Prvý polčas rokovaní o top pozíciách ukázal hlboké rozpory lídrov

Brusel 21. júna 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)

Rozpory medzi premiérmi a prezidentmi členských krajín EÚ boli také veľké, že sa nemohli zhodnúť na žiadnom z ponúknutých mien pre obsadenie troch najvyšších pozícií v štruktúrach EÚ. Uviedol v piatok denník Politico v hodnotení prvého dňa summitu EÚ, na ktorom sa nepodarilo dosiahnuť prelom v procese nominácií

“Ani pre jedného z kandidátov sa nenašla väčšina. Stretneme sa znova 30. júna. Budem pokračovať v konzultáciách,” uviedol predseda Európskej rady Donald Tusk po skončení nočných rokovaní.

Tusk pred novinármi priznal, že vo štvrtok bol ešte “opatrný optimista”, avšak po separátnych stretnutiach s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou už bolo jasné, že k dohode lídrov nedôjde. “Teraz som skôr optimisticky opatrný” opísal Tusk situáciu po rokovaní s oboma lídrami na svojom účte na Twitteri.

Už na úvod summitu premiéri zastupujúci v Európskom  parlamente politické skupiny socialistov a lberálov-centristov z Obnovme Európu dali jasne najavo, že pri hlasovaní nepodporia kandidáta Európskej ľudovej strany (EPP) Manfreda Webera na post šéfa Európskej komisie. Európski ľudovci však na Weberovej nominácii trvali.

Nakoniec diskusie lídrov EÚ ukázali, že dostatočnú podporu nemajú ani kandidát európskych socialistov Holanďan Frans Timmermans či favoritka tábora liberálov dánska eurokomisárka Margrethe Vestagerová. Všetci traja boli vnímaní ako tzv. špicenkandidáti svojich politických strán a postoj premiérov a prezidentov na summite zrejme naznačuje, že proces výberu top pozícií podľa špicenkandidátov je zrejme “pochovaný”.

Nástupca Jeana-Clauda Junckera na čele exekutívy EÚ bude musieť na krízovom summite 30. júna získať podporu 21 európskych lídrov a následne aj väčšinu v Európskom parlamente, čiže najmenej 367 hlasov.

Tlačová agentúra AFP pripomenula, že na summite padol aj návrh rozdeliť balík štyroch top pozícií (šéfovia Európskej komisie, Európskej rady, Európskeho parlamentu a šéfa diplomacie EÚ), pričom EPP ako víťaz eurovolieb si nárokovala na predsedu eurokomisie. Táto požiadavka údajne nebola zamietnutá, ale nesúhlas bol pri osobe Manfreda Webera.

Liberáli sa, naopak, zameriavajú na post predsedu Európskej rady, čo znamená, že európski socialisti by opäť zdedili post vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a s čoraz vplyvnejšou frakciou Zelených by sa dohodli na obdobie najbližších piatich rokov na rotujúcom predsedníctve Európskeho parlamentu (dva a pol roka pre každú z frakcií).

Aj takto naznačená “matematika” však bude musieť rešpektovať tri hlavné kritériá: stranícke záujmy, rodovú rovnosť a zemepisnú rovnováhu. Tusk ešte pred summitom sľúbil, že sa pokúsi do top pozícií v EÚ dostať dve ženy.

Stále však zostáva otvorená otázka mien, ktoré by tieto pozície obsadili. Podľa Politico dal Macronom najavo, že volební lídri (špicenkandidáti) troch najväčších politických skupín v EÚ – Weber, Timmermans a Vestagerová – sú už mimo hry o top pozície.

Merkelová má však odlišný pohľad. Priznala, že ani jeden z troch uvedených kandidátov nezískali v noci väčšinu, zostala však “otvorená možnosť”, že by sa táto situácia mohla zmeniť. Tento názor potvrdil aj holandský premiér Mark Rutte, ktorý spresnil, že rokovania, ktoré potvrdili nedohodu lídrov, dospeli iba do “prvého polčasu” a všetko zostáva otvorené.