Chceli by sme sa opýtať, pán doktor, ako je to v dnešnej uponáhľanej dobe, ktorá sa vymkla z kĺbov a šalie: Muži nie sú pomaly mužmi, chvíľami snáď ani nevieme, či ženy sú ešte stále ženami … Napríklad, keď športovkyňa podáva extrémne dobré výkony, zvádza to k myšlienke, že by mohlo ísť o prestrojeného muža.

Radim Uzel: Táto myšlienka ma napadla už pred niekoľkými desaťročiami. Ženy niekedy majú viac mužských hormónov, takže je logické, že potom ich výkony sú lepšie. V podstate si myslím, že dnešná spoločnosť si vymyslela nesmierny nezmysel, že okrem mužského a ženského pohlavia ešte existujú ďalšie pohlavia, čo je ale hrubý nezmysel.

Príroda to zariadila tak, že človek je buď muž, alebo žena. Muž môže mať eventuálne sklony k aktivovaniu rovnakého pohlavia, alebo sa eventuálne iným pohlavím tiež cíti. To sú ale veľké rozdiely a je to dnes všetko hádzané do jedného vreca – že vraj ide o človeka s neurčeným pohlavím. To je podľa mňa nezmysel.

Najväčší škodu tu napáchajú internet a sociálne siete. Ľudia, ktorí môžu byť eventuálne aj vyšinutí, sa zrazu začnú združovať a začnú sa upevňovať vo svojej viere, ktorá je veľmi často úplne mylná. Takto to potom aj vyzerá. Je to to isté ako epidémia mentálnej anorexie. Anorektičky si vzájomne posielajú všelijaké jedálničky, kedy majú ráno nič, na obed nič a večer potom, pokiaľ možno, tiež nič. Taký jedálniček je určite inšpiratívny. Potom chudnú, až takmer umrú a vzájomne sa v tom podporujú.

Rovnako sa ľudia podporujú navzájom vo svojom rôznom cítení pohlavnej identity, či aj v politických názoroch. Tu by mal mať hlavné slovo odborník, ktorý povie, ako to v skutočnosti je. Ja sa za neho úplne 100-percentne nepasujem, ale dokážem povedať, že chromozomálne viem muža a ženu diagnostikovať.

Chromozómy sú jasným dôkazom. Avšak predtým sa v športe vykonávalo len vonkajšie posúdenie, či je športovec mužom alebo ženou. To, čo komisia videla, bolo vraj v niektorých prípadoch nedostatočne preukázané, ako prípad juhoafrickej bežkyne Caster Semenyaovej. Ako je to s hermafroditizmom?

Určujúcou je zárodočná žľaza – máte buď semenníky, alebo vaječníky. Tu sú karty úplne jednoznačne rozdané. Ale môžu byť rôzne prírodné omyly, ktoré môžu pôsobiť ako intersex, ale pohlavie zostáva ako také. Márna sláva, pretože neexistuje žiadny 100-percentný hermafrodit. Že by jedinec bol aj muž, aj žena? Je len buď to, alebo ono.

Jedno pohlavie skrátka vždy prevažuje.

Samozrejme, že áno. V tejto orientácii tiež. Pohlavie chromozomálne a zárodočných žliaz je jednoznačné, ale potom je tu orientácia, tá môže byť rôzna. Aj homosexuáli, aby to bolo „zložitejšie“, môžu občas loviť v heterosexuálnych vodách, aby pôsobili zaujímavo, začnú si hovoriť, že vlastne majú neurčité pohlavie, že potrebujú tretie záchody, kam by chodili.

Myslím, že toto všetko je len akési ozvláštnenie. Pohlavie sa ale dá sexuologicky diagnostikovať celkom jednoznačne. A orientácia? Poznám dosť lesbických žien, ktoré si po vychovávaní detí nájdu kamarátku. Nakoniec vždy udrie hodina pravdy …

S oným tretím pohlavím sa dnes skoro žongluje politicky. Čo viac, o tehotné (gravidné) ženy sa predtým hovorilo zjemnene, že nosí pod srdcom, ale dnes sa umelohmotne konštatuje, že je to tehotný človek. Tehotnú ženu by sme snáď mohli uraziť, keby sme o nej hovorili ako o tehotnej …

To je extrémny názor. V poslednej dobe mám dojem, že už to zase nie je tak ostré. Spomínam si na doby pred 6-7 rokmi, kedy sa prišlo s neurčitým pohlavím atď. Tieto výstrelky lekárska veda zavrhla, teda to neurčité pohlavie vrátane „tehotného človeka“. Je úplne jednoznačný pojem „tehotná žena“. Muž nikdy ešte neotehotnel, ak je niekto tehotný, tak to musí byť žena. O tom niet najmenšieho sporu.

Videli sme filmy s Arnoldom Schwarzeneggerom. Ten napríklad dieťa donosil a aj ho cisárskym rezom odrodil. Je to len teda číra fantázia?

Tieto prípady sú známe, musí sa to ale vysvetliť. Existujú sexkonvertné operácie (sex reassignment surgery): keď máte v USA veľa peňazí, tak sa môžete stať ženou ein, zwei, drei. To v Česku nie je možné, zatiaľ.

Za prachy sa dá niekedy urobiť všeličo. Lekári preoperujú trebárs ženu na muža. Keď pacient(-ka) nemá napríklad dosť peňazí, tak jej tú maternicu nechajú. Vyzerajúca ako muž potom porodí dieťa a je z toho cirkusová senzácia. Bulvárne médiá na niečo také čakajú – muž porodil dieťa. Je to nezmysel, ide o spackanú sexkonvertnú operáciu.

Do biológie preniká politika: nakoľko by mohli mať pravdu konšpiračné teórie, podľa ktorých sa karta pohlavia uplatňuje v snahe ovládnuť západné indivíduum, vyviazať ho z rodinných väzieb, ujarmiť ho, urobiť z neho poslušnú jednotku? Jednotku odovzdávajúci svoj hlas vo voľbách a slepo nakupujúcu v supermarkete?

Akonáhle sa do biológie začne miešať politika, súdim, že je to vždy zlé, malo by to byť tak, že čierne – čierne, biele – biele. Vždy si niekto prihrieva polievočku na úkor všelijakých kvázi senzácií. Najmä rôzne militantné feministky tým úplne vynikajú. Tiež ide o prachy. Pozrite, koľko peňazí sa investuje do gender štúdií. Je zaujímavé, že ju študujú hlavne ženy. Muži o to nejako veľmi nestoja.

Občas čítam všelijaké názvy dizertačných prác na Fakulte rodových štúdií. Napríklad „Sexuálna orientácia Hurvínka a Spejbla“ sa zaoberá tým, či Krtko nie je náhodou Krtka. Hrdina s lopatkou a zásterkou by predsa mohol byť aj pani Krtková, to by bola podľa nich azda škoda to nevyužiť! Umne do problému zamiešajú ešte aj jazykovedu, všetky tie pády a rody.

Myslím, že ide o nezmysel. Rozumní ľudia sa týmto všetkým kvázi bojom a nezmyselným teóriám vždy vyhýbajú. Ale je to lákavé pre ľudí. Akonáhle sa niekto dozvie, že okrem mužského a ženského je minimálne 5 ďalších pohlaví, kto by si to radostne neprečítal, pritom je to úplná hlúposť.

Na internete sú videá, kde na horské dráhy lezú muži, ženy, deti. Ženy na všelijakých katapultoch, na rozdiel od mužov, skoro nikdy neomdlejú. Síce si zajačia, ale potom sa všetkému napospol smejú. Chlapi sa tam správajú zbabelo, ako úplné bábovky. Nie je dnešná doba o tom, že muži žijú s posilneným ženským princípom a ženy sa už aj v domácnostiach správajú ako riaditelia veľkých firiem?

Odjakživa je ženské pohlavie silnejšie. Muž – to je to slabšie pohlavie. Odjakživa. Neradi to počujeme, ale je to tak. Máme podstatne kratší vek dožitia, máme viac chorôb, sme náchylnejší k stresom. Žena je držiak. Čudujem sa, že to ženy tiež nerady počujú. Že si zajačia (nielen na atrakciách – katapultoch a centrifúgach), to je dielom ženskej hystérie, ale aj muži nie sú voči hysteriám imúnni.

Odpradávna bol muž lovec a žena ochrankyňou krbu. To je klišé, ktoré má svoju reálnu podstatu. Žena sa musela starať o domácnosť, prikúriť v krbe, obsluhovať deti. Muž išiel na lov. Na love často v lese muži zablúdili, neulovili nič. Pekne si pokecali. Vrátili sa domov a už mali večeru pripravenú, boli ale celkovo aj hrdinskými lovcami.

Skrátka hrubopisy sú písané o mužskom a ženskom mozgu, o ich rozdielnych povahách. Už sa tak rodíme. Je to červená niť tiahnuca sa vedeckými spormi, či žena sa stane ženou, pretože jej je tá rola vnútená, že sa to musí „vo vlastnom záujme“ naučiť … Vôbec to nie je pravda. Ona sa už taká narodí, mozog už má tak uspôsobený. Je lepšia ošetrovateľka, opatrovateľka. Prečo si myslíte, že je 10-krát viac zdravotných sestier, ako bratov? Žena má k tomu sklon. Normálny muž na novorodenca kašle. Keď to niekde poviem, som skoro na zastrelenie, nerado sa to počuje, pritom to platí odjakživa. Je to myslené zrejme asi dosť revolučne, že áno, že sa najlepšie o novorodenca postará žena!

Muži omdlievajú na pôrodných sálach …

Muž nemá na pôrodnej sále čo robiť. To je zase taký výstrelok, točiť si pôrod na video.

Myslel som to tak, že muži omdlievajú pri pôrode, ženy psychicky ustoja aj také profesie, ako je forenzná patológia. Opäť z toho rezultuje, že žena je odolnejšia ako chlap aj z psychickej stránky. Sme pri otázke, či ženy potrebujú vôbec poéziu?

Niečo je prírodný pud, niečo je štylizácia. Je otázka, čo sa od človeka očakáva. Každý sa snaží, aby spoločenskú objednávku plnil a vyhovel jej. Muž má byť hrdina, muž nesmie plakať, muž musí byť odolný atď. Žena žiada nežné slová, vyznanie lásky …

Ale neplatí to opäť stopercentne. Príroda je rôznorodá. Každý sme individualitou pre seba. Niečo prevažuje viac u mužov, niečo prevažuje viac u žien. Aby občas niekto nezabrusoval svojimi požiadavkami alebo svojimi schopnosťami do revíru toho opačného pohlavia, to je tiež nezmysel. Rozhodne to nie je tak úplne vyhranené. Čiže veršíkmi nič nepokazíte. Otázka je, či získate …

Má dnešná doba teda problém? V správach počujeme, že sa preferuje hyperkorektnosť ku všetkým. V USA šesťročný chlapček pred rokmi pobozkal rovnako staré dievčatko v škôlke. Pomohlo len to, že rodičia poznali dobrého advokáta, ktorý z toho chlapca vysekal, ako sa hovorí.

Nedávno som sa zoznámil s niektorými školskými poriadkami našich škôl a vlasy mi takmer hrôzou stáli na hlave. Predstavte si, že v niektorých školách je zakázané, aby sa učiteľ dotkol dieťaťa. Nie, že mu nesmie dať cez hubu, to je logické; my sme mali v škole ukazovadlo, nikto tým nikdy nič neukázal. Rezali nás tým palicou ako žito. Vidíte, prežil som a som zdravý. Ale on nesmie to dieťa ani pohladiť.

Dnes má otec strach posadiť si svoju dospievajúcu dcéru na klin a pomaznať sa s ňou, aby nebol obvinený zo sexuálneho zneužívania maloletých. To je nezmysel. My sme zabudli sa dotýkať. Táto spoločnosť zabudla na rolu intímneho kontaktu v rodine. Predsa sme sa vždy vzájomne maznali, bozkávali. To je dnes všetko preč. Ak to niekto robí, robí to tajne, ešte má výčitky svedomia, aby to náhodou nebolo niečo nemravného.

V tomto prípade sa naša spoločnosť na hony vzdialila prirodzenosti. Na novej generácii sa to môže trochu vypomstiť. V poradni pre tehotné som klientkám prejavoval (kedysi sa hovorilo budúcim rodičkám) pozitívne účasť tak, že som ich objal okolo ramien, dotykom som im prejavil ochranársky komplex „nebojte sa, mamička, na pôrodnú sálu vám pomôžem, pôrod pôjde ako po masle“. No to je dnes nemožné. Kto si to skúsi dnes v Amerike? Môžem sa rodičke ako doktor hrabať vo všetkých telesných otvoroch, ale vziať ju okolo ramien? To nemám v popise práce. To je harassment. To je obťažovanie, „chcel som si siahnuť „. Je skrátka nezmyselné, do akých extrémov sa dnes zachádza.

Prečo sa to deje práve v slobodomyseľných USA?

Už tí Otcovia pútnici (Pilgrims Fathers) boli nesmierne prudérni. Dedí sa to. Hovorí sa, že človek má byť bohabojný. Má sa Boha báť, tým sa vynúti určitá morálka. Náboženstvo teda k puritánskemu štatusu quo určitým spôsobom prispieva.

Ešte k mužom a ženám – ženy si dokážu rozumovo city odpustiť. Muži to nevedia. Opäť značne mätúca skutočnosť. Má napríklad zmysel napísať svoje pani šéfovej v práci verše na Valentína? Bude mať radosť?

Zase tie veršíky. Myslím, že určite, že mať radosť bude. V každom prípade môžete skúsiť spoznať, či úprimnú radosť, či sa zhostí svojej sociálnej roly, ktorá takú radosť predpokladá. Pozor však na štylizáciu. Všetko s mierou. Každý človek je predsa napriek všetkému individualita. Nemožno všetky hádzať do jedného vreca. Sme rôznorodí. Vzájomné hľadanie a vzájomné vyhovenie si, vychádzania si v ústrety, tolerancie – to je tá pravá soľ zeme vedúca ku šťastiu.

Na záver otázka za nás, za všetkých zakomplexovaných mužov: kto sú všetci tí mediálne nadnášaní pohlavný giganti a virtuózi lásky (sexu)?

To je lámanie sa do otvorených dverí … Že by snáď existoval muž so všetkými piatimi P? Taký idol snáď neexistuje, aby bol naším vzorom. Máme kladné aj záporné vlastnosti. Hlavne sa neporovnávať s informáciami na sociálnych sieťach. Tam si každý napíše, čo chce. Hlúposti niekedy tak nesmierne.

Teraz práve sedím nad pôrodným posudkom s pôrodným plánom. Žena si z internetu opíše, čo všetko by jej mali zdravotníci pri pôrode poskytnúť. Ona to potom vyžaduje. Pôrod je však taký individuálny dej, že ho nemožno sekať podľa šablóny, nie je to hotelová služba typu all inclusive – aj lumbálny blok, aj ňuchanie rajského plynu a ktovie, čo ešte. Tieto veci nie sú individuálne pre všetky indikované.

Hlavne, že sa ale o tom píše na sociálnych sieťach, kde sa všetci hromadne provokujú a zosilňujú, resp. aby pre seba ženy žiadali chvíľami holé nezmysly: že majú zožrať placentu, že ju majú zakopať pod jabloňou, aby táto rodila zázračné jablká. V novinách som už aj čítal, že sa plánuje výstavba pôrodného domu, kam lekár bude mať vstup zakázaný, aby tej rodičke jej pôrod nakoniec nepokazil. Vždy sú v tom prachy.

Ľudia sú pripravení soliť horibilné sumy za vízie, ktoré som práve načrtol. Ústavné pôrodníctvo bolo pokrokom medicíny druhej polovice 20. storočia. Radikálne sa znížila dojčenská, novorodenecká a materská úmrtnosť. A teraz tých ľudí na sociálnych sieťach napadajú veci, že sa má rodiť na poli, doma vo vani, či na strome. Sociálne siete tomu nahrávajú. Aby to nedopadlo tak ako v starom pôrodníckom vtipe, že odrodíme, dieťa zahodíme a začneme vychovávať placentu. Pán redaktor, verte tomu, že pár vychovaných placent tu okolo seba tiež občas zazriem. V reálnom živote je inak dobré vždy stáť oboma nohami pevne na zemi a takých tých rôznych fantazmagórií sa nedopúšťať.

Vladimír Franta