A to preto, že problematika potratov je otázkou ľudských a občianskych práv pre nenarodených. Nie je to jednoducho iba náboženská téma, rovnako ako téma židovstva či otroctva nebola iba náboženským problémom.

Sekulárni Pro-Liferi

Jeden z mojich obľúbených pro-liferov všetkých čias je Na Hentoff (1925-2017), tvorca a redaktor ultraliberálneho týždenníka v New Yorku –  Village Voice. Sám sa označil za „ateistu, celoživotného ľavičiara a člena organizácie ACLU.“ Protivila sa mu väčšina politík konzervatívcov, a určite by ho nikto nenominoval na učiteľa v nedeľnej škole. No na druhej strane bol deklarovaným pro-life obhajcom, ktorý bol často kritizovaný svojimi liberálnymi kolegami za to, že verejne nazýval potraty zabíjaním detí.

Hentoff napísal: „Byť bez teológie nie je prekážkou tomu, aby sme boli pro-life.“

Existuje mnoho kresťansky založených pro-life organizácií, no sekulárne pro-life skupiny existujú tiež. Napríklad Secular Pro-Life, Atheists for Life, alebo Pro-Life Humanists. Zvykol som chodievať na pro-life akcie a stáť povedľa tých, ktorí držali nápis „Atheists for Life“ (Ateisti za život.)

Členovia Pro-Life Humanists opisujú svoj postoj týmito slovami: „Oponujeme diskriminácii voči biologickému človeku kvôli tomu ako vyzerá a ako funguje a veríme, že potraty by mali byť zakázané rovnako ako rasizmus, sexizmus a ableizmus, ktoré dávajú väčšiu dôležitosť človeku na základe jeho výzoru a fungovaní, a nie na základe jeho podstaty.“

Kristine Kruszelnicki, prezidentka Pro-Life Humanists, píše: „Som ateistka a som pro-life, pretože niektoré voľby sú zlé, násilné a nespravodlivé- a ja chcem urobiť čokoľvek môžem, aby boli potraty nemysliteľné a nepotrebné.“

Stojí za zmienku povedať aj to, že napriek tomu, že sú mnohé vlády sekulárne, ťažko nájdeme krajinu vo svete, kde boli potraty legálne ešte pred Druhou svetovou vojnou.

Čo hovoria prieskumy

Mnoho ľudí bez vyznania verí, že potrat zabíja dieťa, a že je to zlé. Množstvo prieskumov ukazuje, že proti-potratový postoj, aspoň do určitej miery, zastáva väčšina obyvateľov (aj napriek tomu, že ak ak sú títo ľudia vyzvaní k svojmu postoju, označia sa ako „pro-choice“). Veľa z týchto občanov nevyznáva žiadnu vieru, a aj tí, ktorí nejakú vyznávajú, patria k rôznym náboženským skupinám, čo presahuje politické záujmy.

Prieskum z roku 2015 ukázal, že bez ohľadu na to, či si respondenti mysleli, že potrat by mal, alebo nemal byť legálny, 6 z 10 Američanov súhlasilo, že potrat je morálne zlý. [vi]  Zostavovatelia prieskumu poznamenali: „Väčšina Američanov (84%) súhlasí, že by mali existovať prísne reštrikcie a bezpečný dohľad súvisiaci s touto procedúrou vrátane limitov v rámci prvých troch mesiacov tehotenstva, povolenie potratu iba v prípade znásilnenia, incestu, alebo v prípadoch ohrozenia života matky, alebo by nemali byť povolené za žiadnych okolností.“ Iba 9% opýtaných malo pocit, že potrat by mal byť dostupný ženám počas celých deviatich mesiacov tehotenstva.

Pro-Life postoj stojí na faktoch

Lekár Dr. Lnadrum Shettles slúžil počas 27 rokov ako gynekológ-pôrodník v medicínskom centre Columbia-Presbyterian Medical Center v New Yorku. Shettles bol priekopníkom v spermatickej biológii, plodnosti a sterilite. Jeho vnútromaternicové fotografie nenarodených detí boli zverejnené v mnohých lekárskych učebniciach.

Dr. Shettles uvádza:

„Som proti potratom. Je to preto, po prvé, pretože akceptujem biologické prejavy – že ľudský život začína v momente počatia – a po druhé preto, že verím, že je zlé vziať nevinný ľudský život za akýchkoľvek okolností. Môj postoj je vedecký, pragmatický a humanitárny.“

Lekár Dr. Bernard Narhanson, medzinárodne známy gynekológ-pôrodník a spoluzakladateľ potratovej organizácie známej ako National Abortion Rights Action League (NARAL), vlastnil a riadil v tom čase najväčšiu potratovú kliniku na západnej pologuli. Tiež sa priamo zúčastnil na viac ako 60 000 potratoch.

Štúdie Dr. Nathansona ohľadom vývoja plodu, a tiež používanie ultrazvuku na pozorovanie nenarodených, ho viedli k záveru, že urobil hroznú chybu. Rezignoval zo svojej lukratívnej pozície a napísal do New England Journal of Medicine, že je hlboko znepokojený svojou „nadobúdajúcou istotou, že som prispel k 60 000 prípadom úmrtí.“

Vo svojom filme The Silent Scream, Nathanson neskôr uviedol: „Moderné technológie nás presvedčili, že niet pochýb, že nenarodené dieťa je jednoducho novou ľudskou bytosťou, ďalším členom ľudskej komunity a jedinečné v každom ohľade.“ Dr. Nathanson napísal publikáciu Aborting America, aby informoval verejnosť o realite, ktorá stojí v pozadí hnutí potratových práv, v ktorých bol on sám tiež dôležitým lídrom. V tom čase bol Dr. Nathanson ateista. Jeho závery neboli ani vzdialene ovplyvnené náboženstvom, ale založené priamo na biologických faktoch.

Nathanson uvádza:

„Myslím, že politika ohľadom potratov by nemala byť naviazaná na náboženské presvedčenie, ale je zjavné, že zákon môže a má obsiahnúť morálne presvedčenie zdieľané rôznymi náboženskými záujmami. V prípade potratu totiž môžeme a musíme rozhodovať na základe biologických faktov a základných humanitárnych dôkazov bez odvolávania sa na písma, zjavenia, vyznania, hierarchické štruktúry, či vieru v Boha. Dokonca aj v prípade, že Boh neexistuje, plod existuje.”

Práva pre nenarodených

Tvrdenie, že potrat je záležitosťou občianskych práv ženy, je jednou z najväčších irónií potratového hnutia. A to preto, že odoberá to najzákladnejšie právo každej osoby, mladej či staršej, veľkej či malej, ktoré má: právo žiť. Iba preto, že je dieťa v svojom skoršom štádiu vývoja, neznamená, že máme právo zbaviť sa ho.

Nehľadiac na naše osobné náboženské presvedčenia, všetci by sme mali verejne oponovať potratom pre rovnaký dôvod, pre ktorý oponujeme otroctvu – je to fundamentálne porušenie ľudských práv.

Preklad článku Randyho Alcorna