Môj profil 
Predplatné
Bratislava 8. februára 2018 (HSP/Foto:screenshot video TK KBS)
Poznáte ten vtip „Stretne sa Kresťan, Žid a Moslim…“ vlastne to nie je vtip, ale názov diskusie, ktorú v utorok 23.1.2018 v bratislavskom Pálffyho paláci zorganizovalo Fórum náboženstiev sveta. Cieľom podujatia bolo búrať mýty o troch hlavných monoteistických náboženstvách.
Aké mýty majú organizátori na mysli? Nie všetci moslimovia sú teroristi? Samozrejme, že nie sú všetci teroristi; ale položme si otázku: Ako sa šíril islam už na počiatku od čias Mohameda, v priebehu celých stáročí až po dnes? Mečom a násilím; to je historická pravda. Čo hovorí jeden z mnohých svätcov k šíreniu islamu Sv. Don Bosco (+1888), kňaz vychovávateľ a zakladateľ saleziánov: „Mohamed šíril svoje náboženstvo nie prostredníctvom zázrakov či presvedčivých slov, ale prostredníctvom zbraní. Toto náboženstvo, ktoré presadzuje všelijaké nemorálne veci, Mohamedovi umožnilo, aby sa v krátkom čase stal vodcom hordy lupičov. S nimi prepadal krajiny na východe a podroboval si ľudí. Nie zavádzaním pravdy, nie zázrakmi a proroctvami; ale z jediného dôvodu: aby zdvihol meč nad hlavami tých, ktorých dobyl a zakričal: uver alebo zomri“.
S prílivovou utečeneckou vlnou bol zaznamenaný niekoľkonásobný nárast tzv. no-go zón s právom šaría v Nemecku, Holandsku, Francúzsku, vo Švédsku… Všetci registrujeme niekoľkonásobne zvýšenú kriminalitu, rabovanie a znásilňovanie žien vo vyššie spomenutých krajinách… Nie je práve takéto počínanie podmienené ideológiou islamu?
Iný mýtus: Holokaust sa nestal? Stal sa. Ale položme si otázku: Nezomrú v priebehu jedného roka milióny nenarodených detí potratom – holokaust nenarodených – a ako je to možné, že sa to deje dnes. Ak nevinné dieťa nie je v bezpečí pod srdcom matky, tak potom kto?
Nemám zoznam „zborených“ mýtov, ktoré na tomto podujatí padli, ale aj bez jediného slova padá tzv. mýtus vlastnenia Bohom úplne zjavenej pravdy, ktorá existuje iba v kresťanstve. To nie je mýtus, ale fakt: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi“ (por. Hebr1,1-2). Kristus, Boží Syn, ktorý sa stal človekom, je jediné, dokonalé a definitívne Otcovo Slovo. V ňom Otec povedal všetko a nebude už iné slovo okrem tohto.
Namiesto otázky či „máme spoločného Boha“ (čo nemáme; lebo veriť že je iba jeden Boh neznamená že automaticky hneď veríme aj v toho istého Boha), by mala byť medzi kresťanmi nastolená takáto otázka: „Ako sme pripravení priniesť zjavené Slovo – Ježiša Krista novodobým vyznávačom islamu, judaizmu a iných náboženstiev“?
Misijný príkaz jediného Spasiteľa sveta Ježiša Krista „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich…“ trvá a zaväzuje Cirkev až do konca sveta. Ale kto uverí (a prijme krst) ak sa mu neohlasuje evanjelium Ježiša Krista? Apoštol Pavol, ktorého obrátenie z judaizmu sme si pripomenuli (25.1) sa sám pokladal za dlžníka (v ohlasovaní evanjelia) Grékom i barbarom, múdrym i nemúdrym (por. Rim1,14). Apoštol národov (a neskôr aj ďalší misionári) vstupoval do dialógu s inými náboženstvami a filozofmi nielen v Aténach a inde, ale vždy prichádzal s vedomím „posiela ma (Ježiš Kristus) otvoriť im oči, aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu, a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou vo mňa (Ježiša Krista)“ (por. Sk26,18)
Takto zmýšľali aj ďalší učitelia, kňazi a pápeži. Spomeniem len pápeža Gregor XVI. (+1846), ktorý napísal, že nie je možné dosiahnuť spásu v žiadnom inom náboženstve a teda ani v islame (judaizme): „Teraz vidíme ďalší veľký zdroj zla, ktorým je Cirkev v súčasnosti postihnutá: indiferentizmus. Je rozšírený zvrátený názor z úst bezbožných, ktorí tvrdia, že je možné získať spásu duše cez akékoľvek náboženstvo (to je jedno či ide o monoteistické alebo polyteistické), ak je zachovaná morálka“. (píše pápež, kňazom a biskupom v encyklike Mirari Vos 15.8.1832)
Ak Pán Ježiš Kristus neprišiel spasiť človeka, ale vytvoriť len ďalšie náboženstvo v poradí, tak naozaj je jedno koho vzývam a ku komu sa modlím. Kristus potom nadarmo zomrel a tiež nadarmo bola prelievaná krv apoštolov a všetkých mučeníkov po celom svete. Zbytočne znášali vyhnanstvo, prenasledovanie aj smrť konvertiti z islamu (judaizmu a iných náboženstiev). Ale ak je pravda, že Ježiš je jediná Cesta k Otcovi, tak potom na vzťahu k Nemu veľmi záleží a stálo zato aj zomrieť. Ide o večnosť, buď navždy v nebi, alebo v navždy v pekle.
Pripadá to Vášmu mysleniu akosi netolerantne úzkoprsé? Vidíte skôr úlohu Cirkvi ustúpiť z exkluzívnosti úplnej, zjavenej pravdy a podeliť sa s inými náboženstvami o nárok spasenia a pravdy? Lenže to nezáleží od Cirkvi, veď výzva uveriť a obrátiť je hlásaná aj pokrsteným. Kňazi, biskupi, pápeži sú správcami pokladu viery, nie jej majiteľmi. Tak to zariadil Boh, keď iba vlastného Syna Ježiša označil za Mesiáša a Pána (Boha); a nám zveril službu zmierenia. Akýkoľvek iný prístup zo strany Cirkvi k podujatiam tohto typu bez pokánia „veď čo na tom Boh má tisíc mien a tisíc tvárí“ vyznieva iba zdanlivo sympaticky. V skutočnosti pôsobí zavádzajúco a mylne, nielen do vlastných radov, ale aj navonok vo svete.
Hádať sa, urážať, diskriminovať nemá Cirkev vo zvyku. A tiež nešlo ani o to, aby sa umelo živili staré historické zranenia. Mojím úmyslom je vážiť si plnosť zjavenej pravdy a náuku apoštolov, ktorá tu bola predo mnou a predkladať ju v plnosti aj naďalej. Pokiaľ sa pýtaš čo mám robiť, aby som bol spasený (hoci si Žid, Moslim, alebo člen iného náboženstva) tak je tu odpoveď aj pre teba: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom“.
o. Pavol Karoľ, katolícky kňaz
Krátke video z podujatia si môžete pozrieť tu.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
