Moskva 8. júna 2018 (HSP/rusvesna/Foto: AP- Grigorij Dukor)

Vo štvrtok vyšlo na portáli rusvesna niekoľko zaujímavých informácii o vývoji situácie na Ukrajine. V prvej správe ruský prezident Vladimír Putin otvorene vystríha ukrajinské elity, ktoré sa dostali k moci na základe Američanmi zinscenovaného prevratu v roku 2014, pred snahou vyostriť situáciu na Donbase v čase MS 2018 vo futbale

V interview, ktoré uskutočnil ruský spisovateľ a dôstojník Zachar Prilepin s ruským prezidentom Vladimírom Putinom, položil Prilepin ruskému prezidentovi  otázku: “Som poradca hlavy Donecka a dôstojník ozbrojených síl Doneckej republiky. U nás sa šíri názor, že ukrajinská armáda využije MS 2018 k tomu, aby ukrajinské jednotky zaútočili na Doneck a Luhansk. Ako hodnotíte túto situáciu?”

Odpoveď ruského prezidenta bola jednoznačná: “Dúfam, že k takejto provokácii nepríde. No ak sa tak stane, myslím, že to bude mať veľmi ťažké následky pre ukrajinskú štátnosť v celku. Podporujeme Doneck a Luhansk a budeme to robiť aj ďalej.”

Gennadij Dubovoj,  vojenský analytik, spisovateľ a aktívny účastník bojov na Donbase vníma na portáli rusvesna Putinove slová veľmi jednoznačne. Dôraz Dubovoj kladie najmä na Putinové slová v druhej časti vyjadrenia, z ktorých vyjadril veľké potešenie. Uviedol, že už od roku 2015 písal, že Rusko nedovolí ukrajinskej elite štvanej Američanmi, aby zničila Doneckú a Luhanskú republiku, ktorých obyvatelia odmietajú prijať štátny prevrat zinscenovaný Američanmi v Kyjeve v roku 2014. Ukazuje sa, že mal pravdu. Žiaden chorvátsky scenár vývoja nehrozí a na záver Dubovoj uviedol: “Venujme sa teraz našej práci. Vyzerá to tak, že veľká časť Ukrajiny sa dostane čoskoro pod našu kontrolu a získame ju takým spôsobom, aký málokto očakával.”

Portál rusvesna  v článku “Чем ответит Россия на возможные провокации ВСУ на Донбассе” sa zamýšľa nad spôsobom, akým bude Rusko riešiť prípadné Američanmi zinscenované provokácie voči Donecku a Luhansku, ktoré bude vykonávať zástupná armáda súčasného kyjevského režimu v čele s Porošenkom.

V centre pozornosti článku sú Putinove slová, že prípadný ukrajinský útok “bude mať veľmi ťažké dôsledky pre ukrajinskú štátnosť”. Ruský prezident Vladimír Putin neobjasnil bližšie, čo týmito slovami myslel, slová adresované dôstojníkovi Prilepinovi však svedčia o tom, že ruskí lídri vnímajú dôstojníkov a vojakov Donecka i Luhanska ako legitímnych obrancov záujmov ruského sveta.

Ruský prezident Vladimír Putin otvorene demonštroval, že obrancovia Donecka a Luhanska plnia dôležitú misiu a majú právo deliť sa s ruským prezidentom o svoje obavy a vyjadrovať vlastné názory.

To je veľmi zlý príznak pre Američanmi riadené ukrajinské elity v Kyjeve, ktoré sa zmocnili vlády v roku 2014  nezákonným spôsobom pomocou štátneho prevratu za účasti “západných partnerov”. Podpora Donecka a Luhanska zo strany Moskvy jednoznačne ukazuje, že Moskva vníma Minské dohody ako jedinú možnú platformu na riešenie ukrajinského problému.

Ďalší dôležitý moment je, že ruský prezident Vladimír Putin nehovorí nikde otvorene o vojenskej porážke Ukrajiny. Ukrajinské jednotky prežili v rokoch 2014 až 2016 niekoľko ťažkých porážok, no kardinálne sa situácia na Ukrajine nezmenila. Ruský prezident poukazuje na iný globálny risk, na ohrozenie existencie Ukrajiny ako štátu. Spôsobov, akými môže byť demontovaný súčasný ukrajinský režim, je niekoľko, všetky však rátajú s použitím vojenskej sily.

S vysokou pravdepodobnosťou mal ruský prezident Vladimír Putin na mysli variant “prinútenia k mieru”. Takýto scenár Rusko využilo v roku 2008, kedy Američania pripravili provokáciu a funkciu americkej zástupnej armády plnili Gruzínci. Rusko však vo vojne 08. 08. 2008 za približne 5 dní rozbilo elitné gruzínske oddiely, cvičené a formované americkými poradcami. Porážka Gruzíncov v Južnom Osetsku znamenala pád americkej figúrky Saakašviliho.

Čo ešte Putin vo svojom interview s Prilepinom naznačil, je téza, že Kyjev nedokáže a ani nechce riešiť problémy regiónu. Obyvateľov Donbasu kyjevská politická banda nenávidí, pretože Doneck a Luhansk sú dôkazom ich zločineckej politiky. Obyvatelia Donecka a Luhanska, rovnako ako obyvatelia Krymu, demonštrovali svoju vôľu vo voľbách o Kryme aj v referende a tú vôľu možno vyjadriť slovami: “Nechceme mať nič spoločné s nezákonnou ukrajinskou vládou, ktorú dosadili štátnym prevratom Američania a Západ”. Obyvatelia Donecka a Luhanska sa rozhodli, že nechcú mať nič spoločné s Kyjevom, kyjevský režim použil zbrane voči vlastným civilistom, takže Porošenko a spol. budú musieť odísť”.

Ukrajinci, ktorých Američania nútia v rámci hybridnej vojny proti Rusku ostreľovať územie Donecka a Luhanska a ktorí sa snažia blokovať celý región, fakticky vraždami civilistov stratili právo nazývať územie Donecka a Luhanska svojím územím. Občanov Donecka a Luhanska sa nepodarilo vystrašiť a Rusko nepripustí, aby sa voči Donecku a Luhansku uplatnil scenár krvavých represií pripravovaný v Kyjeve za pomoci amerických poradcov.

Aj v minulosti ruský prezident Vladimír Putin niekoľkokrát uviedol, že na Ukrajine sa uskutočnil štátny prevrat a ten sa hodnotí v takmer každom právnom systéme ako trestný čin. Osoby, ktoré sa takéhoto trestného činu dopustia, budú brané na zodpovednosť.

Čo z toho pre Donbas a Luhansk vyplýva? Jednoznačne to, že pozícia Donecka a Luhanska je právne v poriadku. Agresia zo strany Ukrajiny voči Donecku a Luhansku  je vnímaná ako zločin a Rusko neopustí Doneck a Luhansk. Takisto Rusko bude riešiť aj osudy utečencov z Donecka a Luhanska, ktorí v obavách o svoje osudy opustili územie oboch štátov.

Čo sa týka skutočnosti, že Rusko bude mať pri prípadnej ukrajinskej agresii v čase MS 2018 zviazané ruky, tu sa môže situácia vyvinúť veľmi radikálne. Ak Američania a Ukrajinci narušia MS 2018, môže sa stať, že budú tvrdo pykať. Rusko zareaguje tvrdšie, na Ukrajine si ešte pamätajú Ilovajsk a Debaľcevo. Po týchto dvoch porážkach väčšina členov ukrajinských dobrovoľníckych bataliónov nepredĺžila svoju službu a urýchlene rady ukrajinských dobrovoľníckych bataliónov opustili. Vojaci základnej služby ukrajinskej armády prílišnou bojovnosťou neovplývajú.

Ak sa však pozrieme na ukrajinský problém v širšom globálnom meradle, tak ukrajinské štrnganie zbraňami, do ktorých ukrajinské elity ženú Američania, pripomína opakujúce sa bolesti hlavy. Možnosti riešenia sú dve: priamo reagovať, použiť pilulku proti bolesti, alebo sa zamyslieť a zmeniť svoju životosprávu a postoje. Dnešní ukrajinskí politici a ich americkí poradcovia sú prekážkou pre mier v regióne, takže táto prekážka musí byť odstránená. To znamená preformátovanie Ukrajiny, ako ju poznáme v dnešnej dobe. S myšlienkou odstrániť kyjevskú bandu a jej amerických chlebodarcov z ukrajinského priestoru budú súhlasiť milióny ľudí v Rusku a aj na Ukrajine.