Poslanci počas rokovania schválili viacero noviel zákonov

„Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál vzhľadom na to, že pri zriaďovaní NSS SR neboli akceptované pripomienky väčšiny odbornej verejnosti, vrátane Najvyššieho súdu SR, aby sa sudcovia, ktorí boli k 31. júlu 2021 sudcami správneho kolégia NS SR, ex lege stali sudcami Najvyššieho správneho súdu SR, pokiaľ by v určenej lehote nevyhlásili, že chcú zostať sudcami Najvyššieho súdu SR,“ zdôvodnilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR, ktoré návrh predložilo.

MS priblížilo, že v čase zriadenia NSS pôsobilo na správnom kolégiu NS 20 sudcov, pričom prvé celkové počty a voľné miesta sudcov NSS ich určili na 30. V čase zriadenia NSS bolo podľa rezortu rozhodnuté, že voľné miesta sudcov NSS sa budú obsadzovať ad hoc výberovým konaním Súdnou radou SR. V dôsledku toho sa podľa MS stalo sudcami NSS deväť sudcov správneho kolégia NS, pričom pôvodne bolo obsadených 16 miest. „V súčasnosti pôsobí na NSS celkom 25 sudcov, z toho iba 14 boli pred preložením na NSS sudcami, pričom niektorí z nich sa predtým správnemu právu na úrovni zodpovedajúcej funkcii sudcu NSS vôbec nevenovali,“ uviedlo ministerstvo.

Vo vzťahu k NS to podľa neho viedlo k tomu, že 11 sudcovia, ktorí boli do 1. augusta 2021 správnymi sudcami a vytvárali judikatúru v oblasti správneho práva, sa museli rešpecializovať na iné odvetvia práva. Väčšina z nich prešla na občianskoprávne kolégium a časť na obchodnoprávne kolégium.

Novou úpravou sa podľa predkladateľov vytvorí priestor pre NS doplniť jeho občianskoprávne a obchodnoprávne kolégiá sudcami kariérne špecializovanými v oblasti občianskeho a obchodného práva. To prispeje nielen ku zrýchleniu konania, ale i k jeho väčšiemu zjednoteniu, mienia. V prípade NSS to znamená personálne posilnenie o sudcov.

Novela takisto stanovuje, že ak sa sudca v čase preloženia stal predsedom senátu, funkcia mu zostáva aj po jeho preložení na NSS. Má to zachovať kontinuitu výkonu funkcie a rešpektovanie doterajšieho postavenia sudcu v rámci súdnej organizácie.

Legislatíva má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.

Podmienky na doplácanie prostriedkov na športovú činnosť sa majú upraviť

Časové podmienky potrebné na doplatenie zadržaných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na športovú činnosť sa upravia. Vyplýva to z novely zákona o športe, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Po novom má stačiť, aby osoba preukázala splnenie podmienok spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov do 30 dní od straty spôsobilosti, aby sa jej doplatili peniaze.

„Cieľom návrhu zákona je upraviť časové podmienky, za ktorých možno osobe po obnovení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov doplatiť prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré jej počas obdobia, keď nemala túto spôsobilosť alebo jej bola táto spôsobilosť dočasne pozastavená, neboli poskytnuté,“ píše sa v odôvodnení novej legislatívy.

V súčasnosti je možnosť doplatenia zadržaných prostriedkov viazaná na dátum 30. novembra príslušného roka. Tento pevný dátum sa nahradí jednotnou lehotou 30 dní. Počítať sa bude od straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov alebo od jej dočasného pozastavenia. „Cieľom je ustanoviť rovnaké časové obdobie rozhodné pre možnosť doplatenia zadržaných prostriedkov bez ohľadu na to, v ktorej časti kalendárneho roka nastala rozhodujúca skutočnosť,“ priblížil predkladateľ, poslanec Pavel Ľupták (nezaradený).

Nová 30-dňová lehota nemení podľa predkladateľa dôvody straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, dobu jej trvania ani podmienky jej obnovenia, ktoré sú stanovené zákonom o športe. „Ak zákon viaže stratu spôsobilosti na určitú dobu alebo na trvanie sankcie, navrhovaná právna úprava túto dobu neskracuje,“ dodal. Lehota sa podľa neho vzťahuje na podmienky zachovania možnosti doplatenia zadržaných prostriedkov po obnovení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov.

Pri dočasnom pozastavení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov sa v legislatíve zachováva povinnosť ministerstva športu a cestovného ruchu dočasné pozastavenie bezodkladne zrušiť, ak pominie dôvod, pre ktorý bola spôsobilosť dočasne pozastavená. „Navrhovaná právna úprava nemení tento základný mechanizmus a upravuje iba časovú podmienku doplatenia zadržaných prostriedkov,“ dodal poslanec.

Nová legislatíva má byť účinná dňom vyhlásenia.

Novela školského zákona prešla do 2. čítania, rieši i optimalizáciu siete ZŠ

Sieť základných škôl (ZŠ) má prejsť optimalizáciou, upraviť sa majú najnižšie priemerné počty v triedach. Spresniť sa majú tiež pravidlá pre rediagnostiku. Vyplýva to z vládnej novely školského zákona a ďalších úprav, ktorú v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

„Cieľom je racionalizácia ‚siete‘ základných škôl tak, aby išlo o funkčné a udržateľné celky vzhľadom na to, že v mnohých základných školách sú minimálne počty žiakov. Zároveň súčasná textácia hovorí o ‚predpoklade‘ a o ‚prihlásení‘ žiakov, teda ide len o teoretický počet na vstupe, pričom cieľom má byť udržiavanie príslušných počtov kontinuálne,“ priblížil predkladateľ, ministerstvo školstva s tým, že novela tiež počíta s výnimkami, pri ktorých možno najnižší priemerný počet žiakov v triedach znížiť.

Novela prináša aj ďalšie zmeny. Regionálny úrad školskej správy by po novom mohol zasiahnuť, ak pred konaním externej časti maturitnej skúšky predseda maturitnej komisie zistí, že nie sú zabezpečené podmienky na jej vykonanie. Po novom má tiež platiť zmena pri systéme ePrihlášky. Má sa upraviť možnosť, aby ministerstvo mohlo určiť, že systém sa (pri technických problémoch) nepoužije, ak už bol zverejnený formulár prihlášky s prioritizáciou.

Zmena by mala nastať aj pri presune pedagogických asistentov v materských a základných školách zo špecifických podporných opatrení do všeobecných podporných opatrení. Spresniť sa majú tiež pravidlá pre rediagnostiku. „Ak žiakovi po rediagnostike nebude potvrdené mentálne postihnutie, prioritne sa má vzdelávať v bežnej triede bežnej základnej školy,“ ozrejmilo ministerstvo.

Novela mení aj zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. Upraviť by sa mali podmienky výkonu pracovnej činnosti na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru tak, že už sa nebude aplikovať výnimka zo získania stupňa vzdelania. Posilniť sa má aj právo pedagogických a odborných zamestnancov na ochranu pred neodborným zasahovaním.

„Spresňujú sa podmienky výkonu atestácií a podmienky platnosti vykonanej atestácie, aby sa predišlo situáciám, v ktorých sa v atestačných organizáciách domáhajú najmä pedagogickí zamestnanci vykonania atestácie pre stupeň vzdelania, ktorý skutočne získali, avšak nezískali vzdelanie, ktoré by bolo splnením kvalifikačného predpokladu,“ priblížil predkladateľ.

Zriadiť sa má aj nová kategória pedagogického zamestnanca. Pôjde o riaditeľa vymenovaného na základe splnenia požiadaviek podľa osobitného predpisu. Novela má takisto stanoviť podmienky výkonu pracovnej činnosti v tejto kategórii. Spresňujú sa i podmienky organizovania vzdelávania v profesijnom rozvoji pri aktualizačnom vzdelávaní, ktoré je poskytované poskytovateľom inovačného vzdelávania tak, aby odborným garantom aktualizačného vzdelávania bol odborný garant inovačného vzdelávania.

Zmeny majú platiť aj v zákone o školskej správe. Zaviesť by sa mala výkonnostná zmluva medzi ministerstvom, školou a zriaďovateľom na účel osobitnej finančnej podpory dobrých škôl, ktoré budú plniť ukazovatele kvality výchovy a vzdelávania. Upraviť sa má aj overovanie plnenia podmienky najnižšieho priemerného počtu žiakov. Rezort navrhol, aby sa overovanie súladu školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom mohlo realizovať až po zápise do registra škôl a školských zariadení. Upraviť sa má aj možnosť označenia škôl, ktoré spĺňajú zákonom ustanovené podmienky (najmä zabezpečenie internátneho bývania) slovom „kampus“.

Novela mení aj zákon o financovaní škôl a školských zariadení. Upraviť sa má napríklad minimálna výška normatívneho príspevku pre gymnáziá, stredné odborné školy a stredné priemyselné školy, ktoré budú mať uzatvorenú výkonnostnú zmluvu podľa zákona o školskej správe, ktorú bude zriaďovateľ povinný rozpísať škole. Zaviesť sa majú tiež nové kritériá na určovania mzdového normatívu a prevádzkového normatívu.