Romana Tabák usvedčuje SaS z pokrytectva

Mária Kolíková novelu dokonca označila za “boj za korupciu.” Páchateľov ekonomickej trestnej činnosti by totiž po jej schválení čakali nižšie tresty. Pravdou je, že za túto trestnú činnosť sú u nás v porovnaní so zvyškom Európy tresty neproporčne vysoké. A nielen v porovnaní s Európou, ale aj v porovnaní s trestami za násilnú trestnú činnosť u nás. Sám Taraba to viackrát komentoval tak, že podľa trestov to u nás vyzerá, akoby ľudský život mal nepatrnú hodnotu oproti sumám vyjadreným v eurách.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic si o novele myslí, že poslúži bielym golierom a Igor Matovič sa vyjadril takto: “Poďme sa rozprávať o tom, že či je správne dať nejakého zlodeja do basy, keď ho môžeme potrestať tým, že bude 20 rokov zametať chodníky.” Väzenia sú preplnené a alternatívne tresty potrebné, myslí si profesor trestného práva z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Tomáš Strémy. Za predmet obchodu so Sme rodina považovali Tarabovu novelu najmä politici Republiky.

SaS jednomyseľne najmä ústami Kolíkovej a Marcinkovej tvrdí, že ide o prokorupčný zákon. Na ich kritiku reagovala aj Romana Tabák: “Zákon stanovuje na Slovensku rovnaké trestné sadzby ako sú v Nemecku, Rakúsku a Českej republike. Už v predkladacej správe máte napísané, že Slovensko má 3 násobne vyššie sadzby ako sú v západnej Európe. Neuplatňujeme efektívne tresty ako je napríklad zaplatenie škody a vysoký finančný trest, ale namiesto toho máme väznice, ktoré nás stoja ročne 220 miliónov eur a pri ktorých Rada Európy hovorí, že nespĺňajú základné ľudskoprávne štandardy, plné na vyše 100 %”

A Tabák vytiahla argument, ktorý SaS usvedčuje z pokrytectva: “Ak tvrdíte, že Tarabov návrh je zlý, tak potom tvrdíte, že Nemecko, Česko, Rakúsko, či Francúzsko majú zle nastavený trestný zákon a jediný v EÚ kto ho má nastavený dobre, je Slovensko.”

Tu sa treba na chvíľu pristaviť. Súčasná koalícia totiž nastavila v politike ale i v spoločenskej diskusii pravidlo, na ktoré môže Slovensko škaredo doplatiť. Vlastne, aby sme boli spravodliví, len ho prevzala z masmédií: “O pravde sa nediskutuje!” sa zmenilo na: “S fašistami sa nediskutuje.” V dôležitých spoločenských otázkach sa tak fakty a názory stávajú menej dôležité, než to, kto ich vyslovil. To nemôže viesť k ničomu dobrému, napriek tomu sa to stalo súčasťou diskusie aj medzi bežnými občanmi, stačí nahliadnuť na sociálne siete. Čo to má spoločné s kritickým myslením, nevedno.

Ak niekto číta status Romany Tabák, na prvé čítanie môže získať dojem, že prešla v tomto smere osvietením, končí ho totiž vetou: “Poslanci Taraba & Kuffovci nie sú žiadni fašisti!” Ale to len na prvé čítanie. Ak si status prečítate ešte ešte raz, ľahko odhalíte, že zas a stále ide len o konflikt OĽANO a SaS. Svedčí o tom predposledný odstavec: “Už keď vám tak záleží tak na tých prísnych pravidlách, mala by ste sa nimi riadiť a keďže nie ste vo vláde, nemali by ste zastávať post predsedníčky EÚ výboru, ktorý patrí koalícii.”

Kým bude v NR SR (aj medzi ľuďmi) dôležitejšie to, kto vysloví myšlienku, než samotný obsah myšlienky, nikam sa nepohneme a budeme sa potácať od konfliktu ku konfliktu. Slovensko súčasnou vládnou elitou stúpilo do lajna, z ktorého budeme nohy vyťahovať roky. A postrčili nás tam médiá.