Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny obhajuje reformu posudkovej činnosti

Účastníci diskusie upozornili na dlhé čakacie lehoty pri vydávaní integrovaných posudkov, v niektorých prípadoch má presahovať niekoľko mesiacov. Podľa ministerstva však doposiaľ vydali vyše 48.000 integrovaných posudkov, pričom po lehote má byť len 123 z nich, čo nepovažuje za problém s dodržiavaním zákonných lehôt.

Počas fungovania novej integrovanej posudkovej činnosti sa mal počet priznaných príspevkov na opatrovanie dokonca zvýšiť na viac ako 78.000. „Odobratých bolo po preposúdení len 98. Rovnako sa zvýšil počet priznaných príspevkov na osobnú asistenciu,“ zhrnulo.

Podľa viacerých poskytovateľov sociálnych služieb v niektorých prípadoch dochádza k zníženiu stupňa odkázanosti aj u seniorov s vážnymi zdravotnými problémami. Ministerstvo potvrdilo, že takéto individuálne prípady preveruje, aby zistilo, či boli rozhodnutia prijaté objektívne. Zároveň uviedlo, že eviduje aj pozitívne reakcie a poďakovania klientov za nový systém.

Samosprávy upozorňujú aj na negatívne dôsledky reformy pre financovanie sociálnych služieb. Ministerstvo uviedlo, že pracovná skupina so zástupcami všetkých zainteresovaných pripravuje na základe skúseností z praxe úpravy metodiky, vyhlášok aj prípadné legislatívne zmeny. „Vykonáva na vybraných úradoch práce svoj prieskum aj Úrad komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom aj jeho závery sa premietnu do prípadných úprav,“ doplnil rezort.

Rezort tiež pripomenul, že reforma posudkovej činnosti vznikala dva roky v širokom sociálnom dialógu v pracovných skupinách so všetkými partnermi v oblasti sociálnych služieb. „V parlamente bola schválená ústavnou väčšinou, teda aj hlasmi opozície. Na jej dolaďovaní v praxi pracuje tá istá pracovná skupina, ktorá ju aj pripravovala a všetci zainteresovaní sa zhodli, že reforma posudkovej činnosti je krokom vpred,“ ozrejmil.

Za pozitíva označil, že občan si vie pod jednou strechou vybaviť komplexný integrovaný posudok, v rámci ktorého posudkoví lekári posúdia obmedzenie funkčnosti jeho organizmu, sociálni pracovníci zároveň posúdia jeho sociálne prostredie. „Posudok je tak objektívnejší a zdravotne znevýhodnená osoba sa z neho dozvie na aký kompenzačný príspevok, respektíve sociálnu službu má nárok,“ zdôraznil.