Rating Slovenska klesol, podľa analytika je to varovanie

Agentúra vo svojom rozhodnutí zdôraznila, že ozdravovanie verejných financií bude náročnejšie, než sa pôvodne predpokladalo. Spomaľujúci hospodársky rast, rastúce výdavky na sociálne opatrenia a obranu, ako aj blížiace sa parlamentné voľby znižujú priestor na prijímanie nepopulárnych konsolidačných opatrení. Výsledkom je očakávanie, že deficit verejných financií zostane zvýšený dlhšie a zadlženie krajiny bude ďalej rásť.

Stabilný výhľad však signalizuje, že ratingová agentúra zatiaľ nepočíta s ďalším rýchlym zhoršením hodnotenia. Slovensko si podľa nej stále udržiava relatívne priaznivú pozíciu vďaka členstvu v eurozóne, porovnateľne nižšej úrovni zadlženia v medzinárodnom kontexte a predpokladu, že kvalita inštitúcií zostane zachovaná. Práve tieto faktory sú kľúčové pre dôveru investorov aj pokračujúce čerpanie európskych fondov.

Vplyv na dôveru finančných trhov

„Z nášho pohľadu je zníženie ratingu predovšetkým varovaním. Slovensko potrebuje dôveryhodne znižovať deficit a stabilizovať verejné financie. Ak sa tak nestane, krajina môže byť v budúcnosti vnímaná ako rizikovejšia,“ upozorňuje Marián Kočiš. V prostredí zvýšenej geopolitickej neistoty pritom zohráva fiškálny priestor zásadnú úlohu, keďže umožňuje vláde reagovať na externé šoky a zároveň udržiava dôveru finančných trhov.

Bezprostredný dopad samotného zníženia ratingu by však podľa analytika nemal byť výrazný. Slovensko sa aj po úprave nachádza v investičnom pásme a kategórii A, ktorá stále signalizuje schopnosť krajiny plniť svoje finančné záväzky. Navyše, hodnotenie od agentúry S&P zostáva aj po znížení vyššie než ratingy od ďalších veľkých agentúr.

Zvýšenie rizikovej prirážky

Vývoj na dlhopisových trhoch naznačuje, že investori už časť rizík započítali. Riziková prirážka slovenských dlhopisov sa v poslednom období zvýšila na približne 70 až 75 bázických bodov, a to najmä v reakcii na zhoršené geopolitické prostredie. Jej ďalší vývoj bude pravdepodobne závisieť viac od externých faktorov než od samotného ratingového rozhodnutia. Kľúčovú úlohu budú zohrávať najmä geopolitické napätie, vývoj cien energií, globálne obchodné vzťahy a dôveryhodnosť pokračujúcej fiškálnej konsolidácie.

V regionálnom porovnaní si Slovensko podľa analytika drží strednú pozíciu. Česká republika má približne o dva stupne lepší rating, Poľsko sa pohybuje na podobnej úrovni a Maďarsko sa nachádza len tesne nad hranicou investičného pásma. Slovensku pritom pomáha najmä členstvo v eurozóne a silná integrácia do európskych štruktúr, vďaka čomu si dokáže za určitých podmienok požičiavať lacnejšie než niektoré krajiny s lepším ratingom mimo menovej únie.