Niekoľko príkladov z posledných dní:

V Španielsku, kde vládnuca sociálno-komunistická vláda súhlasí s trestom odňatia slobody od troch mesiacov do jedného roka pre každého, kto sa pokúsi, hoci len individuálne, presvedčiť ženu, aby nešla na potrat, ako keby záchrana dieťaťa v jej lone, a nie jeho zabitie, bola zo svojej podstaty trestným činom. Vládne strany dosiahli konsenzus o návrhu zákona predloženom Socialistickou robotníckou stranou, ktorého cieľom je kriminalizovať všetky osoby – jednotlivcov alebo organizované skupiny –, ktoré vykonávajú aktivity za život v blízkosti potratových kliník. Diabolský projekt.

Zakázané je preto stavať stánky s informáciami pre ženy, zakázané je ponúkať im pomoc, akúkoľvek formu pomoci – morálnu, ekonomickú, nehovoriac už o duchovnej – všetky tieto činnosti sú španielskou ľavicou zámerne prekrúcané ako skutočné obťažovanie, ktoré sa vykonáva „prostredníctvom obťažujúcich, urážlivých, zastrašujúcich alebo nátlakových akcií, ktoré podkopávajú slobodu“ žien, alebo „propagovaním, podporovaním alebo účasťou na zhromaždeniach v blízkosti miest, kde sa môže ukončiť tehotenstvo“.

Snaha pomôcť trpiacej žene a zachrániť dieťa, ktoré nosí, je progresívnymi silami v Španielsku prezentovaná ako trestný čin, zatiaľ čo opustiť ženu, nechať ju samu s jej pochybnosťami, trápením, problémami na operačnej sále, kde chladné nástroje chirurga devastujú nevinný život, ktorého je matkou, až do jeho vyhasnutia, je povolené, správne, ba je to „právo“! Každému, kto nie je otrokom ideológie, je jasné, že stojíme pred nocou človeka, pred postupujúcou temnotou a šerom smrti.

Vo Francúzsku 30. novembra Národné zhromaždenie predĺžilo hranicu pre interrupciu z 12. na 14. týždeň. Minimálna doba 48 hodín medzi rozhovorom s psychosociálnymi poradcami a stretnutím na operačnej sále bola zrušená. Chirurgické potraty už namiesto lekárov môžu vykonávať pôrodné asistentky.

Kritika zo strany odborníkov, ako napríklad Dr. Israela Nisanda, bývalého predsedu Národného kolégia gynekológov a pôrodníkov, teda zostala bez odozvy: „Čím neskôr sa potrat vykoná, tým je horší, pretože tým väčšie je nebezpečenstvo pre fyzické a psychické zdravie žien, ako aj preto, že v 14. týždni je dieťa v maternici už dlhé asi 120 milimetrov a hlavička je už skostnatená, takže extrakcia znamená rozrezanie plodu a rozdrvenie lebky.“

Takýto argument je progresívcom na smiech, keďže ide o „právo“ ženy.

Čile sa stalo ďalšou krajinou, ktorá legalizovala homosexuálne sobáše. Obe komory čilského Kongresu tento zákon potvrdili veľkou väčšinou hlasov.

Kanadský senát schválil návrh zákona, ktorý zakazuje konverznú terapiu v celej krajine. Podľa neho budú všetky formy pomoci ľuďom, ktorí bojujú s nežiaducou rodovou dysfóriou, zakázané.A čo je ešte horšie, takouto rozsiahlou definíciou „konverznej terapie“ sa zákon môže stať nástrojom na obmedzenie slobody prejavu a vplyvu rodičov na výchovu ich detí v súlade so zásadami, ktoré vyznávajú.

V Nemecku prvou obeťou novej vlády budú nenarodené deti. Jedným z prvých rozhodnutí novej vlády je zrušenie zákazu reklamy na služby zabíjania detí. Týmto spôsobom sa splní stará požiadavka ľavice. Lekári, ktorí vykonávali potraty, doteraz nemohli svoje smrtiace služby nijako propagovať. Ľavica tento stav dlhodobo kritizuje a tvrdí, že všetky tehotné matky, ktoré chcú zabiť svoje dieťa, majú právo vedieť, ktorý lekár a akou formou ho zabije. Preto bolo zrušenie zákazu reklamy na zabíjanie detí zahrnuté už do koaličnej dohody medzi tromi stranami. V nasledujúcich mesiacoch možno očakávať ďalšie nepriateľské kroky nemeckej vlády voči ľudskému životu a kresťanskej civilizácii. To zahŕňa eutanáziu, ako aj rodové otázky. Nová nemecká vláda je veľmi otvorená zavádzaniu rôznych druhov kvót alebo dekrétov o LGBT.

Atď., atď., atď.

Dá sa povedať, že je to zlé a bude to ešte horšie. Bohužiaľ, väčšina spoločnosti nemá záujem o zlepšenie situácie v oblasti ochrany nenarodeného života alebo o ochranu výdobytkov kresťanskej civilizácie a k týmto témam pristupuje buď pasívne, alebo často s revolučným zápalom pre zmenu.

Čo majú robiť ľudia, ktorí s tým hlboko nesúhlasia, ktorí vidia, že je to útok na prirodzený zákon?

Edmund Burke: „Jediná vec, ktorá je potrebná na to, aby zvíťazilo zlo, je aby dobrí ľudia nerobili nič.“

.

Rovnaký výsledok, ktorý sa dosiahne „ničnerobením“, však nastáva aj vtedy, keď dobrí ľudia nedokážu nájsť spôsob, ako zastaviť dané zlo, a samozrejme, keď dobrí muži a ženy vôbec neexistujú (alebo je ich tak málo, že im chýba to, čo nazývame kritické množstvo). Dnes však zrejme máme zmes všetkých troch podmienok: nedostatok odhodlania, nedostatok príležitostí a asi aj nedostatok počtu.

Uspokojíme sa s bedákaním nad týmto zdanlivo nezastaviteľným trendom? Kto by mal byť tou rozhodujúcou silou, ktorá sa proti tomu môže postaviť, a ktorej slovo by malo dostatočnú váhu a autoritu?

Nech sa na to dívame z ktorejkoľvek strany, tou silou môže byť jedine a iba katolícka Cirkev.

Udalosti, ktoré sa odohrávajú v Cirkvi, majú totiž, či si to uvedomujeme, alebo nie, veľký vplyv na spoločenský a politický život. Ak sa človek zaujíma o konzervatívne hodnoty, o postavenie konzervativizmu v politickom živote, nemôže si nevšimnúť, ako veľmi je táto situácia ovplyvnená dianím v Cirkvi.

Pretože od toho, aká bude Cirkev, závisí, aká bude naša civilizácia. To znamená, že západná civilizácia neexistuje bez náboženstva, a v tomto prípade jednoznačne bez Cirkvi.

Bohužiaľ, pozorovanie nemeckej, švajčiarskej alebo americkej cirkvi nám ukazuje, čo asi čaká Cirkev ako celok. Každý vidí, že máme do činenia s totálnou revolúciou v nemeckej cirkvi.

Ak kňazi v Nemecku požehnávajú tzv. homosexuálne zväzky, znamená to rozbitie a odmietnutie prvého príkazu, na ktorom je založená celá existencia prirodzeného sveta a z ktorej vychádza kresťanstvo: „Buďte plodní a množte sa, Boh stvoril človeka ako muža a ženu.“

Na Západe máme čoraz viac duchovných, ktorí verejne hovoria, že sú na strane LGBT, teda de facto na strane ideológie, ktorú tieto organizácie reprezentujú, ideológie, ktorá je agresívnou formou popierania prirodzeného zákona a učenia Cirkvi založeného na tomto zákone. Tu už nehovoríme o pastoračnej starostlivosti, porozumení alebo interpretáciách, ale o túžbe po úplnej revolúcii a zavedení do cirkevného učenia princípov, ktoré sú v rozpore s tradíciou Cirkvi, a ktoré Cirkev vždy ostro odsudzovala.

Ak dnes predstavitelia Cirkvi aj protestujú, tak len v niektorých otázkach, a aj to veľmi rozpačito. Na jednej strane im chýba dôveryhodnosť kvôli mediálnym kampaniam spojeným s pedofíliou a sexuálnym zneužívaním a na druhej strane často sú v mnohých prípadoch finančne závislí od štátu.

Pápež František je na jednej strane vo svete vysoko uznávaný, všetci politici, ale aj predstavitelia vplyvných medzinárodných organizácií či biznismeni si považujú za česť, keď sa s ním môžu stretnúť a prehodiť pár slov, ale na strane druhej jeho autorita je v otázkach ochrany života či ideológie LGBT prakticky nulová, keď ani „katolíckeho“ prezidenta Spojených štátov nedokáže alebo sa zdráha primäť k tomu, aby aspoň prestal pristupovať k Eucharistii, nieto ešte, aby zanechal svoju agresívnu propotratovú a „pro-LGBT“ politiku. Ba čo viac, Biden sa hneď po stretnutí s ním verejne chváli, že ho pápež pochválil, aký je dobrý katolík.

A Vatikán mlčí ako hrob.

Sú veriaci ovcami bez pastiera?

Nedáva na toto odpoveď rečnícka otázka svätého Pavla: „A keby poľnica vydávala neurčitý zvuk, kto by sa strojil do boja?“ (1Kor 14,8).

Už nie je možné robiť kompromisy, viesť prázdne dialógy, či predstierať, že sa nič nedeje! Bojovať Dobrý boj za život s vierou, silou a odvahou dnes teda znamená aj toto: robiť všetko pre zastavenie progresívneho postupu smrtky s kosou. A s kladivom.

Mikuláš Hučko

Článok pôvodne vyšiel na portáli Christianitas.

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.