Polícia: Anonymné oznámenia zvyšujú záťaž

Bratislava 28. augusta 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Marko Erd)

Oznámenia, ktoré sú anonymné, zvyšujú záťaž orgánov činných v trestnom konaní. Je to spojené s množstvom úkonov, ktoré by sa nemuseli vykonávať, ak by boli podané zákonom upraveným spôsobom. Pre TASR to uviedol hovorca Prezídia Policajného zboru SR Michal Slivka v reakcii na návrh koaličnej novely Trestného poriadku.

Právna norma z dielne Miroslava Číža, Dušana Jarjabka (obaja Smer-SD), Eleméra Jakaba, Irén Sárközy (obaja Most-Híd), Magdalény Kuciaňovej a Radovana Baláža (obaja SNS) má od nového roka zabezpečiť, aby orgány činné v trestnom konaní viac neboli povinné vybavovať anonymné podnety a že trestné oznámenie viac nebude možné podať anonymne. Za anonymné podanie sa má považovať aj také, ktoré je označené nepravdivými, neúplnými alebo neoveriteľnými údajmi o totožnosti odosielateľa.

Podľa Slivku trestné oznámenie podané štandardne, na základe Trestného poriadku, dáva polícii možnosť kedykoľvek v prípade potreby oznamovateľa kontaktovať a doplniť informácie, ktoré môžu konanie posunúť ďalej. “Ak však dôležité informácie chýbajú v anonymnom oznámení, polícia sa ich nemusí nikdy dozvedieť alebo ich musí prácne zisťovať, neraz s negatívnym výsledkom,” ozrejmil policajný hovorca.

Zároveň tvrdí, že ak by Trestný poriadok anonymné podanie neumožňoval, polícia by sa i tak všetkými anonymnými podaniami zaoberala, ako sa nimi zaoberá aj v súčasnosti.

Na druhej strane, počet anonymných podaní a trestných oznámení polícia osobitne štatisticky nevykazuje. Rovnako tak, koľko z nich bolo vyhodnotených ako opodstatnených.

Koaličný návrh hovorí, že ak to orgán činný v trestnom konaní alebo súd považuje za potrebné, môže anonymné podanie odstúpiť na prešetrenie jeho obsahu príslušnému orgánu verejnej moci, vykonať vlastné šetrenie alebo ho môže založiť do spisu v trestnej veci, s ktorou obsah anonymného podania súvisí.

Podľa súčasného Trestného poriadku je prokurátor povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel, ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Koaliční poslanci tvrdia, že chcú svojou novelou posilniť vlastnú rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri anonymných podaniach.

Zrušenie doterajšej povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovať aj anonymné podania a podania označené nepravdivými, neúplnými alebo neoveriteľnými údajmi o totožnosti odosielateľa, prispeje podľa predkladateľov na jednej strane k zefektívneniu ich činnosti a na strane druhej k ochrane dotknutých osôb pred šikanóznymi anonymnými podaniami.

Na margo anonymného trestného oznámenia autori novely uviedli, že ak ho je potrebné doplniť, orgán činný v trestnom konaní nemôže postupovať zákonom ustanoveným spôsobom, teda oznamovateľa nemôže predvolať na doplnenie alebo spresnenie trestného oznámenia. “Nemôže si od neho vyžiadať potrebné písomné podklady, ani ho v zákonom ustanovenej lehote informovať, akým spôsobom bola vec ukončená. Prijatím navrhovanej právnej úpravy sa eliminuje zbytočná zaťaženosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovaním rôznych neopodstatnených anonymných podaní,” argumentujú poslanci.

Problém s novelou má exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), ktorá nie je naklonená návrh podporiť, keďže nie je podľa nej užitočný ani zmysluplný. “Stále platí a musí platiť, že policajt začne trestné stíhanie aj v prípade, ak sa dozvie o skutočnostiach, ktoré odôvodňujú jeho začatie, aj inak ako z trestného oznámenia. Teda si nemyslím, že by anonymné podnety mohli ignorovať. Budú musieť konať, ak podnet bude obsahovať skutočnosti, ktoré odôvodňujú začiatok trestného konania. Táto novela môže pre nich priniesť neistotu, kedy sa tým zaoberať majú a kedy nie. Zásada oficiality platí stále,” zdôraznila Žitňanská.

Myslí si, že väčším problémom, ako sú anonymné podnety, je fakt, že ľudia nenahlasujú niektoré typy trestnej činnosti, najmä korupciu či násilie v domácnosti. “Nemáme totiž vytvorenú dostatočnú infraštruktúru, aby sa cítili chránení. Toto je väčší problém ako ten, že niekedy prídu anonymy, ktoré sú akoby súčasťou vybavovania si účtov,” dodala.