Práca snov alebo zlatá klietka? Zamestnanci Európskej komisie hovoria o vyčerpaní aj toxickom prostredí

Začiatkom tohto roka sa o približne 1 500 nástupných pozícií v inštitúciách Európskej únie uchádzalo okolo 170-tisíc ľudí. Pre mnohých je úspech vo výberovom konaní splnením kariérneho sna. Denník Politico však oslovil tucet pracovníkov z kabinetov eurokomisárov a jednotlivých generálnych riaditeľstiev, ktorí opísali podstatne komplikovanejšiu realitu.

„Podmienky sú čoraz náročnejšie,“ povedal Nicolas Mavraganis, predseda odborovej federácie Union Syndicale Fédérale. „Práce je čoraz viac, čo znamená čoraz väčší tlak.“

Komisia sa v ostatných rokoch dostala do centra zásadných geopolitických udalostí – od ruskej vojny proti Ukrajine cez napätie s Čínou až po čoraz nepredvídateľnejšie vzťahy so Spojenými štátmi. Podľa zamestnancov to vytvára atmosféru, v ktorej sa takmer každý dokument či rozhodnutie považuje za mimoriadne dôležité. „Je to výkonný orgán EÚ, takže ľudia tu majú taký zvláštny božský komplex,“ opísal atmosféru jeden z úradníkov.

Každý podklad, politický dokument či tlačová správa prechádzajú viacerými úrovňami schvaľovania, rozsiahlymi e-mailovými reťazcami a opakovanými úpravami. Jeden pracovník kabinetu eurokomisára uviedol, že jeho pracovný deň sa často začína o siedmej alebo ôsmej ráno a končí približne o siedmej večer. Ďalšia osoba pracujúca v komunikácii spomínala, že pre nezvládnuteľné množstvo práce zostávala večer v slzách.

Problémová komunikácia

Problémom má byť aj komunikácia medzi kabinetmi eurokomisárov a generálnymi riaditeľstvami Komisie. „Generálne riaditeľstvá čakajú na útržky informácií z kabinetov, ktoré sú tak preťažené, že nemajú kapacitu tieto informácie poskytovať,“ povedal jeden z pracovníkov. „Je to štrukturálny problém. Všetci sa snažia dostať informácie jeden z druhého.“

Rozsah inštitúcie s približne 30-tisíc zamestnancami zároveň môže vytvárať pocit anonymity. „V Komisii sú tisíce ľudí, takže aj keď tam pracujete 20 rokov, väčšina ľudí vás nikdy nevidela,“ uviedol ďalší úradník. „Ste len maličká molekula v obrovskom organizme.“

Napriek tomu zostávajú pracovné miesta mimoriadne atraktívne aj finančne. Začínajúci administrátori na úrovni AD-5 zarábajú približne 6 000 až 7 000 eur mesačne pred započítaním rôznych príspevkov. Zamestnanci Komisie navyše namiesto národnej dane z príjmu platia daň EÚ. K benefitom patria rodinné príspevky, výrazná pracovná istota či niektoré diplomatické zľavy.

Skúsenosť zamestnanca však podľa oslovených úradníkov vo veľkej miere závisí od toho, pre koho pracuje. Niektoré kabinety majú povesť podporujúceho pracovného prostredia, zatiaľ čo v iných sa podľa zamestnancov objavujú vnútorné konflikty, boj o moc či agresívne správanie nadriadených.

Nepríjemní nadriadení

Dvaja pracovníci opísali jedného vysokopostaveného úradníka v kabinete eurokomisára ako človeka známeho tým, že na zamestnancov kričí. Pracovník generálneho riaditeľstva pre civilnú ochranu a humanitárnu pomoc DG ECHO uviedol, že krik bol v jeho útvare bežný. Ďalší bývalý úradník opísal verejné ponižovanie vysokopostaveného kolegu pred ostatnými manažérmi. Jeden zo zamestnancov dokonca tvrdil, že ho jeho nadriadený udrel päsťou.

Komisia v roku 2024 prijala hlavného dôverného poradcu pre prípady obťažovania a v Komisii a výkonných agentúrach pôsobí približne 40 poradcov. Od septembra 2024 dostal hlavný poradca podľa hovorcu Komisie 960 podnetov od ľudí, ktorí sa cítili obťažovaní, údajných pôvodcov obťažovania, svedkov, manažérov či pracovníkov ľudských zdrojov.

Komisia zároveň uviedla, že prezentácie o politike proti obťažovaniu absolvovalo 14-tisíc pracovníkov a povinným školením za ostatné dva roky prešlo 2 400 manažérov. Hlavný dôverný poradca však nemá právomoc prípady vyšetrovať ani právne rozhodovať o tom, či určité správanie predstavovalo obťažovanie. Formálne sťažnosti musia zamestnanci podať vyšetrovaciemu a disciplinárnemu úradu Komisie IDOC alebo Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF). Takýchto podnetov dostáva Komisia približne 20 až 25 ročne.

Nedostatočná klimatizácia

Nespokojnosť sa týka aj pracovných priestorov. Počas júnovej vlny horúčav sa pracovníci generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo sťažovali na nedostatočnú klimatizáciu. V sídle generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž v Madou Tower zase zamestnancom odporučili nepiť z niektorých fontán pre možné znečistenie vody a problémy sa týkali aj vykurovania a hygienických zariadení.

Kontroverziu vyvolala aj situácia v hlavnej budove Komisie Berlaymont, kde počas horúčav vypli klimatizáciu na nižších poschodiach, zatiaľ čo od ôsmeho poschodia vyššie, kde sídlia eurokomisári a vysokí predstavitelia, zostala zapnutá. Jeden pracovník situáciu prirovnal k feudalizmu.

Eurokomisia je pre väčšinu pracovníkov stále atraktívna

Európska komisia tvrdí, že chce zostať „moderným, rešpektujúcim a atraktívnym miestom na prácu“. Predsedníčka Ursula von der Leyenová zároveň spustila preskúmanie fungovania inštitúcie. Podľa interného prieskumu považuje Komisiu za atraktívneho zamestnávateľa 74 percent pracovníkov, čo je o šesť percentuálnych bodov viac ako v roku 2023.

Práve tento výsledok poukazuje na paradox práce v európskych inštitúciách. Zamestnanci môžu byť frustrovaní každodennými podmienkami, no zároveň zostať lojálni k inštitúcii a považovať svoju prácu za zmysluplnú.

Keď sa Politico jedného z pracovníkov počas obeda v jedálni Komisie opýtalo, či je vo svojej práci šťastný, iba pokrčil plecami. „Je to zaujímavá práca,“ odpovedal. Pre mnohých je zrejme práve to dostatočný dôvod zostať.