Roman Michelko: Podvodníček Matovič

Nitra 25. apríla 2017 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Ukazuje sa, že najnebezpečnejšou politickou stratégiou v našom geopolitickom priestore je hrať sa na „pána čistého“. Ľudia vo všeobecnosti dosť nadštandardne akceptujú politikom ich morálne prehrešky, dôvodiac, že aj tak sú všetci rovnakí. Ak podvádzajú s mierou a podarí sa im vyhnúť excesom typu Gorila (Dzurinda, Mikloš), alebo to nerobia tak hrubozrnne ako Slota, v pohode politicky prežijú. Je však veľký problém, ak si niekto postaví svoju politickú agendu na úplne novej politickej kultúre, čistote, transparentnosti, a nakoniec koná rovnako ako starí harcovníci, voči ktorým sa programovo vymedzoval

Práve to sa v súčasnosti deje Matovičovi.  Celú svoju politickú agendu postavil na tom, že on a jedine on je hrádzou proti korupcii, jediný nepodplatiteľný, jediný povolaný, aby zastavil „Mordora Smer“. Je pritom jasné, že ani prípadnou elimináciou korupcie by sa všetky problémy Slovenska nevyriešili, Matovič však s ohľadom na to, čo všetko má za ušami, relatívne dlho zavádzal slovenskú verejnosť útrpnou hrou na neohrozeného bojovníka s korupciou. No a práve teraz spadla klietka. Ako sa ukázalo, práve Matovič je človek, ktorý by sám mal sedieť v kúte, byť ticho a rád, že nie je prevláčaný médiami za svoje ťažké hriechy zo svojho podnikateľského obdobia. Masívne krátenie daní v rozsahu, v akom ho praktizoval,  je vo všetkých vyspelých krajinách zločin, ktorý kohokoľvek definitívne diskvalifikuje z pôsobenia v politike. Ukazuje sa však, že sebareflexia je niečo, čím Matovič nikdy nedisponoval a asi ani disponovať nebude.

Po rokoch ho naraz dobehli dve kauzy. Nad všetku pochybnosť sa ukázalo, že šéf OĽaNO-NOVA zakúpil tlačiarenský stroj na súčiastky, neodviedol DPH a polícia potvrdila, že spáchal trestný čin. Kúpil ho za účelom ďalšieho predaja, ale dovtedy ho dva roky používal a neodviedol daň vo výške minimálne 70 000 eur. Dnes je už každému jasné, že spáchal daňový podvod a nemôže vystupovať ako morálna autorita. To však ani zďaleka nie je všetko.

V roku 2004 Igor Matovič si vyúčtoval výdavky za používanie motorového vozidla Škoda Fabia v hodnote takmer 63-tisíc eur. Automobil si mal požičať svojho bratranca Martina Viskupiča, ktorý je bratom poslanca za OĽaNO-NOVA Jozefa Viskupiča. Z uznesenia vyplýva, že daňový úrad Matovičovej firme výdavky za jeho používanie pri kontrole v roku 2008 neuznal, keďže nepredložil žiadne podklady. Matovič to zdôvodnil tým, že doklady o nákupe pohonných hmôt nemôže predložiť, pretože auto na služobne účely používala jeho matka Mária a tá mu účty nepredložila. Daňový úrad Matoviča ako štatutára regionPressu vyzval opakovane, aby doklady predložil. Dodatočne doplnil potvrdenie, že auto mala používať jeho matka, pričom šoféroval on a matka bola spolujazdcom.

Je to exemplárny prípad, ako sa dá okradnúť štát. Čerešničkou na torte je, že v roku 2004 najazdil 220.000 kilometrov, teda každý deň v roku, vrátane sobôt, nedieľ či sviatkov, vyše 600 km, paradoxne však v roku 2008 mal tachometer tohto auta iba 128.000 kilometrov. A v roku 2014, keď bolo auto predávané, malo najazdených len niečo vyše 200.000 kilometrov. Tieto tvrdenia sú dokonale absurdné a ukazujú, že v čase, keď Matovič podnikal, tak okrádal štát takpovediac na hulváta, alebo kradol „bagrovou lyžicou“. Samozrejme, takéto hrubozrnné zlodejstvo nemohlo uniknúť daňovým úradom, ale to si v čase, keď sa dostal do politiky a pôsobil ako koaličný politik, vedel vybaviť.

Dnes sú teda jeho trestné činy premlčané a trestno-právne ho nemožno stíhať. Ako morálna autorita však definitívne skončil. Svoju pozíciu ešte sťažuje neskutočne trápnučkými pseudoargumentmi, že nebol odsúdený (ale to neboli ani Bašetrnák, Kaliňák, či Široký) a celé to zaklincoval argumentom, že boli časy, keď odvádzal najvyššie dane v Trnavskom okrese. To je síce možné, ale podstatné je, že aj tak neboli v takej výške, ako to určoval zákon.

Matovič tak definitívne stratil akúkoľvek vážnosť, stal sa karikatúrou samého seba a je teda možné, že ak ho parlament legálne a plne v súlade s ústavou za iné viacnásobné porušenie zákona zbaví poslaneckého mandátu, bude to vlastne preňho len akási rana z milosti. Ak by v sebe mal čo len trocha cti, tak to urobí sám. Dnes už totiž jeho hra na martýra a neohrozeného bojovníka proti korupcii nikoho neoklame.

Roman Michelko