Prezident nevyhlásením referenda konal v rámci ústavou zverenej právomoci

Pellegrini v rozhodnutí uviedol a odôvodnil argumenty, na základe ktorých rozhodol o odmietnutí vyhlásiť referendum. Podstata jeho rozhodnutia bola neústavnosť referendovej otázky. „Rozhodnutie prezidenta SR nevyhlásiť referendum teda nebolo prejavom neúcty či nerešpektu k tomuto nástroju priamej demokracie, práve naopak – vyjadril úctu k referendu a zvýraznil, že formulovaniu referendovej otázky je potrebné venovať vysokú pozornosť,“ ozrejmil odbor komunikácie.

Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol, že volebný zákon jasne priznáva prezidentovi oprávnenie pri splnení podmienok odmietnuť vyhlásiť referendum. Prezident ako štátny orgán je nepochybne oprávnený preskúmať, či petícia zodpovedá ústave, osobitnému zákonu a či má predpísané náležitosti, teda či mu vznikla povinnosť referendum vyhlásiť, priblížil odbor komunikácie.

Pri pochybnosti o ústavnosti a zákonnosti predloženej petície nemá hlava štátu povinnosť podať návrh ústavnému súdu podľa článku ústavy, ale ide o fakultatívne oprávnenie prezidenta SR, či využije možnosť kontroly ústavnosti predmetu referenda ústavným súdom alebo sám posúdi jeho ústavnosť a na základe vlastnej úvahy rozhodne, či referendum vyhlási alebo jeho vyhlásenie odmietne.

Referendum iniciovalo mimoparlamentné Slovenské hnutie obrody. Žiadalo vyhlásiť referendum s otázkou v znení: „Súhlasíte s tým, aby SR neuplatňovala sankcie voči Ruskej federácii, ktoré škodia slovenským občanom, živnostníkom a aj podnikateľom?“. Referendom chcelo hnutie vyvinúť tlak na rokovania vlády SR v Bruseli. Tvrdili, že sankcie voči Rusku škodia Slovensku v podobe veľkých ekonomických strát.