Prisha Mosleyová sa dokáže celé hodiny pozerať na svojho šesťmesačného syna a žasnúť nad tým, ako začína dosahovať na predmety, sedieť s podporou a vydávať bľabotavé zvuky… Prvorodička hovorí, že jej najobľúbenejšie chvíle sú, keď sa dieťa zobudí skoro ráno a pritúlia sa k sebe v posteli.
Tieto okamihy sú vzácne, ale plné ľútosti. 26-ročnej Prishe Mosleyovej zostali trvalé zdravotné problémy po tom, čo ešte ako problémová tínedžerka podstúpila proces premeny zo ženy na muža. O niekoľko rokov neskôr sa rozhodla, že urobila chybu a otočila smer…
Po dvojitej mastektómii, ktorú podstúpila vo veku len 18 rokov, Prisha nie je schopná poriadne objať svoje dieťa a kojenie, samozrejme, neprichádza do úvahy.
„Hľadá mlieko a ono tam nie je,“ povzdychne si. „Moja hruď je necitlivá a pokrytá jazvami a hrčami, takže nie je mäkká a hebká, ako by pre dieťa mala byť… Cítim ho na krku, ramenách a bruchu, ale tam, kde by mala byť moja hruď, je akoby veľká diera, pretože tam nemám žiadny cit…,“ uviedla.
Prisha je jednou z čoraz väčšieho počtu mladých ľudí, ktorí sa domnievajú, že ich zdravotníci oklamali a urýchlili zmenu pohlavia bez toho, aby si boli plne vedomí dôsledkov.
Táto otázka je v Spojenom kráľovstve čoraz citlivejšia – keďže vláda minulý týždeň oznámila časovo neobmedzený zákaz používania blokátorov puberty u detí s tým, že predstavujú “neprijateľné bezpečnostné riziko pre deti a mladých ľudí do 18 rokov bez významných dodatočných ochranných opatrení“.
Experiment
Prípad Prishy je pozoruhodne podobný prípadu Keiry Bellovej, jednej z najznámejších bývalých pacientok Služby pre rozvoj rodovej identity v britskom Tavistockovom inštitúte v severnom Londýne. Po tom, ako sa z chlapca stala opäť dievčaťom (proces detranzície), Bellová opísala svoju liečbu ako “v lepšom prípade experimentálnu, v horšom ako deštruktívnu“.
Jej právna námietka proti Tavistockovmu inštitútu sa týkala toho, či sú deti mladšie ako 16 rokov, ktoré zvažujú liečbu pohlavia, dostatočne zrelé na to, aby mohli dať informovaný súhlas na liečbu blokátormi puberty, a najprv vyhrala na Najvyššom súde a potom bola neúspešná na Odvolacom súde.
V prvej žalobe tohto druhu, ktorá sa dostala na súd v USA, Prisha žaluje lekárov, ktorí podľa jej slov u nej presadzovali zmenu pohlavia ako spôsob vyriešenia jej psychických problémov. „Predstavili mi to ako úžasnú vec, ktorá ma zbaví všetkého trápenia,“ hovorí Prisha. „Ale vôbec to nepomohlo. Zhoršilo to môj pocit a zostalo vo mne veľa hanby, viny a hnevu…“ spomína.
Prisha teraz býva v rodinnom dome v malom univerzitnom meste Big Rapids v Michigane. S odfarbenými ryšavými vlasmi a modernými okuliarmi vyzerá ako každá mladá mamička. Telo, ktoré je podľa jej slov znetvorené, je skryté vo veľkom vlnenom svetri. So svojím priateľom má aj päťročnú nevlastnú dcéru. Meno svojho syna nechce prezradiť kvôli hrozbám, ktoré dostáva odvtedy, čo sa stala aktivistkou proti lekárskej starostlivosti o neplnoleté deti, ktorá potvrdzuje pohlavie, a začala svoj súdny spor.
„Každý deň mi hovoria, že mám na rukách krv detí, ktoré potrebujú tranzíciu,“ hovorí. (tranzícia- proces zmeny pohlavia)
„Ľudia sa mi vyhrážajú, že mi odoberú dieťa, nahlásia ma na úrady pre dohľad nad ochranou detí, hovoria, že sa schyľuje aj na jeho ‘trans“ – samé hrozné veci,“ uviedla.
„Moje telefónne číslo bolo zverejnené na internete bez môjho súhlasu. Ľudia, ktorých poznám a ktorí sú v mojom meste, sa mi vyhrážali cez internet, že nemôžem chodiť na určité miesta alebo že nemám brať svoje deti na určité miesta…,“ uviedla.
Táto pozoruhodne sebavedomá mladá žena hovorí, že sa snaží ignorovať príval osočovania, pretože verí, že ostatní zraniteľní a zmätení tínedžeri by mali vedieť o rizikách lekárskeho rozhodnutia a pokusu o zmenu pohlavia.
„Bola som v mylnej predstave, že je možné zmeniť pohlavie, a myslela som si, že nikdy nebudem chcieť deti alebo že si nikdy nerozmyslím žiť ako muž … Ale keď som vyrástla, uvedomila som si, že som urobila strašnú chybu,“ hovorí.
Spomienky na pubertu
Ako sama priznáva, bola problémová tínedžerka, ktorá v detstve v Severnej Karolíne trpela anorexiou, obsedantno-kompulzívnou poruchou, úzkosťou a samovražednými myšlienkami. V 14 rokoch bola sexuálne napadnutá, otehotnela a potratila.
V 15 rokoch si pomyslela, že by bolo lepšie, keby bola chlapcom. Spomína : „Nebola som dobrá v role dievčaťa. Myslela som si, že som škaredá a tučná a nie som ako dievčatá, ktoré vidíte v televízii alebo vo filmoch. Myslela som si, že mnohé traumy, ktoré som zažila, sa chlapcom nestali a že sú silnejší a tvrdší a majú ľahší život.“
Tvrdí, že v jej stave zraniteľnosti sa stala terčom útokov trans aktivistov, ktorí vstúpili do internetovej diskusnej skupiny zameranej na anorexiu, ktorej bola členkou. „Títo aktivisti mi hovorili, že moje trápenie je spôsobené tým, že moje telo bojuje za to, aby bolo chlapcom,“ uviedla-
„Bola som ešte dieťa a verila som tomu. Myslela som si: “Moje telo nie je len hrozné, je úplne chybné. Všetky moje problémy sú spôsobené tým, že som v skutočnosti chlapec“,“ spomína.
Na internete začala používať meno Charlie a v šestnástich rokoch sa pochytila s odborníčkou na výživu, ktorá liečila jej anorexiu, kvôli tomu, že mala menštruáciu. Povedala, že sa cítila ako chlapec uväznený v dievčenskom tele. Podľa jej slov jej takmer okamžite sprostredkovali kontakt s rodovým terapeutom, ktorý povedal, že Prisha trpí rodovou dysfóriou.
Predpísal jej injekcie, ktoré jej zastavili menštruáciu, a v 17 rokoch Prisha začala užívať testosterón. To viedlo k tomu, že jej začalo rásť ochlpenie na tele a na tvári a zväčšili sa jej svaly.
Jej rodičia nechceli, aby ich dcéra podstúpila túto liečbu, ale boli zmanipulovaní, aby s ňou súhlasili. Uviedla : „Moji rodičia si nikdy nemysleli, že som chlapec alebo že som sa narodila v nesprávnom tele, ale vedeli, že majú dieťa, ktoré je nešťastné a hovorilo o samovražde.“
„V podstate sa ich pýtali: “Chcete mŕtvu dcéru alebo živého syna?“ Tak s tým súhlasili,“ hovorí.
Ešte ako dieťa dostala aj formuláre na zmenu mena, pohlavia v rodnom liste a čísla sociálneho poistenia a v 18 rokoch jej na jej žiadosť urobili obojstrannú mastektómiu – odstránenie prsníkov.
Rýchly proces
Prisha najviac ľutuje, že sa všetko tak uponáhľalo. „Nazývajú to život zachraňujúca záležitosť, pretože sa chcete zabiť…. Preto vás tak rýchlo liečia a zákroky sú také extrémne,“ hovorí s odkazom na liečebnú starostlivosť potvrdzujúcu pohlavie.
„Nebolo mi dobre. Bola som nestabilná. Roky som navštevovala terapeutov kvôli svojim psychickým problémom a zrazu, pretože som jedného dňa prešla od tvrdenia, že sa nenávidím a som tučná, k tvrdeniu, že si myslím, že som chlapec, všetky moje symptómy boli zaradené do jednej kategórie rodovej dysfórie,“ spomína.
Poukazuje na to, že rodičia sú z týchto životných situácií vynechávaní. „Sú vykresľovaní ako násilníci, pretože nechcú, aby ich dieťa podstúpilo túto extrémnu medicínsku liečbu. Dnes som v kontakte s rodičmi, ktorí vzali svoje deti do nemocnice, pretože sa rezali, alebo im dieťa povedalo, že je transrodové, a služby na ochranu dieťaťa ich odobrali a rodičia ich odvtedy nevidel..,“ uviedla.
Niekoľko rokov Prisha verila, že urobila správnu vec, a presťahovala sa do ubytovania pre LGBTQ+ na Floride. Začali sa však ozývať pochybnosti a je smutné počúvať, ako Prisha opisuje, ako jej začalo dochádzať, že starostlivosť potvrdzujúca pohlavie bola v jej prípade chybou. „Pamätám si na nádej, ktorú som dostala, keď som si myslela, že sa zázračne premením na chlapca, ktorému už nikdy nikto neublíži. Myslela som si, že sa zo mňa stane celkom nový človek… všetok ten optimizmus…,“ spomína. „Úplne som uverila lži, že sa zo mňa stane úplne nový človek, ktorý bude mať všetky problémy už za sebou. Ale moje problémy tu stále boli a cítila som sa ešte horšie,“ dodala.
Chcela späť svoje ženské telo a tajne prestala užívať testosterón. V októbri 2022 sa vrátila k životu ako žena, pretože našla šťastie s “milým a empatickým mužom“. Po tom, čo si myslela, že je neplodná, nečakane otehotnela. Hoci bola vďačná, tehotenstvo so synom podľa jej slov nebolo ľahké.
Materstvo
Patrí k jednej z prvej vlny detranziderov – ľudí, ktorí si prešli procesom premeny pohlavia a uvedomili si, že spravili chybu – ktorí zažili materstvo, a čelila nespočetným zdravotným problémom, pričom sa cítila izolovaná a osamelá. „Bolo to vysoko rizikové tehotenstvo a celý čas som sa obávala, či bude dieťa zdravé kvôli všetkým hormónom, ktoré som brala,“ hovorí Prisha.
Trpela silnými nevoľnosťami: „Môj lekár povedal, že ženy majú ranné nevoľnosti kvôli náhlemu prílevu progesterónu, a u mňa to bolo vážne, pretože všetky ženské hormóny, ktoré som potrebovala, som už mala príliš nízke.“
Nasledovali ďalšie komplikácie vrátane toho, že jej hormonálna nerovnováha po “liečbe“ prechodu spôsobila, že dieťa bolo veľké, zatiaľ čo jej maternica bola zmenšená.
„Keďže som nedospela do puberty, než som začala užívať testosterón, moje lonové kosti boli príliš úzke, takže pre dieťa nebolo veľa miesta na rast. Bolo to bolestivé pri každom pohybe… Pred otehotnením som mala problémy aj s inkontinenciou a musela som vysadiť lieky, ktoré som užívala, takže sa to zhoršilo. A nemohla som mať prirodzený pôrod – nemala som na výber,“ spomína.
Prishin syn sa narodil zdravý cisárskym rezom, ale vyskytli sa ďalšie problémy. „ Produkovala som mlieko, ktoré bolo uväznené v mojom hrudníku bez možnosti preniknúť k mojim bradavkám, pretože tie boli odrezané, pretvorené a znovu pripevnené k môjmu hrudníku na nesprávnom mieste, aby to vyzeralo ako chlapčenský hrudník. Bola to tá najhoršia bolesť, akú som v živote zažila,“ uviedla.
Jej dieťa našťastie pekne vyrastá, ale Prisha hovorí, že kvôli detranzícii má stále zdravotné problémy vrátane chronických bolestí. „Svaly na krku a ramenách sú veľké a nesúmerné a stále ma pália, akoby som dostávala elektrické šoky… Moja ženská postava nie je stavaná na to, aby niesla obrovské svaly hore a žiadne dole… Musím brať lieky, pretože mám poruchu pankreasu, som rezistentná na inzulín a kvôli dlhoročnému užívaniu testosterónu mám syndróm polycystických vaječníkov,“ dodala.
Prisha trpí aj vaginálnou atrofiou, stavom, ktorý nastáva, keď má telo nízku hladinu estrogénu a vaginálne steny sú tenšie, suchšie a krehkejšie, čo sťažuje pohlavný styk. „Nie je to len vaginálna atrofia, ale aj panvy, maternice a močového mechúra,“ hovorí.
Ďalšou prekážkou je, že sa jej zmenil hlas. „Lekári mi povedali, že budem stále schopná spievať. Namiesto toho mám bolesti. Nemôžem zvýšiť hlas ani kričať. Môj spevácky hlas sa stratil, a to je pre mňa bolestivé…Nielenže mám hlbší hlas, ale môj hrtan sa ani poriadne nezmestí do mojich zhrubnutých hlasiviek,“ dodala.
Podarilo sa jej získať peniaze na plastickú rekonštrukciu prsníka a užíva estrogén a progesterón. Podstúpila aj laserovú epiláciu. „Stále mám na prsiach chĺpky, ktoré neznášam, ale musela som liečbu dočasne prerušiť, pretože laserová terapia je veľmi drahá,“ hovorí.
Príbeh Prishy, ktorá je zástankyňou obmedzenia starostlivosti o potvrdenie pohlavia, sa v USA stretol s pochopením aj kritikou. Stala sa hlasom detransiderov, zatiaľ čo iní ju považujú za hrozbu pre práva transrodových osôb.
Aktivistka
V súčasnosti je veľvyslankyňou konzervatívneho think-tanku Independent Women’s Forum a svedčila v štátnych zákonodarných zboroch v USA o dôsledkoch starostlivosti potvrdzujúcej pohlavie.
V júli 2023 zažalovala lekárov, terapeutov a kliniky v Severnej Karolíne, ktorí ju presvedčili, aby sa ako dospievajúce dievča zmenila na chlapca, a to aj po tom, ako jej boli diagnostikované rôzne psychické poruchy.
Jej prípad je prvý, ktorý sa dostane pred sudcu, a zdravotnícki pracovníci zapojení do žaloby budú čeliť obvineniam z občianskeho sprisahania a podvodu. Obvinenia odmietajú.
„Toto je prvé podstatné rozhodnutie, o ktorom vieme a v ktorom súd rozhodol, že prípad detenčnej pacientky proti jej zdravotníckym pracovníkom je z právneho hľadiska realizovateľný,“ uviedol Prishin právnik Josh Payne vo vyhlásení po rozhodnutí súdu začiatkom tohto roka.
„Je nám cťou zastupovať Prishu, ktorá sa usiluje o spravodlivosť pre seba a svoju rodinu a snaží sa zabrániť tomu, aby sa to, čo sa stalo jej, stalo aj iným,“ uviedol.
Napriek mnohým zdravotným problémom sa Prisha evidentne teší z materstva. Mnohé ženy štedro darovali materské mlieko pre jej dieťa v jeho prvých dňoch a teraz dostáva umelé mlieko a pomaly začína prijímať tuhú stravu.
„Chcela by som mať viac detí, ale potrebovala by som operáciu, aby som nemusela znovu čeliť utrpeniu, ktoré sa mi stalo so zachyteným mliekom,“ hovorí.
„Tranzícia bola pre mňa ako nasadenie masky a niekedy si myslím, že som si tú masku nedokázala dať dole, že som zavretá v tejto klietke s trvalými zdravotnými problémami, ktoré mi bránia byť naplno prítomnou vo svete…. Ale som odhodlaná hovoriť nahlas a upozorniť ostatných tínedžerov na možnosť oľutovania. Mám pocit, že som bola experimentom a rodová ideológia ma pripravila o zdravie do budúcna,“ dodala.
Prečítajte si tiež:
Môj profil 
Predplatné
.JPG)
.jpg)
.jpg)
