Môj profil 
Predplatné
Hlasovaním o tomto návrhu poslanci ukončili poslednú tohtoročnú, 39. schôdzu parlamentu, na ktorej prerokovali dvojicu legislatívnych návrhov, ktoré prezident Andrej Kiska vrátil na opätovné prerokovanie.
Zákonom sa má zmeniť spôsob voľby policajného prezidenta aj šéfa policajnej inšpekcie.
Podľa novely z ministerstva vnútra má po novom policajného prezidenta vymenovať do funkcie minister vnútra na základe výberového konania a po verejnom vypočutí v parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť, ak výbor odporučí jeho vymenovanie. Funkčné obdobie šéfa polície má byť štvorročné, pričom sa o funkciu môže uchádzať na ešte jedno ďalšie funkčné obdobie. Komisia, ktorá má posudzovať kandidátov do funkcie policajného prezidenta, má podľa novely sedem členov.
„Dvoch členov komisie menuje minister vnútra a po jednom členovi komisie menuje generálny prokurátor, prezident Policajného zboru, riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, rektor Akadémie Policajného zboru a odborový orgán, ktorý má najviac členov z príslušníkov Policajného zboru,“ uvádza sa v dokumente.
V prípade zámeru odvolať policajného prezidenta z funkcie musí minister vnútra svoj návrh odôvodniť a následne ho musí odporučiť branno-bezpečnostný výbor aspoň trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov výboru. Poslanci schválili účinnosť novely zákona od 1. februára 2019.
Riaditeľ Úradu inšpekčnej služby
„Riaditeľa Úradu inšpekčnej služby vymenúva vláda na návrh ministra vnútra SR na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore pre obranu a bezpečnosť, ak výbor odporučí jeho vymenovanie,“ uvádza sa v novele.
Funkčné obdobie riaditeľa inšpekcie je štyri roky, pričom tá istá osoba môže byť do funkcie vymenovaná aj druhýkrát. Nový policajný prezident ako aj šéf inšpekcie v prípade, že nedisponujú bezpečnostnou previerkou na stupeň „Prísne tajné“, sú povinní ju vykonať do 30 dní od vymenovania do funkcie.
Úrad inšpekčnej služby ako osobitná súčasť Policajného zboru s pôsobnosťou pre celé územie SR na odhaľovanie, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov (Policajného zboru a Zboru väzenskej a justičnej stráže) je za výkon svojej funkcie zodpovedný vláde.
Podľa schválenej zmeny parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť nebude mať úlohu preskúmavať vybavovania sťažností smerujúcich proti postupu príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov.
Odobrená norma v nadväznosti na vytvorenie nezávislej a spoločnej inšpekcie pre všetky ozbrojené bezpečnostné zbory a berúc zároveň do úvahy záujem o objektivitu pri vyšetrovaní trestnej činnosti Úradu inšpekčnej služby zakotvuje aj pôsobnosť v oblasti vyšetrovania a skráteného vyšetrovania trestných činov colníkov. Pôsobnosť Úradu inšpekčnej služby sa tak bude od 1. januára 2020 vzťahovať na všetkých, aj neozbrojených príslušníkov finančnej správy, colníkov.
Námietky prezidenta
Ako pri vrátení novely argumentovala hlava štátu, schválená norma nerieši aktuálne problémy spojené s fungovaním Policajného zboru a je nesystémová. Podľa prezidenta Andreja Kisku je navrhovaná právna úprava postavenia Úradu inšpekčnej služby len formálna, pretože kľúčové problémy nezávislosti policajnej inšpekcie necháva stále otvorené.
Prezident ďalej namieta neopodstatnenosť zasahovania zákonodarného orgánu do procesu vymenovania prezidenta Policajného zboru. Podľa Kisku výber osoby prezidenta Policajného zboru bude aj naďalej výsledkom politického rozhodovania.
.JPG)
.jpg)
