Pokrytectvo v našej spoločnosti prekročilo všetky medze

Na Slovensku každý druhý osamelo žijúci starobný dôchodca musí vyžiť (po zaplatení bežných účtov) so sumou 2 € alebo nižšou. To je údaj platný zhruba pred pol rokom. Slovensko je zázračná krajina – čo dôchodca, to Copperfield. Ľudia, ktorí riadia chod tohto štátu nemajú ani poňatia, akému poníženiu je vystavená generácia tých, ktorí v roku 1989 vytvorili podmienky k tomu, aby sa oni dostali k moci.

Čo si má myslieť človek, ktorý má mesačný príjem pod 500 €, v takom zdravotnom stave, že si ho nedokáže zvýšiť nijako inak, než žobraním, čo si má taký človek myslieť o ľahkosti, akou dokáže z police štátneho rozpočtu Matovič vymiesť 1,5 miliardy? Ten istý Matovič, ktorý v čase historicky najvyššej inflácie nebol schopný rozmraziť minimálne dôchodky?

Robert Fico mal včera tlačovú konferenciu, na ktorej ukazoval novinárom rožok s tým, že ak stretne Hegera, napchá mu ten rožok do krku. Fico zabudol povedať, že na maslo za 3,50 € musia mnohí dôchodcovia šetriť dva dni s tým, že si nesmú kúpiť nič iné.

Matovičova atómovka s 500 € za účasť na voľbách splnila jednu skrytú úlohu. Médiá majú opäť dôvod kašľať na tých najchudobnejších. Možno majú rovnakú nádej ako táto vláda: Ešte pár mesiacov ich nechajú bez pomoci a tí ľudia spontánne umrú. Benefitom bude menšia záťaž štátneho rozpočtu. Argument, že za infláciu vláda nemôže, je zavádzajúci! Kde bola vláda, keď počas kovidu Európska centrálna banka spustila masívne kvantitatívne uvoľňovanie, inými slovami masívnu tlač nekrytých peňazí?

Aj nevzdelaní ľudia vtedy upozorňovali, že to povedie k nebývalo vysokej inflácii. Nikto tomu nevenoval pozornosť, kto na to upozornil, bol dezolát, lebo kritizoval politiku EÚ. Politici EÚ, ale aj tí slovenskí dnes infláciu váľajú na externé zdroje – na vojnu na Ukrajine, na vysoké ceny energií. Novinári klapú zobákmi v tom istom rytme. Na jej spúšťač všetci svorne zabudli. Nie Slovensko, celá EÚ v istý čas vykročila gréckou cestou. Ak politici tvrdia, že za infláciu nemôžu, nehanebne klamú. Ich vina je už v tom, že mlčali, keď Európa touto cestou vykročila.

A ak si ich vinu majú odpykať tí najchudobnejší, čosi tu strašne smrdí. Znovu si pripomeňme, že ide o generáciu, ktorá v novembri stála na námestiach. Ich hlavnou požiadavkou vtedy nebol voľný trh ale DIALÓG. Súčasní politici ich odmenili cenzúrou a dali ich zožrať voľnému trhu ako Rimania kresťanov šelmám.

Títo ľudia nemajú hlas. Postaví sa za nich iba Jednota dôchodcov, s ktorou si politici zvyčajne utrú topánky. Občas ich zúfalé volanie využije niekto, kto si práve potrebuje zvýšiť volebné preferencie. Svedkovia Matovičovi ich obviňujú z toho, že natŕčajú ruku, keď je špajza prázdna, Tábor Fica zas má voči nim nečisté svedomie, aj keď Smeráci zaviedli aspoň ten valorizačný automat.

Médiá túto vrstvu ignorujú. Nie je to téma, ktorá by im lákala sponzorov a inzerentov, tí letia na atómovky Matoviča. A tiež, situácia týchto ľudí úplne odporuje častému tvrdeniu médií, že Slováci sa nikdy nemali lepšie. Pri tejto vete si väčšina dôchodcov trhá vlasy.

Takže ešte raz, žijú u nás ľudia, ktorí celý život pracovali, a na hrudku masla si musia sporiť dva dni. Vláda rieši 76-ku, potom 90-ku, potom miliardy Ukrajine, alebo Matovičove výmysly. Čo sa to stalo so Slovákmi?

Za tých vyše tridsať rokov od revolúcie som sa naučil dve veci: Poctivý život sa nevypláca. Poctivá práca ťa môže priviesť do takej biedy, že smrť bude pre teba vítaným východiskom.