„V oblasti sociálneho zabezpečenia sme zaznamenali prípady zdĺhavého rozhodovania o invalidných dôchodkoch a nejednotného posudzovania zdravotného stavu,“ píše Stavrovská v správe.

Zároveň dodala, že jej úrad neustále apeloval na prispôsobenie kompenzačných príspevkov individuálnym potrebám osôb so zdravotným postihnutím, „pretože len adekvátna podpora im pomôže žiť dôstojný a samostatný život“. Zaznamenali aj viac prieťahov v konaniach o kompenzáciách, ale aj o rodičovských príspevkoch.

Komisárka monitorovala aj psychiatrické zariadenia a zariadenia sociálnych služieb. Celkovo vykonala 26 monitorovacích návštev vrátane opakovaných návštev v zariadeniach sociálnych služieb a v psychiatrických zariadeniach.

„Zatiaľ čo niektoré z nich dosiahli značný pokrok v zlepšení priestorových podmienok i vnútorného vybavenia, v iných zariadeniach sme identifikovali nedostatky alebo pretrvávanie už raz zistených nedostatkov,“ uviedla.

Vo všetkých hodnotených psychiatrických zariadeniach nenašla komisárka dôkladne vypracované individuálne liečebné plány, ktoré by umožnili pacientom plne participovať na svojom zotavovaní.

„Značné rezervy v individuálnom plánovaní sme zistili aj v zariadeniach sociálnych služieb,“ píše sa v správe za rok 2024.

Poslanci neprijali uznesenia na odmietnutie iniciatívy za dostupné potraty

Plénum Národnej rady (NR) SR v utorok neprijalo uznesenia na odmietnutie európskej občianskej iniciatívy Môj hlas, moja voľba: Za bezpečný a dostupný potrat. Tá žiada Európsku komisiu o zavedenie mechanizmu finančnej podpory pre členské štáty poskytujúce interrupcie osobám z iných členských krajín. Jeden návrh uznesenia do parlamentu predložili opoziční poslanci Richard Vašečka a Anna Záborská z Kresťanskej únie. Za druhým stoja poslanci z opozičného KDH.

Prvým uznesením malo plénum vyjadriť znepokojenie nad registráciou európskej občianskej iniciatívy, ktorá žiada financovanie prístupu k interrupciám v rámci Európskej únie. Predkladatelia upozornili na to, že to môže viesť k tzv. potratovej turistike. Parlament mal uznesením tiež vyzvať Európsku komisiu, aby rešpektovala kompetencie členských štátov v oblasti ochrany života.

Aj druhé uznesenie hovorilo o odmietnutí iniciatívy.

„Návrh uznesenia vyjadruje zásadný nesúhlas s iniciatívou Môj hlas, moja voľba, ktorá sa snaží zaviesť mechanizmus finančnej podpory pre interrupcie naprieč EÚ, čo považujeme za hrubý zásah do suverenity SR a obchádzanie národnej legislatívy,“ podotklo KDH.

V uznesení tiež navrhli, aby parlament požiadal Komisiu, aby zastavila ďalšie legislatívne kroky súvisiace s iniciatívou ako protiústavné, protiprávne a politicky nelegitímne.

Kresťanská únia po hlasovaní zdôraznila, že uznesením chcela odmietnuť, aby sa Slovensko akýmkoľvek spôsobom podieľalo na financovaní potratovej turistiky z daní občanov.

„Je poľutovaniahodné, že zvyšok slovenského parlamentu nepochopil dôsledky progresívnych iniciatív v rámci EÚ, ktoré hrubým spôsobom zasahujú do práv suverénnych štátov, do základného práva – práva na život a nepochopiteľne uprednostňujú právo na potrat, ktoré neexistuje,“ uviedla strana v stanovisku.

O novele zákona o HaZZ sa bude rokovať v zrýchlenom režime

O vládnej novele zákona o Hasičskom a záchrannom zbore (HaZZ) bude Národná rada (NR) SR rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom poslanci v utorkovom hlasovaní. Vláda odôvodnila potrebu zrýchleného režimu potrebou „bezodkladne prijať nevyhnutné opatrenia upravujúce podmienky vykonávania štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru“. Novelu predložilo Ministerstvo vnútra (MV) SR.

MV upozornilo, že súdne spory príslušníkov v súvislosti s prekračovaním 48-hodinového priemerného týždenného služobného času vznikajú preto, lebo sa do tohto limitu nezarátava služobná pohotovosť v mieste výkonu štátnej služby tak, ako to vyžaduje európska legislatíva.

„Návrh zákona výslovne ustanovuje, že priemerný týždenný služobný čas príslušníka vrátane štátnej služby nadčas a služobnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby nesmie prekročiť 48 hodín,“ píše sa v návrhu.

Novela obsahuje aj výnimku z tohto pravidla. Spočíva v súhlase príslušníka vykonávať štátnu službu nad tento limit, čo podľa MV európska legislatíva povoľuje.

Zmenami zákona sa podľa rezortu vnútra sleduje aj zníženie nespokojnosti príslušníkov s finančným ohodnotením služobnej pohotovosti, ktoré sa má zvýšiť.

Hasiči by po novom mohli odpracovať 48 hodín týždenne,viac iba so súhlasom

Príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) by po novom mohli odpracovať v priemere maximálne 48 hodín týždenne. Viac by mali pracovať, iba ak na to udelia zboru súhlas. Vyplýva to z návrhu novely zákona o HaZZ, ktorý v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Ministerstvo vnútra (MV) SR návrh predložilo v reakcii na aktuálne súdne spory hasičov so štátom. O novele sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

Nová úprava môže zároveň zvýšiť peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť. Počas pracovných dní by hasiči mohli dostať namiesto 15 percent 50 percent zo sumy príslušnej časti ich platov. Náhrada by mohla byť počas dní pracovného pokoja namiesto doterajších 30 percent 100 percent.

„Uvedené zmeny sa navrhujú aj z dôvodu čiastočného dorovnania nárokov príslušníkov s príslušníkmi ozbrojených bezpečnostných zborov aj s poukazom na to, že ide o zbory spadajúce pod rovnaký ústredný orgán štátnej správy, a preto je dorovnávanie nárokov viac ako žiaduce,“ uviedol rezort v materiáli.

Novela by mohla byť účinná od 1. júla.

Opoziční poslanci neuspeli s návrhom obmedziť odmeny štátnym zamestnancom

Poslanci Národnej rady (NR) SR z hnutia Slovensko neuspeli s návrhom obmedziť odmeny štátnym zamestnancom. Parlament totiž v utorkovom hlasovaní odmietol ich novelu zákona o štátnej službe.

Opoziční poslanci návrh odôvodnili tým, že chceli zastaviť „neobmedzené rozdávanie odmien politickým nominantom“. Navrhovali zaviesť opätovné obmedzenie výšky odmien pre štátnych zamestnancov. Pripomenuli, že takáto úprava už bola súčasťou zákona o štátnej službe a platila do roku 2024.

„Presne tak ako v minulosti sa obmedzenie výšky odmeny pre štátnych zamestnancov identicky navrhuje do výšky 20 percent ich ročného funkčného platu a nevzťahuje sa na riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady,“ navrhovali poslanci.

V minulom roku zaevidoval komisár pre deti 450 nových podnetov

V minulom roku zaevidoval komisár pre deti 450 nových podnetov. V porovnaní s rokom 2023 ide o nárast 45,16 percenta. Vlani ukončil 311 podnetov a 139 má aktívny status. Vyplýva to zo Správy o činnosti komisára pre deti za rok 2024, ktorú v utorok schválila Národná rada (NR) SR.

„Komisár pre deti poskytol 116 vyjadrení vo veci posudzovania dodržiavania práv dieťaťa na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy. Porušenie práv dieťaťa konštatoval v 20 prípadoch, v 96 prípadoch k porušeniu práv dieťaťa nedošlo,“ uvádza sa v správe.

Komisár zároveň v týchto 96 prípadoch požiadal o výkon príslušných orgánov vo forme výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany a zabránil tak, aby k porušeniu práv dieťaťa došlo.

Najviac podnetov bolo minulý rok v oblasti rodinného života, a to 236. Druhou najpočetnejšou oblasťou bola ochrana pred násilím, v rámci ktorej evidovali 88 podnetov. Komisár pre deti evidoval aj 52 podnetov v oblasti práva na vzdelanie. V oblasti základných ľudských práv a slobôd mal komisár 38 podnetov a v rámci oblasti ochrany zdravia to bolo 17 podnetov. Komisár registroval v oblasti súdnictva 12 podnetov.

Oblasťou osobnej totožnosti sa zaoberali tri podnety. Po dva podnety prišli v rámci ochrany detí ako spotrebiteľov a ochrany súkromia.

„V porovnaní s minulosťou, kde Úrad komisára pre deti prakticky neevidoval žiadne podnety od detí, a v porovnaní aj s rokom 2023 nastala pozitívna zmena v počte podávateľov, ktorými sú deti. V roku 2023 sa na komisára pre deti obrátilo s podnetom sedem detí. V roku 2024 sa tento počet strojnásobil na 21 detí,“ priblížil komisár v správe.