„Častokrát bývame zo strany opozície obviňovaní, že nakupujeme chaoticky, nekoncepčne, draho a akýkoľvek iným spôsobom. Rád by som pripomenul, že žiadny nákup, ktorý ministerstvo obrany vykonalo nebol v rozpore s dlhodobým plánom rozvoja ozbrojených síl do roku 2035,” zdôraznil minister s tým, že všetky položky, ktoré sú v tomto pláne, sú zároveň predmetom obstarávaní. „Čiže ak hovoria o nekoncepčnosti, tak potom platí, že nepoznajú žiadny zo základných dokumentov ministerstva obrany. My sme nerobili nový. My sme nechceli niečo prispôsobiť na svoj obraz. My sme sa rozhodli, že budeme jednoducho nasledovať to, čo naši kolegovia pripravili, neboli schopní to síce uskutočniť v plnej miere, ale my sme dokument, ktorý prišiel prebrali a začali sme podľa neho postupovať,” dodal Kaliňák.

Minister vysvetlil, že sa však rozhodli prehodnotiť nové zmluvy, čo je zároveň súčasťou Programového vyhlásenia vlády. Spresnil, že pri výstavbe letiska Sliač sa prehodnotením zmlúv ušetrilo 15 miliónov eur, ďalších 65 miliónov sa ušetrilo na obrnených vozidlách a ďalších 15 miliónov na kolesových vozidlách. „Keď to zrátate dokopy, je to takmer 100 miliónov eur. Z ušetrených peňazí sme mohli investovať napríklad do nákupu novej výzbroje zbraňových systémov pre osobné použitie vojaka,” povedal minister.

Minister súčasne reagoval na kritiku opozície a hnutia Republika v súvislosti s 58 miliardovou zmluvou na muníciu. Ide o rámcovú zmluvu na dodávky munície veľkého a stredného kalibru pre štáty EÚ, ktorú uzavrela spoločnosť ZVS Holding s ministerstvom obrany. Opozícia kritizovala, že prečo práve v dobe konsolidácie rezort obrany prijíma takúto zmluvu. Minister uznal, že ak sa na to niekto pozerá zvrchu, tak 58 miliárd je obrovská suma. „Je zjavné, že celý štátny rozpočet nie je taký veľký. Ale potom treba počúvať aj to druhé a čítať s porozumením,” povedal Kaliňák a vysvetlil, že v tejto chvíli všetky európske štáty masívne obnovujú svoje ozbrojené sily a chcú doplniť sklady muníciou a zbraňami, ktoré kedysi darovali Ukrajine. To, k čomu sa touto zmluvou podľa slov ministra pristúpilo, je zľahčenie celého systému. Spresnil, že členské štáty NATO a EÚ uprednostňujú spoločné obstarávania. „My sme vytvorili infraštruktúru na to, aby jednotlivé štáty mohli pristúpiť k tejto spoločnej zmluve, tým pádom je to už spoločné obstarávanie nás a štátu, ktorý pristúpi,” vysvetlil minister. Podotkol, že aj keď je zmluva na svete ešte veľmi krátko, do rokovania sa prihlásilo už osem členských krajín EÚ, pričom niektoré majú už aj seriózny záujem nakupovať. „A tu sa ukazuje, prečo práve v čase konsolidácie je dôležité takúto zmluvu uzavrieť,” vyhlásil Kaliňák s tým, že každá objednávka, ktorá príde z externého prostredia, prinesie externé peniaze do štátneho rozpočtu, idú z toho dane, platy zamestnancov, odvody a porastie HDP. „Táto zmluva slúži ako rámec, aby ostatne krajiny mohli míňať peniaze na Slovensku, kupovať naše výrobky, mohli sa podieľať na platoch našich občanov a na ich zvyšovaní,” uzavrel minister.