Môj profil 
Predplatné
RÚZ tvrdí, že ročne ukončí na Slovensku štúdium medicíny zhruba 500 absolventov, viac ako tretina z nich však odchádza pracovať do zahraničia. “Šance, že sa vrátia, sú minimálne. No práve takýto odborníci nám chýbajú doma čoraz viac. Na Slovensku totiž chýba 900 lekárov a 1000 zubárov,” konštatujú zamestnávatelia. Problém sa pritom podľa nich netýka len medikov a sektoru zdravotníctva. Tvrdia, že na Slovensku chýbajú aj informatici, konštruktéri či biotechnológovia.
“Mladí ľudia na školách radšej študujú ľahšie humanitné odbory a nadaní Slováci odchádzajú mimo hraníc našej krajiny za atraktívnejším vzdelávaním a perspektívnejším uplatnením na trhu práce. Iste, aj čiastkové riešenia sú lepšie ako nič,” uviedla RÚZ. Návrhy opozície na spoplatnenie štúdia medicíny pre absolventov odchádzajúcich do zahraničia považujú “za málo efektívny pokus o liečenie jediného z mnohých symptómov, namiesto stanovenia diagnózy choroby samotnej”.
“Najviac znepokojujúcim faktom súčasnosti podľa RÚZ je, že narastá trend odchodu slovenských študentov. Zvýšil sa ako absolútne číslo a v posledných rokoch, ktoré sa navyše vyznačujú demografickým poklesom, naďalej rastie podiel našich študentov v zahraničí z celkovej populácie vysokoškolákov,” konštatujú zamestnávatelia. Kým v roku 2002 ich študovalo v zahraničí 11.281, tak v roku 2012 to bolo už 36.455, čo bolo najviac v absolútnom počte. V roku 2016 študovalo za hranicami Slovenska 17 percent z celkového počtu vysokoškolákov. „Najviac Slovákov odchádza za štúdiom do Českej republiky. “V roku 2016 ich tam študovalo skoro 23.000,” skonštatovala RÚZ.
Zamestnávatelia upozorňujú vládu SR na kritický nedostatok kvalifikovaných ľudí a volajú po zásadnej zmene vzdelávacieho systému, ktorý už dávno neprodukuje dostatok absolventov s potrebnými zručnosťami.
Reforma z pohľadu zamestnávateľov vyžaduje predovšetkým zmenu spoločenského nazerania na poslanie vzdelávania. “Návrh systémových zmien vo financovaní prináša regulatívnu zložku, ktorá definuje odbory a stupne kvalifikácie plne hradené z prostriedkov štátu. Slobodné rozhodovanie o vysokoškolskom vzdelávaní ostane zachované, bude však spojené s finančnými výhodami alebo záväzkami,” tvrdí RÚZ. Tento model by mal byť doplnený podpornými štipendijnými a pôžičkovými schémami, ktoré naďalej umožnia neobmedzený prístup k štúdiu nad rámec vymedzený potrebami štátu. Cieľom návrhov je zvýšenie atraktívnosti štúdia na školách pre najlepších študentov, ako aj zvýšenie ich záujmu o tie študijné odbory, ktoré im prinesú dobré uplatnenie sa na trhu práce.
.jpg)
