Môj profil 
Predplatné
Prieskumná agentúra sa spýtala 1000 Američanov či niekedy počuli o tom, že v roku 1999 koalície krajín NATO (USA, Francúzsko, Nemecko atď.) asi 80 dní vykonávala vzdušné bombardovanie Juhoslávie.
Presne polovica opýtaných Američanov uviedla, že o bombardovaní nikdy nepočula. 260 obyvateľov o tejto vojenskej akcii niečo počulo, ostatných 200 občanov sa neodvážilo odpovedať.
Prieskum pre Sputnik News uskutočnila najstaršia francúzska prieskumná agentúra IFOP v čase od 2. do 15. októbra 2019 v USA.
“Humanitárne bombardovanie”
V srbskom autonómnom kraji Kosovo a Metochii začalo uprostred 90. rokov dochádzať k prvým útokom albánskych teroristov na civilné obyvateľstvo a policajtov srbskej národnosti, a tiež na Albáncov, ktorí spolupracovali s belehradskou vládou.
V roku 1997 členovia Kosovskej oslobodzovacej armády vyhlasujú, že “bojujú za slobodu Albáncov od srbských okupantov“ a začínajú dostávať nelegálne zbrane z Albánska, kde kvôli nepokojom vykradli armádne sklady.
Potom, čo v prvej polovici roka 1998 juhoslovanskí vojaci zlikvidovali jedného z vodcov Kosovskej oslobodeneckej armády, začal Západ obviňovať Belehrad z prílišného používanie sily a vykladať špeciálne operácie ako vraždenie bezbranného civilného obyvateľstva.
V druhej polovici roka 1998 Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúciu číslo 1199, ktorá požadovala od oboch strán zastaviť paľbu na území Kosova a začať rokovania. Do zeme odoslali misiu OBSE. Viac ako 6000 srbských policajtov opustilo Kosovo. Kvôli tomu stúpal počet útokov na Srbov.
V januári roku 1999 prebehla operácia juhoslovanských ozbrojených síl v kosovskej dedine Račák, počas ktorej bolo podľa informácií Belehradu zlikvidovaných niekoľko desiatok teroristov a objavené veľké množstvo zbraní.
Misia OBSE označila udalosť za vraždenie civilistov, nehľadiac na to, že fínska súdna lekárka Helena Ranta vykonávajúca pitvy po desiatich rokoch priznala, že správu o vraždách bezbranných civilistov vytvárala pod tlakom šéfa misie OBSE Williama Walkera.
Boli to práve udalosti v Račák, ktoré sa potom stali spúšťačom útoku na Srbsko. 23. marca generálny tajomník NATO Javier Solana rozhodol o začiatku vojenskej operácie a na ďalší deň Aliancia bez akéhokoľvek schválenia OSN začala bombardovať Juhosláviu. To trvalo 78 dní.
Presný počet obetí bombardovania NATO nezverejnili, ale podľa informácií srbskej strany zomrelo od 1200 do 2500 ľudí a ďalších 6000 sa zranilo. Bomby Aliancie ničili infraštruktúru, priemyselné objekty, školy, nemocnice, kultúrne pamiatky, chrámy a obytné domy. Lietadlá NATO po sebe nezanechali v ruinách len srbské mestá, ale aj srbskú ekonomiku. Belehrad vyhodnotil škody v rozmedzí od 30 do 100 miliárd dolárov.
Podľa informácií srbského ministerstva obrany zhodili na Juhosláviu okolo 25 000 ton bômb, z toho 15 ton munície s ochudobneným uránom. Po použití týchto zbraní v krajine vyrástol počet ľudí chorých na rakovinu.
Ako povedal pre Sputnik vedúci Parlamentnej komisie pre vyšetrovanie následkov bombardovania Darko Laketič, výskumy ukázali, že u detí vo veku od jedného do 18 rokov zaznamenali rast onkologických ochorení krvi a nádorov na mozgu.
.jpg)
.jpg)
