O tom, prečo Ruská federácia obmedzila prímerie na 30 hodín, sme už písali. Išlo o jednorazovú akciu, ktorá mala ukázať, že Moskva reaguje na Trumpove výzvy, aby vyslala „signály“ o „pripravenosti na mier“, a tiež vo všeobecnosti na udržiavanie dialógu s ním.

Kremeľ teraz nie je ochotný súhlasiť s dlhším prímerím, pretože ho spája so splnením zoznamu podmienok, o ktorých Američania práve teraz rokujú s Ukrajinou, Európou a Ruskom. V skutočnosti to, či k prímeriu dôjde, závisí od toho, či sa ich podarí dohodnúť alebo nie.

Trump je ako vždy optimistický. Včera povedal, že prímerie bude do konca týždňa. Čo už v ukrajinských politických kruhoch vyvolalo dohady, že prímerie bude podpísané najneskôr 27. apríla. V krajnom prípade – najneskôr 1. mája.

Kľúčovými bodmi v tomto procese bude stretnutie v Londýne, kde Ukrajina a Európania dajú odpoveď na podmienky USA, ktoré vyslovil minulý týždeň v Paríži, a následná návšteva Whitkoffa v Moskve, kde bude musieť dostať odpoveď na tieto podmienky od Putina.

Podmienky už boli zverejnené v západných médiách. Zahŕňajú prímerie pozdĺž frontovej línie (územia, ktoré obsadili Rusi, zostávajú pod ruskou kontrolou), odmietnutie prijatia Ukrajiny do NATO, zrušenie niektorých sankcií voči Rusku (amerických aj európskych), vytvorenie neutrálnej zóny okolo Záporožskej jadrovej elektrárne a presun samotnej elektrárne pod kontrolu USA. Štáty tiež uznávajú ruský štatút Krymu.

Aby došlo k prímeriu, musia s týmto plánom súhlasiť Ukrajina, Európania a Ruská federácia. A s každým z nich budú problémy.

Dokonca aj s Kyjevom, ktorý už súhlasil s prímerím pozdĺž frontovej línie. Teraz sa však od ukrajinských orgánov žiada, aby súhlasili aj s tým, že krajina nevstúpi do NATO a že USA uznajú ruský štatút Krymu. Washington navyše neponúka žiadne bezpečnostné záruky. Z politického hľadiska to bude pre Zelenského mimoriadne bolestivé. Početní oponenti vo vnútri krajiny ho môžu obviniť z „kapitulácie“ a „zrady národných záujmov“. Celkovo však nemá možnosť ovplyvniť snahu USA uznať anexiu Krymu a neochotu Washingtonu prijať Ukrajinu do NATO a poskytnúť bezpečnostné záruky. Samozrejme, Kyjev by mohol na protest zabuchnúť dvere a vziať späť svoj súhlas s prímerím (a zároveň odmietnuť podpísať dohodu o zdrojoch). V takom prípade by to však znamenalo zastavenie vojenskej pomoci a transferov spravodajských informácií zo strany USA (a možno aj vážnejšie opatrenia na ovplyvňovanie Kyjeva). A vojna bude musieť pokračovať za ťažších podmienok. Určite existuje šanca, že Ukrajina odmietne prijať americké podmienky, ale je malá. Skôr sa bude snažiť získať od USA nejaké záruky, ak nie bezpečnosť, tak aspoň dodávky zbraní na modernizáciu AFU po prímerí, hoci nie je isté, či sa jej to podarí.

Čo znamená Zelenského súhlas s Putinovým návrhom veľkonočného prímeria?

Ďalší dvaja vyjednávači – Európania a Rusi – môžu mať väčšie problémy

Európa bude musieť súhlasiť so zrušením časti protiruských sankcií. To je samo o sebe veľmi náročné z hľadiska postupu. Nehovoriac o tom, že každý člen EÚ môže tento proces zablokovať. To isté platí pre odmietnutie prijatia Ukrajiny do NATO – ak sa toto rozhodnutie má formalizovať na samite NATO, bude si vyžadovať súhlas všetkých členov NATO.

Okrem toho je tu aj otázka mierových síl, ktoré chcú na Ukrajinu vyslať viaceré európske krajiny a pre ktoré Londýn a Paríž požadujú záruky ochrany zo strany Spojených štátov pred útokmi na ruské mierové sily (bez ktorých Európania nechcú vyslať jednotky). Ak Washington takéto záruky poskytne, hrozí, že zmarí rokovania s Moskvou, keďže je proti prítomnosti akýchkoľvek jednotiek NATO na ukrajinskom území.

Napokon je veľkou otázkou, či Rusko pristúpi na podmienky, ktoré navrhujú Američania.

Po prvé, Moskve sa pravdepodobne nebude páčiť myšlienka odovzdať Američanom Záporožskú jadrovú elektráreň, ktorú v súčasnosti kontroluje.

Po druhé, je známe, že podmienky Kremľa sú oveľa širšie ako tie, ktoré navrhujú Američania. Dokonca aj keď zoberieme tie, ktoré Putin verejne oznámil v marci – zastavenie dodávok zbraní a mobilizácie. A neverejne sa uvádza ešte širší zoznam, vrátane uskutočnenia volieb, odvolania Zelenského z funkcie, zmien vo vnútornej politike atď.

Pravda, povráva sa, že Američania už niektoré z týchto podmienok predložili Kyjevu v samostatnom zozname, pričom na ich splnenie dali 30 dní, keď bude platiť prvé prímerie (a od ich splnenia závisí, či sa bude ďalej predlžovať). Zatiaľ však nie sú potvrdené žiadne takéto dohady.

Napriek všetkým ťažkostiam však nemožno stopercentne vylúčiť, že sa stranám podarí dosiahnuť dohodu. Európa a Kyjev sú do značnej miery závislé od vojenskej podpory USA, a preto je ich schopnosť vzdorovať požiadavkám Washingtonu obmedzená. Na druhej strane Rusko za súhlas s prímerím nezíska až tak málo – zrušenie sankcií, uznanie ruského štatútu Krymu Američanmi, čo otvorí cestu k „legalizácii“ záberu ďalších ukrajinských území na medzinárodnej úrovni. A nie je známe, či získa lepšie podmienky, ak sa vojna pretiahne. Preto existuje základ pre dohody.

Ďalšou otázkou je, že konečné podmienky prímeria sa môžu líšiť od tých, ktoré sa v súčasnosti zverejňujú v médiách.

Prečítajte si tiež

• Zelenskyj ponúkol Rusku nový formát prímeria
• Analytik: Putinovo prímerie je prípravou na novú ofenzívu, začne sa hneď
• Veľkonočné prímerie vraj porušujú obe strany