Jedna sa týka doživotnej renty pre premiéra Roberta Fica a druhá obnovenia Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry. Referendum by bolo vyhlásené za platné v prípade, že by svoj názor prišla vysloviť viac ako polovica všetkých voličov. Výsledky prieskumu, ktorý agentúra vykonávala od 6. do 11. mája na vzorke 1 002 respondentov, však hovoria, že sa na referendea zúčastní len 26,1 percenta voličov, čo by na vyhlásenie jeho platnosti nestačilo.

„Napriek tomu, že značná časť voličov opozičných strán deklaruje záujem o hlasovanie, realistický odhad správania voličov ukazuje podstatne nižšiu odhadovanú účasť. Takáto účasť naznačuje, že referendum bude primárne záležitosťou motivovaných voličských skupín, zatiaľ čo značná časť populácie ostane mimo,“ priblížila agentúra. Analytik NMS Mikuláš Hanes doplnil, že odhad ukazuje, že kľúčovým faktorom nebude len postoj k referendu, ale najmä ochota jednotlivých skupín prísť hlasovať. „Ukazuje sa, že ochota zúčastniť sa na referende nie je rovnomerne rozložená naprieč elektorátmi. Aktívnejšie sú najmä skupiny, ktoré sú zvyknuté častejšie participovať na politických procesoch a voliči opozičných strán,“ dodal Hanes.

Z údajov o deklarovanej ochote účasti podľa voličských preferencií vyplynulo, že nadpriemernú mobilizáciu vykazujú najmä voliči opozície, a teda Progresívneho Slovenska, Demokratov, Hnutia Slovensko, strany Sloboda a Solidarita a Kresťanskodemokratického hnutia. Najviac deklarovali ochotu zúčastniť sa voliči Demokratov, ktorí referendum iniciovali, a tiež voliči Progresívneho Slovenska. Voliči koaličných strán SMER-SSD, Hlas-SD a Slovenskej národnej strany sa prikláňajú k neúčasti alebo váhajú. Najnižšia ochota účasti je viditeľná medzi nevoličmi.

Agentúra ďalej spresnila, že najčastejšími dôvodmi účasti sú súhlas s obsahom referenda (21 %), snaha vyjadriť názor (19 %), občianska povinnosť (16 %) či volanie po zmene k lepšiemu (16 %). Neúčasť deklarovali ľudia, ktorí referendum považujú za zbytočne vyhodené peniaze (34 %), nezaujímajú sa o tému referenda (25 %) alebo preto, lebo sa v čase konania referenda nebudú nachádzať na Slovensku (13 %). „Kým účasť motivujú skôr politické hodnotové postoje, neúčasť je výsledkom kombinácie apatie, skepsy a praktických prekážok. To je typické pre referendá, ktoré nedokážu mobilizovať širšie vrstvy populácie a sú skôr súčasťou predvolebnej kampane než verejným hlasovaním o zásadných celospoločenských témach,“ skonštatoval Hanes.

Pri očakávanej účasti, a teda štvrtine voličov, bude podľa neho kľúčové, ktorá časť politického spektra dokáže lepšie motivovať svojich podporovateľov – koalícia k tomu, aby nešli hlasovať, alebo opozícia k tomu, aby hlasovať išli. Podľa analytika sa tak z referenda môže stať referendum o mobilizačnej sile jednotlivých politických táborov a opozičných strán, než referendum o samotnej téme a otázkach.