Slobodan Milošević na súde v Haagu pred zrakmi mnohých miliónov televíznych divákov plamenne a skvele bránil svoj srbský národ pred hnusnou klebetou euroatlantických „slušných politikov a novinárov“ v procese, ktorý sa stal historickým.

Už v prvý deň svojej i národnej obrany pred haagskym tribunálom vo februári 2002 Milošević varoval pre vytvorením veľkého Albánska a upozorňoval, že hnacím motorom nebude Tirana, ale metropola Kosova a Metochije Priština. Milošević varoval aj pred ďalším rozmáhaním sa terorizmu v Kosove a Metochiji: „Hlavný vojenský pyroman, podpaľač vojny v Juhoslávii, je Nemecko, a Američania sú tí, ktorí naliali benzín.“

Kto hucká podpaľačov?

Keďže Nemecko je štát okupovaný USA, možno povedať, že Američania podpálili Juhosláviu nemeckými rukami. Keďže USA sú kontrolované priebojnou a dobre organizovanou menšinovou komunitou bez mravných škrupúľ, môžeme aj USA označiť za kyjak, ktorý drží v ruke globalistická mafia. Táto mafia miluje idey a vône sodomo-gomorského Mŕtveho mora, jej pôvod možno pomerne presne lokalizovať, no nie nahlas pomenovať v časoch vyčíňania demokratickej „slobody slova“.

Mimochodom, vlani osobný lekár Miloševića profesor Vukašin Andrić, autor knihy „Anatómia justičnej vraždy“, vyhlásil, že Medzinárodný tribunál pre bývalú Juhosláviu zmenil skutočný čas smrti juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševića, aby takto skryl dôkazy úmyselnej vraždy srbského a juhoslovanského politika.

Doktor Andrić hovorí, že Milošević  nezomrel na infarkt 11. marca 2006, ale bol zabitý deň predtým medzi 22.30 a 23.00 v svojej cele Е04 pri použití droperidolu.  Osobný lekár Miloševića zdôraznil, že jeho pacient „nebol otrávený liekom na lepru rifampicínom, ale práve droperidolom, ktorý spôsobuje plnú nehybnosť tela a určitú formu sna podobného smrti.

On z Holandska nemohol odísť živý

„Milošević po zatknutí strávil v Haagu päť rokov – do dňa svojej smrti 10. alebo 11. marca 2006. On jednoznačne nemohol odísť z Holandska živý. Nebolo možné si ani teoreticky predstaviť, že by odišiel do Ruska na liečenie. Preto ho oni napokon, pravdepodobne, zabili. Nezabili ho však tak, ako sa o tom píše v médiách – otravou rifampicínom,  takže aj toto je verzia Západu odpútavajúca pozornosť od pravdy,“ hovorí profesor.

Doktor Andrić tiež upozorňuje čitateľov na skutočnosť, že Miloševića vo väzení „alebo vôbec neliečili, alebo liečilo placebom“, čo tiež negatívne vplývalo na stav jeho zdravia. Autor knihy zdôrazňuje, že Milošević rozniesol haagsky tribunál na márne kúsky, všetky obvinenia úplne odvrátil, čo sa stalo príčinou jeho likvidácie“. Andrić svoje hodnotenie uzatvára slovami: „Po tom, čo Carla del Ponteová uvidela, že už nič nemôže urobiť, okamžite nastala smrť srbského politika.“

Je dobré si pripomenúť, že Milošević nie je jediná obeť „justičnej spravodlivosti“ Západu protežujúceho albánskych i bosnianskych moslimov a Chorvátov na úkor Srbov. Na sklonku roku 2016 začal Medzinárodný tribunál pre bývalú Juhosláviu v Haagu oficiálne vyšetrovanie v súvislosti s tvrdeniami tu väzneného obvineného prvého prezidenta Republiky srbskej Radovana Karadžića.

Karadžić upozorňuje na „neobyčajný charakter“  čím ďalej, tým častejšie sa vyskytujúcich prípadov „zhubných nádorov“ u Haagom väznených vo väznici mesta Scheveningen. Karadžić tiež vyhlasuje, že „zvláštne väzenské pravidlá nedovoľujú prijímať preventívne opatrenia na zachovania zdravia v tomto väzení“.

Osobitnú pozornosť si zasluhujú slová Karadžičovho obhajcu Gorana Petronievića: „Tribunál – to je časť mechanizmu NATO. Videl som sa s Miloševićom, v ten istý deň sme sa videli na chodbe s Babićom (od apríla 1991 do februára 1992 bol Babić hlavou Republiky Srbská Krajina na území súčasného Chorvátska – pozn. red.), ktorý údajne o hodinu na to prišiel o zdravý rozum a obesil sa. Sotva som stihol vyjsť z väzenia, keď mi to oznámili. Ľudí privádzajú do stavu fyzického a psychického vyčerpania a všetko toto je naplánované, aby sa zakryli zločiny NATO proti Juhoslávii, proti tomu, čo oni urobili tomuto štátu.“

Po dlhej noci prichádza úsvit

Po dlhej noci prichádza úsvit. Ak si dostatočná časť Slovanov uvedomí, prečo na nás boli dopustené rôzne biedy, príde raz čas, keď Medzinárodný súdny tribunál so sídlom napríklad v oslobodenej Prištine, či v oslobodenom Kyjeve bude súdiť všetkých tých zločincov a ich kolaborantov spomedzi domáceho obyvateľstva, ktorí na sklonku minulého a na začiatku nového storočia páchali genocídu na Slovanoch odporujúcich  diktatúre antikresťanských globálnych elít.

Vladimír Mohorita