Zhrnutie

Právo na slobodné rozhodovanie o zdravotných zákrokoch je základným pilierom ochrany ľudských práv. Toto právo sa nesmie relativizovať ani znižovať.

Výsledky očkovacích programov treba posudzovať jednotlivo, objektívne a z perspektívy dlhodobého zdravia v najširšom zmysle slova. To sa zatiaľ nedeje.

Vzhľadom k početným chybám vakcín a kontroverzným rozhodnutiam zdravotných autorít, ich stanoviská treba podrobovať rozumnej, odborne podloženej kritike, a treba podporovať kompetenciu rodičov k informovaným rozhodnutiam.

Skúsenosť ukazuje, že v záujme ochrany zdravia dieťaťa niekedy rodič nemá inú možnosť, než občiansku neposlušnosť voči nevhodným praktikám v oblasti povinného očkovania.

Zámienka „spoločného dobra“ k propagácii plošného očkovaniu v zmysle budovania „kolektívnej imunity“ z prevažnej časti nie je odborne podložená, pretože väčšina povinných vakcín nemá preukázateľné takéto schopnosti, alebo ich dokonca preukázateľne nemôže mať v podobe súčasného očkovacieho programu.

Zo strany KBS prikazovanie očkovania vakcínami vyvinutými a/alebo vyrobenými s použitím buniek namnožených z umelo potratených ľudských plodov je založené na formulácii „vzhľadom na závažné dôvody ochrany života a zdravia svojho dieťaťa“. Táto nemá nič spoločné so slovenskými podmienkami. Mnoho čitateľov ju chápe nie ako podmienku, ale ako zdôvodnenie príkazu – pri takejto interpretácii ju môžeme považovať priamo za lživú, pretože rubeola, ktorá je predmetom týchto očkovaní, je u tých detí, ktoré sa majú očkovať, pomerne ľahké ochorenie.

Stanovisko KBS zrejme nie je v súlade so stanoviskom Katolíckej cirkvi, reprezentovaným Pápežskou akadémiou pre život. Zároveň ho považujeme za veľmi nevyvážené v dôrazoch, menovite veľmi tvrdé a požadovačné smerom k rodičom, a pritom veľmi mierne až ústretové k lekárom, zdravotným autoritám a k výrobcom vakcín.

Pripomienka č. 1

„Subkomisia chce zdôrazniť, že vhodnosť konkrétnych druhov povinného očkovania, očkovacích látok, povinného očkovacieho kalendára, posúdenia medicínskeho a verejno-zdravotníckeho prínosu daného očkovania vo vzťahu k jeho možným rizikám a nežiaducim účinkom vo všeobecnosti, ako aj vo vzťahu ku konkrétnemu dieťaťu, je výsostne odbornou, medicínskou a epidemiologickou záležitosťou.“

Toto vyjadrenie je zavádzajúce a nebezpečné. Ak by sme ho bez výhrady akceptovali, obávame sa, že by mohlo slúžiť aj na neprípustnú obhajobu neľudských pokusov Dr. Jozefa Mengeleho v nacistických koncentračných táboroch, ktorý sa údajne tiež riadil „výsostne odbornými“ kritériami.[3]

Práve na zamedzenie podobných zverstiev, Norimberský kódex[4] zakotvil výsostné právo každého človeka, rozhodovať o zdravotných zákrokoch, ktoré sa na ňom vykonajú. Tento princíp bol potom prevzatý v medzinárodných dohovoroch o ľudských právach.[5] Zároveň je v súlade s biblickým konceptom osobnej slobody a zodpovednosti.

Podrobnejšie sa k „výsostne odbornej záležitosti“ vrátime aj v ďalších pripomienkach.

Navrhujeme záver uvedeného odstavca zmeniť nasledovne:

…“je odbornou, medicínskou, epidemiologickou a etickou záležitosťou. Je nutné rešpektovať slobodné, informované rozhodnutie rodiča tak, ako pri každom zdravotnom zákroku.“

Pripomienka č. 2

„Výsledky tohto programu, dosiahnuté na Slovensku v priebehu uplynulých desaťročí, osobitne v období po druhej svetovej vojne až po naše časy, sú právom považované za jeden z najväčších úspechov našej medicíny a organizácie zdravotnej starostlivosti, a to aj v medzinárodnom meradle a porovnaní.“

Ide v podstate ideologické tvrdenie, pretože je nedokázateľné – nikdy sa neuskutočnilo priame, vedecky spoľahlivé, dlhodobé porovnanie celkového zdravia očkovaných a neočkovaných.

Z historických štatistík vieme spoľahlivo doložiť, že hoci niektoré z plošných očkovacích programov pravdepodobne mali dopad na chorobnosť na určité ochorenia, udialo sa tak prevažne v čase, kedy už úmrtnosť bola už minimálna vďaka zmenám životnej úrovne a životného štýlu. Možnosť historického vplyvu očkovania na úmrtnosť pozorujeme len výnimočne.[6]

Aj keď teda môžeme priznať niektorým očkovacím programom pozitívne výsledky, nevieme spoľahlivo posúdiť ich negatívny dopad. Totiž, systém hlásenia nežiaducich účinkov je zaostalý a nedostatočný, čo sme podrobne zdokumentovali.[7] Popri známych a bežne uvádzaných nežiaducich účinkoch, pozornosť budia rôzne neurologické a chronické imunitné poruchy, ktoré majú katastrofálny stúpajúci trend – alergie, atopické ochorenia, autoimunitné ochorenia. Pozorne sledujeme aktuálny vedecký výskum, ktorý považuje očkovanie za jednu z príčin kvôli používaniu adjuvans na báze hliníkových solí.[8] Aj tieto okolnosti treba brať do úvahy pri posudzovaní výsledkov očkovacích programov.

Cirkev by nemala prijímať ideologické vyhlásenia. Preto navrhujeme zmeniť na:

„Výsledky tohto programu, dosiahnuté na Slovensku v priebehu uplynulých desaťročí, osobitne v období po druhej svetovej vojne až po naše časy, je potrebné nestranne, transparentne a vedecky hodnotiť v kontexte celkového zdravia obyvateľstva.“

Pripomienka č. 3

„Nikto nemá právo zodpovedne prijatý a vedecky podložený odborný úsudok našich lekárov a iných zdravotníkov, odborníkov vo veci povinného očkovania, bezdôvodne či ľahkovážne spochybňovať alebo popierať. Ohrozoval by tým neprípustným spôsobom zdravie, ba i život nevinných, osobitne detí a zdravotne postihnutých alebo oslabených osôb. Subkomisia zároveň vyzýva a žiada lekárov a ďalších odborníkov zúčastnených na príprave a realizácii povinného očkovacieho programu na Slovensku, aby naďalej k tejto svojej práci pristupovali s najvyššou mierou zodpovednosti, odbornej kvalifikovanosti, ako aj s potrebným rešpektovaním etických noriem a mravného rozlišovania.“

Takto sformulovaný odstavec sa dá, vďaka slovíčku „naďalej„, poľahky interpretovať, ako keby všetci lekári na Slovensku pristupovali k očkovaniu „s najvyššou mierou zodpovednosti„, ako keby každý úsudok lekárov ohľadom očkovania bol „zodpovedne prijatý a vedecky podložený„, atď. a zároveň ako keby bola ich kritika bola „neprípustná“. Odstavec preto pôsobí veľmi nevyvážene a doslova dýcha cenzúrou a stredovekom.

Nielenže je lekárska veda náchylná na ľudské omyly, ako podrobnejšie uvedieme v nasledujúcom bode, ale podlieha aj ľudským slabostiam napríklad vo forme osobných ambícií a ješitnosti, ako aj masívnej korupcie v celosvetovom meradle.[9] Pokiaľ ide o Slovensko, nebol uspokojivo vyriešený problém konfliktov záujmov v Pracovnej skupine pre imunizáciu, ktorá de facto určuje podobu očkovacieho programu.[10] [11] [12] [13]

Navrhujeme zmeniť formuláciu, napríklad takto:

„Odborný úsudok našich lekárov a iných zdravotníkov, odborníkov vo veci povinného očkovania, má byť zodpovedne prijatý a vedecky podložený. Taká má byť aj jeho prípadná kritika; nesmie ísť o ľahkovážne spochybňovanie, pretože to by mohlo viesť k neuváženým rozhodnutiam, ktoré by mohli ohroziť zdravie alebo život.

Subkomisia zároveň vyzýva a žiada lekárov a ďalších odborníkov zúčastnených na príprave a realizácii povinného očkovacieho programu na Slovensku, aby k tejto svojej práci pristupovali s najvyššou mierou zodpovednosti, odbornej kvalifikovanosti, ako aj s potrebným rešpektovaním etických noriem a mravného rozlišovania.“

Navrhujeme tiež doplniť:

„Ich súčasťou je aj transparentnosť a dôsledná prevencia konfliktu záujmov, najmä pri rozhodovaní o tak citlivej téme, akou je plošné očkovanie detí.“

Pripomienka č. 4

„Vo vzťahu k riadne schválenému povinnému očkovaciemu programu majú rodičia voči svojim deťom závažnú morálnu povinnosť im účasť na tomto programe zabezpečiť, a to s ohľadom na ochranu ich zdravia a života.“

Tento odstavec podsúva, že rodič je povinný očkovať dieťa, pretože celý riadne schválený očkovací program je vždy záujme jeho zdravia a života. To však jednoducho nie je pravda.

Skúsenosť ukazuje, že v plošnom očkovacom programe boli aj také vakcíny, ktorých prínos pre dieťa bol prinajmenšom sporný, alebo sa ukázali ako nevhodné či nebezpečné. Napríklad:

Vakcíny proti mumpsu s vírusovým kmeňom Urabe spôsobovali vo zvýšenej miere vážne komplikácie (meningitídu) a museli byť nahradené vakcínami s kmeňom Jeryl-Lynn.[14]

Celulárna vakcína proti čiernemu kašľu bola nahradená bezpečnejšou acelulárnou, na Slovensku sa to dokonca stalo až v rokoch 2007-2008, o 11 rokov neskôr než v USA.[15]

Vakcínami konzervovanými etyl-ortuťou (thiomersal) sa na Slovensku povinne očkovali deti do roku 2008, hoci v USA bolo odporučené prestať používať thimerosal z princípu predbežnej opatrnosti už v roku 1999.[16]

Živá vakcína proti detskej obrne bola na Slovensku v roku 2005 nahradená inaktivovanou vakcínou, pretože spôsobovala rozšírenie zmutovaného vakcínového vírusu ktorý môže spôsobiť u oslabených ľudí obrnu.[17] O dva roky neskôr sa o živej vakcíne vyjadril člen Pracovnej skupiny pre imunizáciu, profesor Svetozár Dluholucký, ako o „neprijateľnej z celosvetového hľadiska“[18] (predtým však bola povinná pre malé deti).

Vakcína proti obrne spôsobila pandemické rozšírenie vírusu SV-40 pochádzajúceho z opičích obličiek na ktorých sa vyrábala.[19] Vírus sa spája s niektorými typmi rakoviny mozgu a centrálneho nervového systému, mezoteliómom, rakovinu kostí (osteosarkóm), lymfatického systému (ne-Hodgkinov lymfóm) a pľúc.[20]

Očkovanie pneumokokovou vakcínou sa bežne vykonáva naraz s hexavakcínou, hoci z klinických skúšok aj z postmarketingového sledovania je známe, že výskyt kŕčov a neurologických komplikácií je tak 4x vyšší, než keď sa očkovanie rozdelí v čase.[21] [22]

Plošné očkovanie proti tuberkulóze bolo podľa experta sprevádzané pofidérnymi, vedecky nepodloženými postupmi,[23] stovkám detí ročne spôsobovalo vážne komplikácie a niekoľko detí ročne dostalo do ohrozenia života. Vyskytovali sa aj úmrtia.[24] [25] [26] [27] Program bol ukončený s 20-ročným omeškaním po západnej Európe.

Menovali sme len problémy týkajúce sa aj Slovenskej republiky.

Typické je, že zaužívané postupy sa zotrvačnosťou uplatňujú ešte dlho po tom, ako boli vedecky pomenované ich problémy. Kauza BCG vakcín ukazuje, že systém je natoľko rezistentný voči novým poznatkom, že pokračuje v škodlivej praxi aj niekoľko rokov, dokonca aj napriek nesúhlasu odbornej verejnosti. Už posunutie očkovania BCG vakcínou na neskorší vek by bolo eliminovalo množstvo komplikácií, ktoré nastávali kvôli očkovaniu novorodencov na štvrtý deň po narodení, avšak nebola k tomu ochota. České ministerstvo zdravotníctva ukončilo povinné očkovanie až po 8 rokoch odborných diskusií, zatiaľčo zomierali deti, a aj to až pod tlakom rodičov, pretože od roku 2005 začali čoraz masívnejšie bojkotovať túto riskantnú vakcínu, častokrát s podporou lekára.[28]

Informovaný rodič robil jednoducho to, čo je jeho právom a povinnosťou – chránil dieťa v jeho najlepšom záujme, aj navzdory hroziacemu postihu zo strany štátnych orgánov, a dokonca navzdory odborným deficitom lekárov.[29] Informovanosť a zodpovednosť rodičov preto treba podporovať, a nie potláčať, ako to robí stanovisko KBS.

Na Slovensku došlo k zrušeniu plošného očkovania BCG ešte neskôr, a to až rokom 2012, oficiálne kvôli splneniu kritérií WHO.[30] Len máloktorí odborníci uviedli, tak ako v Českej republike, že riziká očkovania vysoko prevyšovali možný prínos.[31] [32]

Nikto nedokáže zaručiť, že aj vakcíny v súčasnom očkovacom programe sa o niekoľko rokov neukážu ako zdroj veľkých problémov, alebo príliš malého prínosu. V takom prípade, obávame sa, že úrady budú opäť zaryto obhajovať status quo do poslednej možnej chvíle.

Dokonca, niektoré vakcíny boli kontroverzné od začiatku. Napríklad plošné očkovanie 3-mesačných dojčiat proti hepatitíde B, ktorá sa prenáša takmer výhradne pohlavným stykom a krvou a medzi nakazenými sú prevažne narkomani, prostitútky; v minulosti aj zdravotnícki pracovníci manipulujúci s krvou, tí sa však už vyše troch desaťročí očkujú. Proti ochoreniu sa dá účinne chrániť partnerskou vernosťou, prípadne použitím kondómu pri sexuálnom styku. Novorodencov infikovaných matiek dlhodobo a úspešne rieši predpôrodný skríning. Odborný posudok v Českej republike neodporučil toto očkovanie ako plošné,[33] napriek tomu sa zaviedlo (aj na Slovensku).

Ďalšie príklady budú nasledovať k iným bodom.

Navrhujeme preto uvedený odstavec formulovať nasledovne:

„Vo vzťahu k riadne schválenému povinnému očkovaciemu programu majú rodičia voči svojim deťom závažnú morálnu povinnosť zodpovedne zvážiť účasť na tomto programe, a to s ohľadom na ochranu ich zdravia a života, za pomoci spoľahlivých informácií.“

Pripomienka č. 5

„Zároveň tým prispievajú aj k spoločnému dobru celej spoločnosti, na ktorom však majú sami rodičia, ako aj ich deti priamy podiel. Okrem toho poskytujú ochranu aj tým deťom a iným osobám, ktoré nemohli byť z medicínskych alebo časových dôvodov zaočkované. Táto povinnosť je vzhľadom na medicínske a epidemiologické dôvody natoľko závažná, že zo strany zodpovedných štátnych inštitúcií oprávňuje – v záujme dosiahnutia spoločného dobra a s potrebným rešpektovaním dôstojnosti a skutočného dobra každého jednotlivca – vyžadovať plnenie tejto povinnosti aj všeobecne záväznými právnymi predpismi a nariadeniami, vrátane primeraných sankcií, aby sa dosiahlo ich naplnenie.“

Tento odstavec je hrozný. Popiera pokrok v oblasti ľudských práv dosiahnutý na základe Norimberského kódexu. V podstate sa ľudské telo považuje za majetok štátu, ktorý môže do neho injekčne vpraviť akúkoľvek registrovanú substanciu, pod zámienkou verejného záujmu, na základe rozhodnutia úradníkov na ministerstve zdravotníctva, ktorí kontrolujú sami seba.[34]

Je hrozný tiež preto, lebo je z prevažnej časti postavený na nepravde. O „spoločnom dobre celej spoločnosti“ sa u väčšiny povinných vakcín nedá vôbec hovoriť, pretože nebránia šíreniu ochorenia. Niektoré z principiálnych dôvodov, niektoré pre nastavenie očkovacieho programu. Takúto schopnosť môžu mať len niektoré vakcíny, aj to len za určitých podmienok. Problematiku sme podrobne mapovali,[35] tu uvedieme len rámcovú charakteristiku.

Tetanus – nie je prenosné ochorenie.[36]

Záškrt – vakcína vyvoláva tvorbu protilátok len proti bakteriálnemu toxínu, čím znižuje príznaky a riziko komplikácií, nebráni nákaze ani jej šíreniu.[37]

Čierny kašeľ – súčasná acelulárna vakcína znižuje príznaky a riziko komplikácií, nebráni nakazeniu ani šíreniu nákazy z princípu činnosti a pre krátku účinnosť.[38] [39] [40]

Detská obrna – súčasná inaktivovaná vakcína znižuje príznaky a riziko komplikácií, nebráni nakazeniu ani šíreniu nákazy; 90% očkovaných detí po nakazení šíri vírus.[41]

Hepatitída B – vakcína by mohla brániť šíreniu nákazy, avšak nie je zmysluplné plošne očkovať deti, pretože ochorenie sa šíri prevažne sexuálnym stykom a krvou.[42]

Hemofilus B – vakcína by mohla krátkodobo znižovať šírenie nákazy v úzkej skupine, ale je určená len na prevenciu vážnych komplikácií u malých detí a veľmi rýchlo stráca účinok  (v desiatkach % ročne).[43] [44]

Pneumokoky – detto. V skutočnosti vakcína zrejme vyvoláva rozšírenie takých sérotypov pneumokokov, ktoré v nej nie sú obsiahnuté. Od zavedenia plošného očkovania v roku 2009 stúpol výskyt invazívnych pneumokokových ochorení 3-násobne![45]

Osýpky – živá vírusová vakcína, mohla by dočasne znižovať šírenie nákazy v užšej populácii, ale nie v národnom meradle, pretože účinok až u tretiny dospelých vyprchá.[46] [47]

Rubeola – živá vírusová vakcína, môže dočasne znižovať riziko nákazy, ale menej spoľahlivo než prirodzená odolnosť po prekonaní tohto ľahkého ochorenia.[48]

Mumps – detto, účinok vyprchá veľmi rýchlo, takmer 50% už u malých detí.[49]

Navrhujeme preto odstavec zmeniť nasledovne:

„V prípade niektorých vakcín tým môžu teoreticky prispieť aj k spoločnému dobru celej spoločnosti tým, že môžu znížiť riziko nákazy tých detí alebo iných osôb, ktoré nemohli byť z medicínskych alebo časových dôvodov zaočkované.

Zo strany zodpovedných štátnych inštitúcií je plnenie očkovacej povinnosti v súčasnosti vyžadované aj všeobecne záväznými právnymi predpismi a nariadeniami, vrátane sankcií, aby sa dosiahlo ich naplnenie. Ide o veľmi závažný zásah do osobnej integrity, preto je verejnosť oprávnená vyžadovať jednoznačné vedecké dôkazy o individuálnom aj spoločenskom význame každej jednotlivej vakcíny zaradenej do plošného očkovacieho programu. Právo na osobnú integritu sa musí dôsledne dodržiavať.“

Pripomienka č. 6

Tento odstavec sa týka vakcín vyvinutých a vyrobených s použitím buniek získaných množením z umelo potratených ľudských plodov. Vývoj zahŕňal vyše 80 umelých potratov.[50]

„Na druhej strane, pokiaľ nie je k dispozícii očkovacia látka, ktorá by bola pripravená s použitím bunkovej alebo tkanivovej kultúry pripravenej eticky vhodným spôsobom, rodičia sú morálne oprávnení, ba povinní – vzhľadom na závažné dôvody ochrany života a zdravia svojho dieťaťa – dať svoje dieťa zaočkovať aj existujúcou očkovacou látkou.“

Tento odstavec je príčinou veľkého rozkolu medzi veriacimi, a ak ho chápeme ako príkaz („povinní“) so zdôvodnením („vzhľadom na“), tak toto zdôvodnenie je podľa nás postavené na lži.

Jedinou povinnou vakcínou plošného očkovania, ktorá je vyvinutá a vyrobená s použitím buniek získaných množením z umelého potratu, je vakcína proti rubeole, ktorá je súčasťou 3-kombinovanej tzv. MMR vakcíny (proti osýpkam, mumpsu a rubeole), u nás pod obchodným názvom Priorix.[51] Pre úplnosť, z nepovinných je to ešte vakcína proti hepatitíde typu A a proti ovčím kiahňam.

Rubeola je v podstate ľahké detské ochorenie. Samozrejme, tak ako pri každom ochorení, vrátane nádchy, môžu vzniknúť komplikácie, avšak u detí sú zriedkavé a dočasné, trvalé následky sú výnimočné. Úmrtí na rubeolu prakticky nebolo ani pred vynálezom vakcíny (0 až 1 na 10 miliónov obyvateľov).[52] Komplikácie sú častejšie v dospelosti, každopádne veta o „závažných dôvodoch ochrany života a zdravia svojho dieťaťa“ v prípade očkovania ročného dieťaťa proti rubeole je ďaleko od pravdy, pretože snáď ani neexistuje banálnejšie ochorenie proti ktorému by sa očkovalo.

Cieľ plošného očkovania je diametrálne odlišný od „ochrany života a zdravia“ očkovaného dieťaťa. Je ním snaha zastaviť cirkuláciu vírusu, aby sa zabránilo prenosu na tehotné ženy. Je zaujímavé, že autor stanoviska KBS nepoužil tento argument pri prikazovaní očkovania. Azda preto, že je si vedomý veľkých medicínskych, etických aj náboženských problémov takto postavenej povinnosti?

Pred zavedením plošného očkovania väčšina obyvateľov prekonala rubeolu ešte v detstve, väčšinou bez príznakov alebo s miernymi nešpecifickými príznakmi virózy. Výsledkom bola celoživotná imunita. Tento stav bol epidemiologicky výhodný, pretože chránil pred ochorením v dospelosti, kedy sa komplikácie vyskytujú častejšie. Získať spoľahlivú imunitu je dôležité aj pre budúce matky, pretože u neimúnnej tehotnej ženy by infekcia v prvom trimestri znamenala vysoké riziko poškodenia plodu (tzv. vrodený rubeolový syndróm).[53]

V roku 1982 sa v Československu začali testovať 11-ročné dievčatá a tých cca 15%, ktoré ešte nemali ochranné protilátky, bolo zaočkovaných. Tento postup mal svoju nespornú logiku, pretože sa očkovali len tie deti, ktoré to mohli potrebovať, a vo veku, ktorý bol blízko puberty a možného tehotenstva. Vo svete patrí dodnes medzi legitímne očkovacie schémy.

V roku 1985 však prišla zásadná zmena – očkovanie sa presunulo do veku 2 roky, pre všetky deti (vrátane chlapcov), s preočkovaním vo veku 11 rokov. Týmto sa odbyt vakcín zvýšil cca 27x.

Medicínsky problém je v tom, že v prevencii reinfekcie u žien počas epidémie, prirodzená imunita je mnohonásobne spoľahlivejšia než očkovanie (riziko cca 3-5% vs cca 50-80%), a v prípade, že dôjde k reinfekcii, je u očkovanej ženy vyššie riziko poškodenia plodu než u prirodzene imúnnej (cca 0-5% vs cca 8%).[54] [55] [56] [57] [58] [59] Z hľadiska potomstva je teda pre ženy výhodnejšie prekonať v detstve rubeolu než sa nechať v detstve očkovať. Táto možnosť sa im upiera. Navyše, ešte sa len ukáže, aký dopad bude mať na odolnosť populácie a šírenie ochorenia, keď u starnúcich očkovaných účinok vakcíny postupne zoslabne a zároveň tí prirodzene imúnni postupne vymrú.

Každá žena, očkovaná či neočkovaná, by sa mala pred plánovaním rodiny nechať skontrolovať na hladinu protilátok, a v prípade potreby zvážiť očkovanie – skúsenosti zo sveta ukazujú, že samotné očkovanie v detstve na spoľahlivú ochranu nestačí.[60] [61] Lenže očkovanie v dospelosti má zvýšený výskyt nežiaducich účinkov,[62] takže aj z tohto dôvodu – vyhnúť sa potrebe očkovania v dospelosti – považujeme za lepšie, získať spoľahlivú a doživotnú prirodzenú imunitu prekonaním ľahkého ochorenia v detstve. Tak sa dá zároveň vyhnúť etickým problémom očkovania.

Etických problémov je hneď niekoľko. Prvým je zbytočné očkovanie detí, ktoré to vôbec nepotrebujú (chlapcov), a to hneď dvakrát. Tieto deti sú vystavované riziku nežiaducich účinkov očkovania a nemajú z toho prakticky žiadny osoh, ba ešte aj prídu o možnosť trvalej prirodzenej imunity. Očkovanie v útlom veku nie je výhodné ani pre samotné dievčatá, význam pre ne nadobúda až pred pubertou. Zo strany detí teda môžeme pokojne hovoriť o prinášaní obete.

Druhým problémom je, že sú do toho deti dokonca nútené, a to v záujme hypotetickej ochrany nejakých cudzích žien, ktoré možno neboli očkované, možno otehotneli, mohli by sa nakaziť a mohlo by dôjsť k poškodeniu. Ježiš Kristus síce povedal „nikto nemá väčšiu lásku než ten, kto položí život za svojich priateľov“,[63] avšak jednoznačne tým myslel dobrovoľnú obeť. Vynútené obete na deťoch v záujme cudzieho dobra sú typické skôr pre staroveké pohanské kulty. Nehovoriac o tom, že vpravovanie fragmentov ľudských buniek a DNA (ktoré sa z vakcíny nedajú dokonale odfiltrovať) injekčné do tela dieťaťa má nepopierateľne istý kanibalistický nádych.

Každý rodič je zodpovedný predovšetkým za svoje dieťa. Táto zodpovednosť zahŕňa aj ochranu dieťaťa pred zbytočnými medicínskymi úkonmi. Žena, ktorá si chce založiť rodinu, je tiež zodpovedná za svoje potomstvo; môže si nechať otestovať hladinu protilátok a v prípade potreby sa môže dať v predstihu zaočkovať, aby ochránila svoj potenciálny budúci plod pred rizikom vrodeného rubeolového syndrómu. Odnímať dospelej, svojprávnej žene zodpovednosť, a prenášať ju na cudzie malé deti, poťažne na ich rodičov, považujeme za hrubo neetické.

Je to zároveň diskutabilné z odborného hľadiska, pretože väčšina dospelých sa nakazí od dospelých, takže očkovaním detí nevieme priamo zabrániť nakazeniu tehotných žien.[64]

Pripomienka č. 7

Problém používania buniek odvodených z umelo potratených ľudských plodov, o ktorom vlastne celý citovaný odstavec pojednáva, je nielen etický, ale aj náboženský. Stanovisko KBS je tu zrejme v rozpore s učením Katolíckej cirkvi. Pápežská akadémia pre život (PAV), ktorá má pre katolíkov podstatne vyššiu váhu v cirkevnej hierarchii než KBS, totiž výzýva rodičov, aby:[65]

„sa postavili na odpor (napr. použitím výhrady svedomia) proti čoraz rozšírenejším útokom na život a proti „kultúre smrti“, z ktorej tieto útoky vyvierajú. Z tohto uhla pohľadu použitie vakcín, ktorých výroba je spojená s umelým potratom, vytvára prinajmenšom nepriamu vzdialenú pasívnu materiálnu spoluprácu na umelom potrate a priamu pasívnu materiálnu spoluprácu na predaji takýchto vakcín. Navyše, v rovine kultúry použitie takýchto vakcín prispieva k vytvoreniu všeobecného spoločenského súhlasu s konaním farmaceutického priemyslu, ktorý ich vyrába nemravným (amorálnym) spôsobom.

Preto je povinnosťou lekárov a otcov rodín prejsť k alternatívnym vakcínam (ak existujú) i vytvárať tlak na politických predstaviteľov a zdravotníctvo, aby boli sprístupnené také vakcíny, ktoré by neboli mravne (morálne) problematické. V prípade potreby by mali (lekári a otcovia rodín) použiť výhradu svedomia ohľadne použitia vakcín vyrobených prostredníctvom tkanív odvodených z umelo potratených ľudských plodov. Rovnako tak by mali všetkými možnými prostriedkami (novinárskou a spisovateľskou činnosťou, skrz rôzne asociácie, masovo-komunikačné prostriedky atď.) odporovať vakcínam, ktoré doposiaľ nemajú morálne prijateľné alternatívy, vytvárajúc tým tlak na to, aby boli vyvinuté alternatívne vakcíny, ktoré nemajú nijakú spojitosť s umelými potratmi ľudských plodov, a požadujúc dôkladnú zákonnú kontrolu farmaceutického priemyslu.

Čo sa týka ochorení, proti ktorým niet alternatívnych vakcín, ktoré by boli dostupné a mravne prijateľné (morálne akceptovateľné), je správne zdržať sa použitia týchto vakcín, ak je to možné urobiť bez vystavenia detí (a nepriamo celého obyvateľstva ako takého) značnému zdravotnému riziku. Avšak, ak by bolo zdravie obyvateľstva vystavené značnému nebezpečenstvu, morálne problematické vakcíny smú byť dočasne tiež použité. …

V každom prípade, zostáva tu mravná (morálna) povinnosť pokračovať v boji a použiť všetky zákonné prostriedky na sťaženie života farmaceutickým spoločnostiam, ktoré sa správajú bezohľadne a nemravne (neeticky).“

Je pozoruhodné, že stanovisko KBS neinformuje o tom, že technológia etickej výroby týchto vakcín dávno existuje a dlhé desaťročia sa masovo využíva v Japonsku. Myslíme si, že aj vďaka neinformovanosti verejnosti, používanie neetických vakcín na Slovensku dočasne trvá už 37 rokov. A ak bude „odpor“ zo strany KBS a verejnosti taký efektívny ako doteraz, tak bude trvať pokojne ďalších 100 rokov, pretože farmaceutické firmy akiste nebudú dobrovoľne meniť zavedené výrobné technológie, čo by pre ne znamenalo iba náklady. Poslušné akceptovanie status quo občanmi je tou najlepšou variantou, akú si len akcionári môžu želať.

Za povšimnutie stojí tiež značný rozdiel medzi stanoviskami PAV a KBS. KBS prikazuje:

„Na druhej strane, pokiaľ nie je k dispozícii očkovacia látka, ktorá by bola pripravená s použitím bunkovej alebo tkanivovej kultúry pripravenej eticky vhodným spôsobom, rodičia sú morálne oprávnení, ba povinní – vzhľadom na závažné dôvody ochrany života a zdravia svojho dieťaťa – dať svoje dieťa zaočkovať aj existujúcou očkovacou látkou.“

Ani PAV, hoci je vyššou autoritou, si tu nedovoľuje to, čo si trúfa KBS – ukladať povinnosť použiť takéto vakcíny. Naopak, vyzýva na masívny odpor voči takýmto vakcínam, a len pripúšťa, v podmieňovacom spôsobe, len dočasné použitie v takých hypotetických prípadoch, kedy sú deti a celé obyvateľstvo vystavené značnému nebezpečenstvu. To však, ako sme si zdokumentovali, nie je prípad rubeoly a sú možné také očkovacie schémy, ktoré by minimalizovali používanie neetických vakcín a teda aj materiálnu pasívnu spoluprácu so zlom.

Treba tiež podotknúť, že existujú odborné bioetické názory, ktoré sú ešte prísnejšie proti používaniu neetických vakcín než je samotná PAV.[66] [67]

Keďže problematika početne najviac zasahuje členov Katolíckej cirkvi, zacitujme z Katechizmu:

Čl. 1782: Človek má právo konať podľa svedomia a slobodne, aby mohol osobne urobiť morálne rozhodnutia. „Preto nie je dovolené nútiť človeka, aby konal proti svojmu svedomiu. Ale ani nie je dovolené mu prekážať, aby konal podľa svojho svedomia, najmä v náboženskej oblasti.“

Čl. 1903: Autorita sa oprávnene vykonáva len vtedy, ak sa usiluje o spoločné dobro danej spoločnosti a ak na jeho dosiahnutie používa morálne dovolené prostriedky. Ak sa stane, že vládcovia vydajú nespravodlivé zákony alebo urobia opatrenia, ktoré protirečia morálnemu poriadku, tieto nariadenia nie sú vo svedomí záväzné. „V takom prípade autorita zrejme prestáva byť autoritou a nastáva hrubé bezprávie.“

V zmysle pripomienok č. 6 a 7, navrhujeme zmeniť odstavec stanoviska KBS presne podľa PAV:

Čo sa týka ochorení, proti ktorým niet alternatívnych vakcín, ktoré by boli dostupné a mravne prijateľné (morálne akceptovateľné), je správne zdržať sa použitia týchto vakcín, ak je to možné urobiť bez vystavenia detí (a nepriamo celého obyvateľstva ako takého) značnému zdravotnému riziku. Avšak, ak by bolo zdravie obyvateľstva vystavené značnému nebezpečenstvu, morálne problematické vakcíny smú byť dočasne tiež použité. V každom prípade, zostáva tu mravná (morálna) povinnosť pokračovať v boji a použiť všetky zákonné prostriedky na sťaženie života farmaceutickým spoločnostiam, ktoré sa správajú bezohľadne a nemravne (neeticky).

Pripomienka č. 8

V súvislosti s očkovacím programom stojí ešte za pozornosť problematika používania teľacej krvi, bravčovej želatíny a ľudského sérového albumínu pri výrobe niektorých vakcín, túto tému však ponechajme pre budúce diskusie, keď snáď už bude cirkev morálne a eticky konzistentná aspoň ohľadom ľudských embryonálnych buniek.

Dúfame, že vo svetle vyššieuvedených skutočností KBS prehodnotí svoje stanovisko.

Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania, o. z.
Vypracoval Mgr. Peter Tuhársky, 14.11.2019

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.