Pre generáciu novembra 89 je to kultúrny šok

Preto sa niet čo čudovať, že DIALÓG bol prvou a najsilnejšou požiadavkou ľudí, ktorí v novembri 89 stáli na námestiach. Už mali dosť nepísaných pravidiel, o čom sa smie a čom sa nesmie hovoriť. V tej chvíli najviac chceli mať rozviazané ústa, aby mohli hovoriť, počúvať, písať a čítať to, sami uznajú za vhodné a kde to uznajú za vhodné. Preto je pre našu generáciu takpovediac kultúrnym šokom, že situácia sa opakuje. Legenda našich pubertálnych a postpubertálnych liet, hudobník Ľubomír Belák zverejnil výzvu, s ktorou sa stotožňujeme, a v ktorej píše:

Za slobodu slova a právo na informácie

Sme svedkami doby, keď eskalujú emócie a zdravé vnímanie sveta sa dostáva do vážnej krízy. Svet sa v novom tisícročí zmenil. Stal sa zložitejším, plný hrozieb a stúpajúceho napätia.

Keď koncom osemdesiatych rokov padla železná opona, všetci sme žili v očakávaní pozitívnych zmien. Verili sme, že sa ľudstvu podarí vyriešiť konflikty, ktoré hatili úsilie o porozumenie a vzájomnú spoluprácu krajín, národov, národností, ale i jednotlivcov. V roku 1948 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, v ktorej významnú úlohu zohrávala a dúfajme, že zohráva dodnes – sloboda slova. Tak ako má človek právo na život, právo vyvinúť úsilie na základe politických a hospodárskych práv, má aj nezastupiteľné sociálne a kultúrne práva.

Dnes sme však na rozličných úrovniach čoraz častejšie svedkami porušovania týchto základných práv, ktoré priamo, ale aj nepriamo ovplyvňujú kvalitu nášho života.

Preto vyzývame politikov, politické strany a významné názorové skupiny, aby sa zasadili za uplatňovania práva na slobodu prejavu a informácie, ktorá je podmienkou riešenia konfliktov negatívne ovplyvňujúcich kvalitu spoločenského, rodinného i osobného života.

Zároveň vyzývame, aby politické špičky energickejšie presadzovali uplatňovanie Charty základných práv Európskej únie podľa článku 11 o Slobode prejavu a práva na informácie, ktorý jasne deklaroval odhodlanie európskych štátov uplatňovať vo svojich krajinách právo na dôstojnosť, slobodu, rovnosť, solidaritu, spravodlivosť a občianske právo na spravovanie vecí verejných.

Signatári výzvy protestujú proti svojvoľnému zasahovaniu štátnych inštitúcií do slobody slova, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou občianskych práv, zakotvených aj v Ústave Slovenskej republiky.

Jedine uplatňovanie zákonov môže vyviesť našu spoločnosť z krízy, ktorá už nie je len ekonomická, ale prerastá aj do spoločenskej a politickej oblasti, čo navyše neprispieva k mierovej koexistencii v Európe a následne aj na celom svete.

Signatári výzvy:

Ľubomír Belák – hudobník, Pavol Dinka – spisovateľ, Anton Hykisch – spisovateľ, Ivan Popovič – výtvarník, Milan Richter – básnik, Alexander Halvoník – literárny kritik, Ladislav Volko – publicista, Etela Farkašová – spisovateľka, Ján Tazberík – básnik. K výzve sa pripája Eduard Chmelár – historik, Vladimír Skalský – Predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí, Olga Ruppeldtová – prekladateľka, Peter Kováč – divadelník, Jozef Špaček – prozaik, Juraj Hradský – spisovateľ, Radoslava Brhlikova – politologička a ďalší… Pripojte sa k výzve! (Medzitým na stránke Ľuba Beláka pribudli desiatky mien – pozn. redakcie)

K výzve vznikla aj petícia:

Má totožný text ako výzva a je možné sa k nej pripojiť tu.