“V Poľsku máme futbalové eldorádo. U nás vaši hráči zarobia viac než na Slovensku. Liga má dobrú úroveň, môžu sa zviditeľniť, všetky zápasy sú v televízii… Samozrejme, že tí najlepší futbalisti zo Slovenska chcú odchádzať niekde inde, ale čo sa týka takej strednej kategórie hráčov, všetci by chceli hrať v Poľsku. Sme veľká krajina, máme pekné štadióny, slovenskí futbalisti sa v Poľsku cítia dobre,” uviedol Boniek.

V pozícii šéfa poľského futbalu pôsobí od roku 2012, na tomto poste má však pred sebou už iba niekoľko mesiacov. “Vo funkcii budem iba do októbra. Vtedy končím, pretože po dvoch mandátoch už ďalej nemôžem byť prezidentom. Uvidíme, kto príde po mne,” dodal.

Poľsko počas Boniekovho funkčného obdobia iba raz nepostúpilo na veľké medzinárodné podujatie – MS 2014 v Brazílii. Na tohtoročný európsky šampionát, ktorý sa bude konať v dvanástich krajinách naprieč “starým kontinentom”, Poliaci prenikli ako víťaz kvalifikačnej G-skupiny. “Určite je to dobré pre poľský futbal, že sme postúpili na ME. Horšie je to však s našimi klubmi. Pri nich máme problém, pretože hráči príliš skoro odchádzajú do zahraničia, kluby za nich nedostanú primerané finančné prostriedky a nemôžu tak zodpovedajúco hrať v európskych pohároch. Poľský futbal však robí výrazné kroky dopredu,” myslí si Boniek.

Ak by slovenský národný tím zvládol marcovú baráž o postup na ME 2020, práve Poľsko by bolo 15. júna v írskom Dubline v rámci E-skupiny úvodným súperom mužstva SR na šampionáte. Zverenci trénera Pavla Hapala sa v semifinále play-off stretnú s Írmi a v prípade víťazstva nastúpia vo finále na trávniku úspešnejšieho z dvojice Bosna a Hercegovina – Severné Írsko. Boniek priznal, že v semifinále medzi Slovenskom a Írskom bude držať palce susedom spoza južnej hranice.

“Musím sa na všetky okolnosti dívať objektívne. V semifinále baráže medzi Slovenskom a Írskom budem fandiť Slovákom. Írsko eventuálne môže byť jedna z hostiteľských krajín ME a v rámci základnej skupiny hrať dva zápasy s mužstvami dvoch usporiadateľov by nebola ľahká situácia, keďže v E-skupine nastúpime aj v Bilbau proti Španielom. Volil by som, keby sme pri vstupe do turnaja hrali s Bosnou a Hercegovinou, Severným Írskom alebo Slovenskom. Nevravím, že to bude ľahšie, pretože je ťažké vyhrať nad kýmkoľvek z nich. Fanúšikovia zo Severného Írska by to síce nemali ďaleko, priamo v Dubline však bude omnoho viac Poliakov, ktorí v Írsku žijú a pracujú. Dublin je poľské mesto,” poznamenal pre SITA.

Boniek začínal s profesionálnou hráčskou kariérou v rodnom meste v tíme Zawisza Bydgoszcz. Neskôr hrával za Widzew Lodž, odkiaľ v roku 1982 prestúpil do talianskeho Juventusu Turín. Na Apeninskom polostrove pôsobil aj v AS Rím (1985-1988), najradšej si však spomína na obdobie strávené v Turíne. “Boli to fantastické časy. Avšak, časy, ktoré už dávno pominuli. Mohol som hrať v jednom z najlepších mužstiev na svete, ak nie úplne najlepšom v tom období. Futbal ma vždy fascinoval a dal mi všetko. Vďaka futbalu som tým, kým som. A musím povedať, že som spokojný s tým, čo som dosiahol v pozícii hráča aj v ďalších funkciách po skončení kariéry – ako prezident, manažér či tréner. Samozrejme, boli lepšie aj horšie dni, ale to je normálne,” podotkol tretí najlepší futbalista sveta za rok 1982 po Talianovi Paolovi Rossim a Francúzovi Alainovi Giressovi.

Vo farbách turínskej “starej dámy” vyhral dovedna päť trofejí vrátane Pohára víťazov pohárov v sezóne 1983/1984 a Európskeho pohára majstrov o rok neskôr. Druhý spomenutý úspech však zatienilo veľké nešťastie, keď pri vyčíňaní fanúšikov anglického FC Liverpool na štadióne v Bruseli zahynulo 39 ľudí, zväčša Talianov a priaznivcov Juventusu. Aj po rokoch mu zviera hrdlo, keď o tom hovorí. “Musím vám povedať, že toto víťazstvo úplne prekryla tragédia, ktorá sa odohrala. Som presvedčený, že za normálnych okolností by sme hrali ešte lepšie a aj naše víťazstvo by bolo ešte vyššie (Juventus vyhral 1:0, pozn.). O tomto zápase sa mi skutočne ťažko rozpráva, pretože to bolo stretnutie, v ktorom nehrali futbalové schopnosti, ale hlava a psychika. Boli to strašné chvíle,” priznal Boniek.

A ako vníma súčasný Juventus a jeho najväčšiu hviezdu Cristiana Ronalda? “Juventus kúpil Ronalda, aby vyhral Ligu majstrov. Ak s Ronaldom nevyhrajú túto súťaž, tak môžeme povedať, že niekde sa stala chyba. Juventus osem rokov dominuje na talianskej scéne a treba dodať, že vyhrával aj bez Ronalda. No práve on má byť ten, kto im pomôže vyhrať LM. A či ju môžu ovládnuť už v aktuálnej sezóne? Teoreticky áno. Takých klubov je však viac. Rozhodnúť môže momentálna forma, zranenia dôležitých hráčov a ďalšie faktory,” myslí si bronzový medailista z MS 1982 v Španielsku.

Aj na pôsobenie v reprezentačnom výbere nachádza iba pozitívne slová. “Národný tím je to najlepšie, čo môže futbalistu postretnúť. Pre každého hráča, ktorý príde na zápas reprezentácie, je to niečo iné – hrá za svoj národ, za fanúšikov, za symboly svojej krajiny… Akýkoľvek zápas v národnom drese, či už prípravný, kvalifikačný, na ME alebo MS, je ten najdôležitejší,” vraví Boniek, ktorý bol v priebehu týždňa na pracovnom stretnutí v Bratislave.

Poprední funkcionári z ôsmich krajín na ňom diskutovali na viaceré témy vrátane chystanej reorganizácie európskych pohárových súťaží od roku 2024. “Boli to príjemne strávené dva dni. Bolo to dobre zorganizované a musím povedať, že Slovenský futbalový zväz (SFZ) sa o nás pekne postaral. V súvislosti s Ligou majstrov sa diskutuje o novom formáte. Absolútne proti tomu nič nemáme a veríme, že UEFA vyberie najlepší variant. Chceli by sme však, aby ten variant dbal na jednu vec – aby do akéhokoľvek európskeho pohára kluby postupovali prostredníctvom národných súťaží. Nemôže to byť tak, že niekto skončí v domácej lige na 7. alebo 8. mieste a aj tak bude mať garantovanú účasť v LM alebo Európskej lige,” zakončil pre agentúru SITA Zbigniew Boniek.