Menšina odmietajúca akt rozmnožovania
Pri pohľade na dúhovú zmesku rôznorodých ľudí a ich obdivovateľov sa tak ako po iné roky človek neubráni dojmu, že ide v prvom rade o exhibíciu – dnes už nikým a ničím neregulovanú demokratickú túžbu ukázať sa.

Jediné, čo doteraz chýbalo v bratislavských uliciach, bola vyzývavá nahota. Tá vždy priťahuje pozornosť na podobných vychýrených podujatiach na námestiach Kodane, na kanáloch Amsterdamu či na krásnom modrom Dunaji vo Viedni. V slovenskom hlavnom meste menšinová populácia, odmietajúca akt rozmnožovania, tak ďaleko nešla a asi ani nepôjde.

Aj zahraniční gayovia a lesbičky, ktoré budú medzi pochodujúcimi, možno vedia, že sme predsa len kresťanská krajina, ktorá by ťažko niesla exhibicionizmus polonahých LGBTI. Zaujímavé je, že aj v krajinách ako je Holandsko sa konajú pochody či skôr farebné plavby na člnoch za rodovú rovnosť, hoci tam sú manželstvá osôb rovnakého pohlavia legálne a zákonom je povolená aj adopcia detí týmito osobami.

O čom teda sú veľkolepé dúhové oslavy v európskych mestách, ak nie o propagácii homosexuality?

Otázku možno položiť aj tak, čím sú motivované tieto výstrednosti. Prečo osoby patriace k početne malej spoločenskej skupine propagujú na našom kontinente homosexualitu, keď v modernej Európe ju už dávno nediskriminujú, neodsudzujú ako v niektorých islamských krajinách alebo niektorých štátoch USA?

Internacionála LGBTI

Nechajme bokom nezodpovedané otázky – homosexualita je medzi nami, sprevádza ľudstvo od kolísky, odsudzovať ju, ale aj propagovať, je rovnako scestné. Aj vtedy, ak Dúhový pochod v Bratislave podporia domáce herecké hviezdy a neoliberálni politici i političky a zúčastnia sa na ňom excelencie viacerých veľvyslanectiev európskych krajín akreditovaných u nás.

Akoby svitalo na novú Internacionálu, akoby bolo prejavom výsostnej solidarity, ak sa všetci vydáme na Dúhový pochod.

Alebo LGBTI všetkých krajín spojte sa proti heterosexuálnej väčšine a proti tradičnej rodine?! Ak chcú homosexuáli pre naplnenie svojich práv úradne potvrdený manželský zväzok, potom ide o požiadavku nadštandardných práv. Ide o legalizáciu homosexuálneho manželstva ako alternatívy prirodzenej rodiny, čo nemá nič spoločné so zásadou rovnosti.

Právnik Martin Dilong o tejto problematike napísal: „V prípade, ak dávame na jednu úroveň manželstvo a registrované partnerstvo, porušujeme túto právnu zásadu rovnosti pred zákonom. Nejde totiž o rovnaké veci. Manželstvo je definované ako celoživotné spoločenstvo muža a ženy, kde prirodzene dochádza k počatiu a výchove detí.“

A sme pri koreni veci: zásadu rovnosti musíme aplikovať vždy, ak sa zákon vzťahuje na rovnaké situácie. Homosexuálne registrované partnerstvo a prirodzené manželstvo muža a ženy budú vždy diametrálne rozdielne situácie, kým bude ľudstvo vyznávať svoju prírodnú i duchovnú podstatu.

Adopcie detí až potom
Stručné právne stanovisko zámerne nezahŕňa tradičné morálne a náboženské hľadisko na problém manželstva osôb rovnakého pohlavia, hoci na náboženské presvedčenie väčšiny obyvateľstva na Slovensku musí prihliadať aj štát.

Návrh zákona z dielne strany SaS z roku 2012, aby sa registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia uvádzalo ako rodinný stav, už raz v slovenskom parlamente neprešiel. Jedna z predkladateliek zákona Lucia Nicholsonová vtedy odkázala „spiatočníckym“ poslancom NR SR, že prídu na rad aj adopcie detí homosexuálnymi pármi.

Poslanec Poliačik sa tiež vytasil výrokom hodným pre zapamätanie: aj Kristus by vraj hlasoval za registrované partnerstvá.

Právnu normu však nepodporilo až 90 percent zákonodarcov, čo bolo pre liberálov nečakané fiasko. Zdá sa, že situácia spred šiestich rokov sa v NR SR bude opakovať. Po Dúhovom Pride avizuje poslankyňa SaS Natália Blahová ďalší pokus o presadenie zákona o registrovaných partnerstvách do slovenskej legislatívy napriek tomu, že v platnej novele ústavného zákona je zakotvené, že „manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou,“ ktorý „Slovenská republika všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“

Mali by si to uvedomiť nielen poslanci ako Blahová, Ďuriš Nicholsonová či Poliačik, ale aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, ktorá na budove svojho úradu vyvesila dúhovú vlajku hneď vedľa štátnej vlajky Slovenskej republiky.

Ľudovít Števko

Článok pôvodne vyšiel na portáli Napalete.sk