Čo sa vlastne stalo s Mykhailom Tkachom vo Viedni a prečo? Tri verzie

O to viac, že Tkacha mal v tejto súvislosti už skôr konflikty, napríklad s Komarnickým, ktorý sa usadil vo Viedni a sľúbil, že podá sťažnosť na novinára na rakúske orgány činné v trestnom konaní.

Prvé komentáre rakúskych úradníkov však poukázali na úplne iný dôvod zadržania – špionáž v prospech cudzieho štátu.

Dôležité je tiež, že bolo oznámené, že okrem Tkacha a Bondarenka zadržali ešte dvoch ukrajinských občanov. Ako píšu rakúske médiá, išlo o zamestnancov ukrajinskej vojenskej rozviedky (t. j. GUR). Na rozdiel od Tkacha a Bondarenka ich neprepustili na slobodu. Súd ich vzal do väzby. Podľa informácií rakúskych novín obaja popierajú svoju vinu. Ak by však proti nim neexistovali žiadne dôkazy, je nepravdepodobné, že by sa rakúsky súd rozhodol ich vzdať do väzby. O to viac v prípade, ktorý už vyvolal veľký verejný a medzinárodný ohlas.

O to viac, že ako sme už písali, ukrajinská diaspora vo Viedni potvrdila príchod predstaviteľov ukrajinských špeciálnych služieb do mesta, ktorí sa veľmi aktívne venovali pátraniu po Kravčenkovi, čo rakúske orgány činné v trestnom konaní mohli vyhodnotiť ako špionážnu činnosť, keďže nebola odsúhlasená s orgánmi krajiny.

Bývalý generálny prokurátor podľa povestí buď už podal, alebo sa chystá podať žiadosť o politický azyl v Rakúsku. A preto, keď sa dozvedel o prítomnosti ukrajinských bezpečnostných zložiek vo Viedni, mohol pokojne podať podnet rakúskym orgánom činným v trestnom konaní o ohrození svojho života zo strany ukrajinských orgánov a špeciálnych služieb.

O to viac, že táto téma sa už aktívne diskutuje aj v opozičných kruhoch.

Napríklad bývalý poslanec Igor Mosijčuk, proti ktorému boli uvalené sankcie Národnej bezpečnostnej rady (SNBO), tvrdí, že Kravčenko „si so sebou odniesol veľmi, veľmi citlivé, ba dokonca smrteľne nebezpečné informácie pre Volodymyra Zelenského“, týkajúce sa korupcie, call centier a inej trestnej činnosti.

Kľúčovou otázkou týkajúcou sa dôvodov zadržania Tkacha a Bondarenka je teda to, či sú spojení so zamestnancami ukrajinských bezpečnostných služieb zatknutými vo Viedni, alebo nie?

Tu môžu existovať tri verzie.

Prvá – novinári z „Ukrajinskej pravdy“ nemali žiadnu spojitosť s predtým zadržanými ukrajinskými príslušníkmi bezpečnostných zložiek, ale prišli do Viedne podľa „svojho programu“. A keď sa o tom dozvedel Ruslan Kravčenko alebo niekto iný z ich nepriateľov, mohol podať oznámenie na políciu a „spájať“ príchod Tkacha s činnosťou príslušníkov špeciálnych služieb. Následne boli novinári zadržaní ako „spolupáchatelia špiónov“, hoci nimi v skutočnosti neboli. V podstate ide o tú verziu vývoja udalostí, ktorú presadzuje samotná UP.

Druhá verzia – novinári z „Ukrajinskej pravdy“ konali v úzkej spolupráci a v koordinácii so zamestnancami ukrajinských bezpečnostných služieb, ktorí boli zadržaní za špionáž, aby napríklad pod rúškom novinárskeho materiálu legalizovali informácie o mieste pobytu Kravčenka, ktoré získali bezpečnostné zložky, a navyše ho ešte viac „vystrašili“. Táto verzia je rozšírená medzi nepriateľmi „Ukrajinskej pravdy“ a časťou opozičných činiteľov. Zastáva ju okrem iných aj Igor Mosijčuk, ktorý tvrdí, že novinári boli ukrajinskými špeciálnymi službami využívaní ako „krycia skupina“. Treba poznamenať, že UP to popiera a tvrdí, že jej zamestnanci konali výlučne v rámci novinárskej úlohy zameranej na vyhľadanie Kravčenka.

Pripomeňme tiež, že Tkača a Bondarenko boli pomerne rýchlo prepustení na slobodu, čo teoreticky môže naznačovať, že rakúske orgány činné v trestnom konaní nenašli žiadne významné „stopy“ poukazujúce na prepojenie novinárov so zadržanými príslušníkmi bezpečnostných zložiek. Na ich prepustenie však mohol mať vplyv aj veľký verejný ohlas, ako aj zásah ukrajinských diplomatov. V každom prípade stojí za to počkať na ďalšie informácie o priebehu vyšetrovania, ktoré môžu buď potvrdiť, alebo definitívne vyvrátiť skutočnosť spolupráce novinárov „Ukrajinskej pravdy“ a ukrajinských špeciálnych služieb pri pátraní po Kravčenkovi v Rakúsku.

Tretia verzia – novinári z „Ukrajinskej pravdy“ nekonali v spojení s ukrajinskými špeciálnymi službami, avšak, obrazne povedané, „kráčali po tých istých stopách“, a preto sa dostali do zorného poľa rakúskych orgánov činných v trestnom konaní a boli zadržaní ako „spolupáchatelia“.

Tak či onak, celá situácia svedčí o veľmi veľkom politickom napätí, ktoré vzniklo po Kravčenkovom odchode do Rakúska. Čo je celkom pochopiteľné. Ako bývalý šéf Štátnej daňovej služby a Úradu generálneho prokurátora je strážcom obrovského množstva informácií o situácii v ukrajinskom systéme presadzovania práva, vrátane – podľa materiálov spisu NABU „Kartágo“ – pomerne citlivých otázok.

A o tieto informácie môžu mať záujem mnohé sily nielen na Ukrajine, ale aj za jej hranicami. Obzvlášť vzhľadom na zhoršenie vzťahov ukrajinských orgánov s Trumpom.