Prečo treba ísť voliť aj v druhom kole prezidentských volieb? Je na to najmenej sedem dobrých dôvodov!

Bratislava 26. marca 2019 (HSP/Foto:TASR – Radovan Stoklasa)

Vravíte, že nemá zmysel ísť v posledný marcový víkend voliť v druhom kole prezidentských volieb? Bola by to chyba: prinášame vám najmenej sedem dobrých dôvodov, prečo ísť voliť lepšieho z dvojice kandidátov

Mnohí ľudia, znechutení z toho, že cez prvé kolo prezidentských volieb neprešiel ten ich kandidát, majú chuť sa na druhé kolo celkom vykašlať. Nie je to však dobrý nápad: hoci mnohým, najmä tzv. národne orientovaným voličom sa zdá, že dvaja fináloví kandidáti sú rovnakí, nie je to celkom tak. A práve tie rozdiely znamenajú, že nie je jedno, ktorého z nich si zvolíme za prezidenta.

1. Rozdiely v hodnotových otázkach – Čaputová je liberálka a svoje liberálne postoje jasne deklaruje. Je pravda, že Šefčovič ako kresťan a zástanca konzervatívnych hodnôt nie je príliš presvedčivý, ale napriek tomu: keďže deklaruje, že v otázkach ako agenda LGBT, registrované partnerstvá či legalizácia potratov bude konzervatívnejší ako jeho súperka, dáva tým predsa len určitú záruku. Jednoducho, medzi voľbou „možno“ a voľbou „určite nie“ je významný rozdiel.

2. Rozdiely vo vzťahu k Západu – toto je dôležitý rozdiel. Zjednodušene sa dá povedať, že Šefčovič je človek Bruselu a Bratislavy, kým Čaputová je človek Washingtonu. V súčasnosti, s postupným oslabovaním americkej neokoloniálnej moci nad Európou sa zväčšuje rozpor medzi európskymi centrami a Washingtonom a je veľmi dôležité nezávislosť Európy od zaoceánskeho riadenia podporovať. Naopak, priatelia Washingtonu sa snažia udržiavať Európu slabú, neakcieschopnú, prebyrokratizovanú, zaplavenú migrantmi a rozhádanú, aby bolo možné ju lepšie kontrolovať a ovládať v zmysle hesla „rozdeľ a panuj“. Čomu dáte prednosť vy?

3. Rozdiely vo vzťahu k Rusku – Čaputovej postoj k Rusku budú určovať jej poradcovia s nadštandardnými kontaktmi na istom veľvyslanectve. Dá sa pomerne jasne predvídať, aký ten postoj bude. Na druhej strane, Šefčovič je absolventom elitnej moskovskej diplomatickej školy MGIMO a má s ruskými politikmi, vrátane Lavrova, celkom korektné vzťahy.

4. Hrozba koncentrácie moci – čoskoro budú parlamentné voľby, v ktorých pôjde o veľa. Dnešná koalícia je politicky unavená a v tejto chvíli to vyzerá tak, že vládu by skladala opozícia. Ak pred piatimi rokmi mnohí váhaví voliči nakoniec volili Kisku, aby Ficovci nemali príliš veľkú moc, keby mali v rukách parlament, vládu aj prezidenta, potom je rovnako rozumné podobne uvažovať aj teraz: ak zvolíme Čaputovú, môžeme o rok mať Štefunka, jeho tútorov a mimovládky nielen plné médiá, ale už úplne všade.

5. Cudzie armády na Slovensku – súvisí s predošlým. Koaličné strany Smer-SD a SNS predbežne ukončili jednania s americkou stranou o bilaterálnej vojenskej zmluve, a tým nateraz zažehnali hrozbu umiestnenia amerických muničných skladov, leteckých základní a inej vojenskej infraštruktúry na Slovensku. Nateraz. Ktovie, ako sa to celé ešte vyvinie, ale ak by sa o rok stalo, že k moci príde výlučne proamerická vláda a súčasne bude v Prezidentskom paláci výlučne proamerická prezidentka, je dosť pravdepodobné, že už nebude mať kto americkým militaristom povedať NIE.

6. Kupujeme mačku vo vreci – o Šefčovičovi vieme, že dlhé roky pôsobil v diplomacii, je to človek, o ktorom sa všetko vie. Naopak, Čaputová sa zjavila celkom nečakane a zaujímavé informácie o nej začínajú prenikať na verejnosť až teraz. Oficiálna verzia hovorí, že údajne sa angažovala pri premiestnení skládky z jedného mesta do druhého a hoci to nebola ona, kto vyhral spor na medzinárodnom súde, práve ona dostala cenu za ekológiu a kopu peňazí od ľudí, ktorí sa nevenujú ekológii, ale židovskej identite a kultúre. Lenže v posledných dňoch sa vynárajú aj iné informácie: rôzne pochybnosti o jej advokátskej praxi, o jej diplomovke, o jej podnikaní, o jej rodine… možno sú to všetko ohováračky, hoci všetci poznáme to príslovie o lístku a vetre. Ale v každom prípade tu kupujeme mačku vo vreci – hoci parádnom, mačku od Goldmana.

7. Nevoliť znamená voliť toho druhého – kto nepríde, alebo vhodí neplatný hlas či prázdnu obálku, prípadne iným okázalým spôsobom dá najavo nepochopenie reálneho výsledku takéhoto konania, nahrá tým vlastne kandidátovi, ktorého nechcel. To platí pri každých voľbách, ale tentoraz v prípade národne orientovaných voličov zvlášť, pretože teraz je všetko v ich rukách – ak prídu voliť, výsledok volieb otočia.

Ivan Lehotský