Môj profil 
Predplatné
Podľa premiéra Petra Pellegriniho, nám vznik Československa dal historickú šancu na dnešnú nezávislosť.
“Oslavy 28. októbra 1918 nie sú žiadnym prežitkom starých čias či dokonca oslavou čechoslovakizmu. Je to míľnik, ktorý Slovenky a Slovákov historicky priblížil k ich demokratickej, zvrchovanej a medzinárodne uznávanej krajine,” uvádza premiér.
Pripomína, že Slovensko tiež prvýkrát v rámci spoločného štátu dostalo svoje hranice, prvýkrát sa slovenský symbol ocitol na vlajke, vejúcej v mnohých štátoch sveta.
“Nie vždy to bolo ideálne a harmonické spolužitie, ale v danej dobe predstavoval spoločný štát určite najlepšie riešenie pre oba národy. A tak sa úplne prirodzene stalo Československo medzníkom, ktorý 1. januára 1993 vyústil do našej hrdej a suverénnej spoločnej republiky.”
Na záver dodáva, že si máme právom pripomínať túto “októbrovú križovatku” ktorá nás naviedla na tú správnu cestu k dnešnej Slovenskej republike.
Jaroslav Naď: Je smutné, že na rozdiel od Českej republiky, si u nás tento mimoriadne dôležitý deň štátnym sviatkom nepripomíname
Podľa poslanca Jaroslava Naďa (OĽaNO) je potrebné pripomínať si dnešný deň, lebo nebyť odvahy a vizionárstva ľudí ako bol Masaryk a Štefánik, ktovie, ako by to bolo vôbec so slovenským národom.
“Ale aj mnohých ďalších a nebyť podpory najmä od USA, Francúzska a Veľkej Británie, dnes by nielenže Slovenská republika s vysokou pravdepodobnosťou neexistovala, ale ktovie, ako by to bolo vôbec so slovenským národom,” myslí si Naď a dodáva, že je smutné, že na rozdiel od Českej republiky, si u nás tento mimoriadne dôležitý deň štátnym sviatkom nepripomíname.
Magdaléna Kuciaňová: V dnešný deň si spomíname aj na významnú osobnosť našich dejín
Poslankyňa Magdaléna Kuciaňová (SNS) si v tento pamätný deň spomenula aj na významnú osobnosť našich dejín – Ľudovíta Štúra, ktorý sa narodil 28.10.1815 v obci Uhrovec.
Ľudovít Štúr bol najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života a vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia, kodifikátor slovenského spisovného jazyka založeného na stredoslovenských nárečiach (1843), jeden z vedúcich účastníkov Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849 a poslanec uhorského snemu za mesto Zvolen v rokoch 1847 – 1848.
“Štúr bol v politickej oblasti známy svojou láskou k vlasti a mnohokrát sa dostával do slovných bojov s liberálmi. Pri generácii Štúra môžeme vidieť výrazný kvalitatívny skok. Kým napríklad Štúrov starý otec bol klobučník, Hurbanov mlynár, Janka Kráľa mäsiar a Francisciho krajčír, ich otcovia pôsobili ako dedinskí učitelia či farári. A tretia generácia – štúrovci – už predstavovala elitu národa. Práve za tento historický zlom si Štúr zaslúžil uznanie,” uvádza Kuciaňová.
O spomínanej láske k vlasti svedčia aj dva výroky: “Slovan nosí všetko v srdci a v duši a dokáže to aj vyjadriť silou prejavu a druhy: Ale aj Preto nech neprejde jediný deň bez toho, aby ste vy, Slovania a synovia týchto kmeňov nevykonali jediný dobrý skutok pre svoj kmeň, obraňujte jeho právo, vzdelávajte ho a nestaňte sa nikdy služobníkmi jeho cudzích vládcov.”
Poslankyňa dodáva že by sme sa z týchto slov mali poučiť a mali by sme konať dobro a byť hrdí na svoju vlasť.
Eduard Chmelár: Masarykovo vyhlásenie o korupcii je aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým
Líder hnutia Socialisti.sk Eduard Chmelár dnešný deň nezvyknem oslavovať, pretože pre Slovákov je z jeho pohľadu dôležitejšia Martinská deklarácia z 30. októbra 1918 ako samostatný štátoprávny akt, ktorým sme podobne ako Česi dva dni pred nami slobodne a nezávisle vyjadrili našu túžbu vytvoriť spoločný česko-slovenský štát.
Lenže v dnešných dňoch je podľa jeho názoru viac ako aktuálne, pripomenúť si prejav prezidenta T. G. Masaryka, ktorý odvysielal rozhlas 28. októbra 1931. Podstatnú časť v ňom totiž venuje korupcii.
Masaryk vtedy povedal: “U nás prevratom v čase revolúcie politickej a hospodárskej dostali sa do správy verejných vecí tiež ľudia, ktorí na vznesené úlohy nestačili ani mravne, ani vzdelaním. Nebudeme si zastierať fakty, že sú u nás ľudia, ktorí svojho verejného postavenia zneužívajú na to, aby bez práce pohodlne žili a bohatli. Žaluje sa právom na korupciu. Ak je niekto korupčníkom alebo spojencom korupčníkov, je v záujme štátu, aby bol odstránený. Ak je ešte k tomu politicky činným, je to dvojnásobne nutné.”
Chmelár by bol rád, aby si na tieto slová, pri oslavách v nasledujúcich dňoch, spomenuli všetci, ktorí majú plné ústa úcty k našim dejinám a tradíciám.
“Pretože toto je súčasť našich najlepších tradícií. A keď sme pred tridsiatimi rokmi na námestiach počas Nežnej revolúcie kričali „Nie sme ako oni!“, zamyslite sa, či nie sme ešte horší. Pri pohľade na tie kreatúry, ktoré kradnú tak ako sa neodvažovali kradnúť ani komunisti (legendárny „kráľ Oravy“ Stanislav Babinský vyznieva popri dnešných oligarchoch ako drobný podvodníček), ktoré zapierajú nepopierateľné, ktoré stratili všetky zvyšky cti, ktoré sa navzájom osočujú a urážajú, nemôžeme povedať, že naša politická scéna je morálne vyspelejšia a kultúrnejšia,” píše Chmelár.
Na záver dodáva, že za súčasnou situáciou na Slovensku nie je to, že by sme mali menej čestných ľudí. Za súčasnú situáciu môže hlavne to, že sa na výslnie pretláčajú gauneri.
“Slovensko zúfalo potrebuje nielen politické a ekonomické reformy, ale aj kultúrnu obnovu. To, že vo svojich funkciách zostávajú morálne zdiskreditovaní ľudia, nemôže ospravedlniť ani predpoklad, že tí, ktorí sa derú na ich miesta, nemusia byť vôbec lepší. Lebo ako nám pri blížiacich sa výročiach pripomína prezident Masaryk: odstrániť ich z funkcií je v záujme štátu,” zopakoval v závere.
Tatiana Stará
.JPG)
