úložiská aj vietor

Rozdiel medzi situáciou cez deň a večer sa prejavil aj v cenách na slovenskom dennom trhu s dodávkou 3. augusta. O 12.45 h klesla štvrťhodinová cena na 38,08 eura za megawatthodinu, zatiaľ čo o 19.45 h dosiahla 447,20 eura za megawatthodinu. Večerné maximum bolo takmer 12-násobkom poludňajšieho minima.

Maďarská elektrina bola od 19.00 do 20.45 h drahšia než slovenská. Najväčší rozdiel zaznamenal trh v štvrťhodinovom intervale od 20.00 do 20.15 h, keď maďarská cena prevýšila slovenskú o 99,21 eura za megawatthodinu. Rozdiel poukazuje na napätejšiu večernú situáciu v Maďarsku a obmedzené možnosti vyrovnať ceny dovozom zo susedných krajín.

„Najväčším rizikom najmä teraz v lete je špičkový nárast spotreby vo večerných hodinách, a to práve pre chýbajúce základné zdroje, teda jadro a vodu, ako aj pre pokles solárnej výroby po západe slnka,“ upozornil Nosko.

Fotovoltika podľa neho pomáha najmä počas poludnia a popoludnia, keď spotrebu zvyšuje chladenie budov. Situácia sa mení po západe slnka, keď výroba zo solárnych elektrární rýchlo klesá, no domácnosti a podniky naďalej používajú klimatizácie a ďalšie spotrebiče.

Dôležitým doplnkom fotovoltiky sú preto veterné elektrárne. Tie môžu vyrábať aj večer a v noci, hoci ich aktuálny výkon zostáva závislý od počasia. Kombinácia slnka, vetra, vody, jadra a úložísk podľa Noska znižuje závislosť systému od jediného druhu zdroja.

Dňa 3. augusta napríklad veterné elektrárne vyrobili v Nemecku až tretinu elektriny, v susednom Rakúsku 10,8 % a v Poľsku 9,1 %. Výroba z veterných elektrární neklesla ani po západe slnka a jej špička inverzne kopírovala výrobu z fotovoltiky, pričom najväčšia časť elektriny z vetra bola vyrobená medzi 19.30 a 22.00 h.

Batériové úložiská môžu v takejto situácii plniť dve úlohy. Prvou je presun lacnejšej elektriny z poludnia alebo noci do drahej večernej špičky. Druhou je poskytovanie podporných služieb a rýchlej výkonovej rezervy.

„Batéria dokáže reagovať v priebehu milisekúnd až sekúnd a poskytovať služby stabilizácie siete FCR, aFRR alebo mFRR a tým predstavuje rýchlu systémovú rezervu,“ vysvetlil Nosko.

Ako príklad rozsahu investícií uviedol Bulharsko, kde verejnú podporu získali batériové projekty s celkovou kapacitou takmer 14 GWh. Ide však o portfólio podporených a budovaných projektov, nie automaticky o celú už prevádzkovanú kapacitu.

Modelový systém s výkonom 5 GW a kapacitou 15 GWh by dokázal dodávať maximálny výkon približne tri hodiny. Pri nižšom výkone 500 MW by teoreticky vydržal 30 hodín. Takýto výpočet však predpokladá plné nabitie a nezohľadňuje straty, požadovanú rezervu ani obmedzenia prevádzky.

Veľké úložiská na Slovensku by podľa Noska mohli znížiť večerné ceny, zlepšiť využitie jadrových elektrární a umožniť vyšší vývoz elektriny do Maďarska v čase regionálneho nedostatku.