Prečo slniečkari tlačia do Marrákeša Kisku napriek jasnému postoju parlamentu a vlády? Prečo im na tomto „nepodstatnom“ dokumente tak veľmi záleží?

Bratislava 1. decembra 2018 (HSP/Foto: TASR-Pavol Zachar)

Je to celkom nezáväzný, a teda nepodstatný dokument. Až tak veľmi nezáväzný a nepodstatný, že jeho zástancovia sú ochotní zaň v parlamente celé dni divoko bojovať a dokonca odstúpiť z ministerského kresla. A keď to už vyzerá, že Slovensko sa naozaj pridá k susedom a globalistov pošle s ich toxickou agendou do kelu, tak sa spustil nárek, ako od toho povestného jeruzalemského múra

Ľubomír Jaško na portáli Aktuality si všíma, že proti globálnemu paktu o migrácii sú zhodou okolností krajiny bývalého Rakúsko-Uhorska a hľadá v tom akési lokálne xenofóbne špecifikum. Nevšimol si, že presne tieto naše krajiny by mohli na nehatenú migráciu najviac doplatiť – a pakt sa čiste náhodou ide prijať práve teraz, keď tieto krajiny odmietajú kvóty i ostatné spôsoby ako migrantov voľky-nevoľky prijať.

Jaško – tento zjavne ďalší nepriateľ národa, hovorí tiež to, že tu vôbec nejde o Marrákeš, ale o príklon k Moskve – čo je intelektuálna skratka naozaj obdivuhodná (len si pripomeňme, že proti paktu sú aj krajiny ako Taliansko, Rakúsko, Austrália či USA, ktoré by sa teda podľa tejto logiky zrejme tiež mali prikláňať k Moskve).

Vyjadril sa aj bývalý minister zahraničných vecí a súčasný europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ-DS): „My sme mali takú krásnu šancu sa v tej V4-ke odlíšiť od tých troch ďalších partnerov, keby sme udržali tú líniu k tomu paktu, ako ju navrhoval minister Lajčák,“ povzdychol si zasnene.

Je znepokojený smerovaním Slovenska a podľa neho by sa mala k tomu hlasnejšie ozývať opozícia a mimovládne organizácie. Nuž, pán Kukan, opozícia sa nemôže ozývať ako by si globálne panstvo želalo, pretože potrebuje predovšetkým, aby ju ľudia volili. A politické mimovládky? Dôležitosť ich rečnenia je priamo úmerná počtu občanov, ktorí ich volili vo voľbách.

Poslankyňa Katarína Cséfalvayová (Most-Híd) hovorí, že ministri za Most-Híd budú na vláde presadzovať, aby na konferenciu do Marrákešu šiel slovenský zástupca. A podľa nej „ešte stále môže ísť aj prezident, ktorého vláda nemá ako ovplyvniť v tom, či sa zúčastní alebo nezúčastní, takže stále je táto otázka otvorená,“ uviedla.

Aj Kiskov hovorca Roman Krpelan k tomu uviedol: „Pán prezident je presvedčený, že Slovensko by na konferencii v Marrákeši malo mať zástupcu, ktorý bude tlmočiť názor parlamentu a vlády, tak ako sa to deje na každom významnom medzinárodnom podujatí, ako sú napríklad summit NATO alebo summit Európskej únie.“

Na také summity však nechodia radoví diplomati, ale vždy niektorý z vrcholných predstaviteľov štátu, pričom Pellegrini, Danko ani Lajčák tam už naisto nepôjdu – o kom teda Kiska hovoril, ak nie o sebe?

Aj Konštantína Čikovského z Denníka N táto možnosť láka: „Srdiečko hovorí, že tam treba ísť. Andrej Kiska má ako prezident právo sa na konferencii v Marrákeši 11. decembra zúčastniť bez toho, aby si na to musel pýtať povolenie od parlamentu alebo vlády. Kiska by v Marrákeši nemal mandát prihlásiť sa v mene Slovenska k paktu OSN, ale mohol by tam doniesť slovenské stanovisko rovnako ako to plánoval Lajčák.“

Inými slovami, tohto majstra N pera by potešilo, keby Kiska drzo odignoroval ústavnú parlamentnú väčšinu a svojou prítomnosťou by fakticky za Slovensko pakt odobril, pravdaže s tým drobným a prehliadnuteľným detailom, že by kdesi v kuloároch pošepol čosi o výhradách slovenskej vlády a parlamentu.

Poslanec Robert Kaliňák (Smer-SD) však hovorí: „Toľko odvahy nemá pán prezident, aby tam išiel a prezentoval svoje názory. On nevyniká pracovitosťou a ani sa tomu nerozumie. Robí tri dni do týždňa a ak je Marrakéš mimo tie tri dni, ktoré on pracuje, tak tam nepôjde.“

Kaliňák kritizoval Kisku aj za to, že nebol nikdy na žiadnom dôležitom stretnutí: „Skúste porovnať jeho výkon s pánom Schusterom alebo Gašparovičom. Toto je prvý slovenský prezident, ktorý nebol prijatý v Bielom dome. To je zahanbujúca bilancia. Nebol ani v Buckinghamskom paláci, Zakázanom meste, Kremli, takže konkrétne na čo ho máme?“ pýta sa Kaliňák a hovorí: „On je prvý, ktorého nikam nepozvali a treba sa zamyslieť prečo. Človek, ktorý nadáva na vlastnú krajinu len preto, lebo mu prišli na jeho daňové podvody, nebude nikam pozvaný.“

Komu a prečo tak veľmi záleží na tom, aby aj za cenu vážneho vnútropolitického konfliktu Slovensko ten „nepodstatný“ dokument podpísalo?

Ivan Lehotský