Môj profil 
Predplatné
V prípade stredných odborných škôl pôjde o základnú úroveň maturity z matematiky.
„Vzhľadom na to, že tieto školy sú odborného zamerania, študenti sa zúčastňujú rôznych praktických výcvikov, duálneho vzdelávania. Nemajú ten priestor na to, aby obsiahli obrovské množstvo teoretickej výučby matematiky,“ skonštatoval Drucker.
Niektoré stredné školy ako konzervatóriá, športové školy či obchodné akadémie nebudú mať podľa ministra maturitnú skúšku z matematiky povinnú.
Priblížil, že v prípade gymnázií by mala byť maturita z matematiky dvojúrovňová. Nižšia základná úroveň sa má týkať tretieho ročníka. Vyššiu úroveň by realizovali vo štvrtom ročníku len vybraní žiaci.
„Nechceme, aby sa všetci študenti museli povinne učiť matematiku, ktorú vyžadujú napríklad technické vysoké školy. (…) Študenti, ktorí sa rozhodnú, že chcú študovať v technických smeroch, by si zobrali aj tzv. extra semináre,“ povedal Drucker.
Zároveň podotkol, že povinnú maturitu z matematiky má Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko, Slovinsko či Chorvátsko.
Splnomocnenec ministra pre koordináciu regionálneho školstva Slavomír Partila vysvetlil, že základná úroveň nebude dosahovať súčasnú predstavu maturitnej skúšky. Pôjde o overenie základných matematických zručností, ktoré umožňujú ďalej rozvíjať schopnosti v rámci profilovania. Vyššia úroveň matematiky má podľa Partilu zodpovedať schopnosti zvládnuť štúdium na vysokých školách technického zamerania. Priamo s univerzitami zadefinujú, akým spôsobom chcú zmeniť a aktualizovať všetky potrebné dokumenty, ktorými sa školy riadia.
Rezort školstva podľa Druckera musí zmeniť obsah vzdelávania matematiky, pripraviť školenia pre učiteľov a plánuje podporu učiteľov v nasledujúcich troch rokoch.
„Pred nami je čas, keď budeme vzdelávať učiteľov matematiky k tomu, aby lepšie porozumeli, ako majú pripraviť žiakov na základnú úroveň, čiže o čom je matematická gramotnosť. Budú to úlohy podporujúce a rozvíjajúce logické myslenie, kritické myslenie, riešenie problémov,“ doplnila generálna riaditeľka Národného inštitútu vzdelávania a mládeže Romana Kanovská.
Štátny tajomník ministerstva školstva pre vysoké školstvo Róbert Zsembera priblížil, že najnižšia pripravenosť, ktorú deklarujú vysokoškolskí učitelia, je v prírodovedných, technických a technologických odboroch. Pripravenosť je podľa neho na úrovni desať až 11 percent.
„Je to kritické číslo,“ poznamenal Zsembera s tým, že aktuálne si maturitu z matematiky vyberá približne 11 percent mladých.
„Pre výzvy dnešnej doby a budúceho trhu práce je nevyhnutné a potrebné, aby sme toto číslo zvyšovali,“ dodal.
Povinnú maturitu z matematiky víta Asociácia stredných odborných škôl Slovenska aj Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií SR.
Študentská rada stredných škôl prijala pripravované zavedenie maturity z matematiky so znepokojením
Študentská rada stredných škôl (ŠRSŠ) prijala pripravované zavedenie povinnej maturitnej skúšky z matematiky so znepokojením, no rešpektuje to. Z jej pohľadu sa matematika v súčasnosti javí mnohým študentom ako neatraktívna a v mnohých prípadoch aj neaktuálna. TASR o tom informoval predseda ŠRSŠ Viliam Dominik Ďuraš v reakcii na plánované zavedenie maturitnej skúšky z matematiky na viacerých druhoch škôl.
„Súčasná matematika takmer vôbec neobsahuje témy finančnej gramotnosti či praktickej matematiky. Mnohé školy navyše zápasia s dlhodobým nedostatkom kvalifikovaných učiteľov matematiky, čo by mohlo negatívne ovplyvniť prípravu žiakov,“ upozornil predseda ŠRSŠ.
Podotkol, že situácia je ešte komplikovanejšia na bilingválnych gymnáziách, kde je podľa neho štúdium náročnejšie už v súčasnej podobe.
Spomenul aj prieskum, ktorý realizovala ŠRSŠ. Podľa jeho výsledkov sa viac než 80 percent z viac ako 15.000 respondentov vyjadrilo proti zavedeniu povinnej maturitnej skúšky z matematiky.
„Domnievame sa, že študenti, ktorí sa profilujú smerom k humanitným, umeleckým či sociálnym vedám, matematiku v takejto podobe v budúcnosti reálne nevyužijú. Preto nie sme kategoricky proti reformám, no domnievame sa, že takéto opatrenie si vyžaduje dôkladnú odbornú, spoločenskú aj pedagogickú diskusiu,“ dodal Ďuraš.
Prváci, ktorých sa bude týkať povinná maturita z matematiky, by mali na stredné školy nastúpiť 1. septembra 2027. Maturovať tak budú v školskom roku 2030/2031. Základná úroveň maturity z matematiky by mala byť povinná na gymnáziách, stredných priemyselných školách a mnohých stredných školách odborného zamerania. Niektoré stredné školy ako konzervatóriá, športové školy či obchodné akadémie nebudú mať maturitnú skúšku z matematiky povinnú. V prípade gymnázií by mala byť maturita z matematiky dvojúrovňová.
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) v súvislosti s plánovanou zmenou podotkol, že rezort školstva musí zmeniť obsah vzdelávania matematiky, pripraviť školenia pre učiteľov a plánuje podporu učiteľov v nasledujúcich troch rokoch.
Aliancia sektorových rád víta reformu výučby matematiky
Aliancia sektorových rád (ASR) víta reformu výučby matematiky. Matematická gramotnosť žiakov základných a stredných škôl na Slovensku podľa nej dlhodobo klesá. Rovnako aj záujem o maturitnú skúšku z matematiky má klesajúcu tendenciu. ASR to uviedla v reakcii na avizovanú reformu, podľa ktorej prváci, ktorých sa bude týkať povinná maturita z matematiky, by mali na stredné školy nastúpiť 1. septembra 2027.
ASR poukazuje aj na to, že nedostatočné matematické vedomosti a schopnosti absolventov stredných škôl pritom dlhodobo trápia vysoké školy aj zamestnávateľov. Aliancia v minulosti poukázala na slabé matematické a analytické zručnosti žiakov a absolventov v Stratégii rozvoja ľudských zdrojov na obdobie 10 rokov. Jedno z najdôležitejších odporúčaní, ktoré táto stratégia priniesla, bolo práve zavedenie povinnej dvojúrovňovej maturity z matematiky. Odporúčania boli prezentované Ministerstvu školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, ktoré v pondelok predstavilo reformu výučby matematiky. Cieľom reformy podľa aliancie je, aby sa matematika prestala vnímať ako „strašiak“ a stala sa zrozumiteľným nástrojom pre život a kariéru žiakov. Reforma zahŕňa nový prístup k výučbe, podporu učiteľov a zavedenie dvojúrovňovej maturitnej skúšky z matematiky.
„Zvýšenie matematických schopností absolventov stredných škôl je dôležité v dvoch rovinách – individuálnej aj celospoločenskej. Na individuálnej úrovni je matematická gramotnosť nevyhnutná pre každodenný život. Z celospoločenského hľadiska potrebujeme absolventov pripravených pre moderný trh práce, najmä v čase prudkého rozvoja informačných technológií a umelej inteligencie,“ uviedol generálny riaditeľ ASR Andrej Klimant. Dodal, že z tohto dôvodu ASR víta reformu výučby matematiky a zavedenie povinnej dvojúrovňovej maturity na vybraných typoch stredných škôl.
Možnosť výberu úrovne maturity z matematiky je podľa ASR bežná v mnohých európskych krajinách s tým, že vyššia úroveň je často podmienkou pre prijatie na technické a vedecké odbory vysokých škôl. Zamestnávateľské organizácie, ktoré združuje ASR, dlhodobo poukazujú na slabé matematické a analytické zručnosti žiakov a absolventov. Jednou z nich je Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, ktorá víta uvedenú reformu.
Republiková únia zamestnávateľov v minulosti navrhovala opatrenia, ktoré sa ministerstvo školstva postupne chystá zavádzať do praxe. Navrhované opatrenia zahŕňajú zmenu prístupu k výučbe matematiky, zvýšenie počtu vyučovacích hodín a zavedenie povinnej dvojúrovňovej maturity.
Reformu víta aj Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, ktorá zároveň apeluje na zmenu vnímania matematiky verejnosťou.
Izraelský minister žiada zatknutie lídrov arabských strán, ktoré výrazne uspeli vo voľbách
Izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir vo štvrtok vyzval na zatknutie predstaviteľov arabských politických strán, ktoré výrazne posilnili v…
EÚ nie je potrebná: Rokovania o Ukrajine prebehnú bez Bruselu
Trojstranné rokovania o urovnaní situácie na Ukrajine budú bez účasti Európskej únie. V štvrtok 29. októbra to opätovne potvrdil hovorca…
Saudská Arábia zvýši ťažbu ropy obídením Hormuzského prielivu
Saudská Arábia plánuje rozšíriť kapacitu ropovodu Východ–Západ, čím posilní tranzit ropy obchádzajúci strategicky rizikový Hormuzský prieliv. Blízkovýchodné štáty tak nadväzujú…
Ako by sa dala prekonať volebná patová situácia v Izraeli?
Izraelské voľby nepriniesli jasnú parlamentnú väčšinu a politická budúcnosť Benjamina Netanjahua zostáva neistá. O ďalšom vývoji rozhodnú koaličné rokovania, možné…
Nositeľ Nobelovej ceny David Gross varuje pred rizikami pre budúcnosť ľudstva
Americký teoretický fyzik a laureát Nobelovej ceny David Gross upozorňuje na riziká ohrozujúce budúcnosť ľudstva. Španielsky denník AS mu pripisuje…
