Bratislava 10. augusta (TASR) – Pastierstvo je odvetvie poľnohospodárstva zaoberajúce sa chovom dobytka. Oproti dobytkárstvu je nižšou formou živočíšnej výroby, ktorá sa viaže na veľké pasienkové plochy umožňujúce takmer celoročné pasenie.
Kočovné pastierstvo je základom poľnohospodárstva mnohých krajín Blízkeho východu a prakticky celej Afriky. Charakteristické je cestovanie (kočovanie) iba podľa potrieb dobytka a človek mu prispôsobuje celý svoj život. Začiatky pastierstva siahajú do obdobia okolo roku 6500 pred Kr., kedy boli v oblasti Blízkeho východu.
Na území Slovenska mala na vývoj pastierstva najväčší vplyv valaská kolonizácia. Od prvej polovice 15. storočia sem začalo prenikať polonomádske obyvateľstvo a obsadzovalo nevyužité vyššie položené pasienky. Pre pastierov – valachov, ktorí tvorili iba malú časť obyvateľstva, bolo pastierstvo hlavným zamestnaním, na Horehroní napríklad do 50. rokov 20. storočia. Postupne bolo obohatené o ďalšie činnosti. Pastieri vyrábali drevený riad, metly, stĺkali plte, pracovali ako furmani, drotári a podobne. Vplyv tohto zamestnania sa odrážal aj v spôsobe života pastierov. Prenikanie prvkov karpatského pastierstva do kultúry pastierov na východe Slovenska malo aj významný inoetnický charakter. Jeho nositeľmi boli valasi, ktorí priniesli nové spôsoby chovu oviec, spracovania mlieka, terminológiu a ďalšie javy materiálnej a duchovnej kultúry.
V 20. storočí tradičné formy pastierstva ako zamestnania ustupujú. Po kolektivizácii sa výrazne zmenili podmienky chovu zvierat a aj života pastierov.
zdroj: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 2, Veda 1995.
3.5°C
Sobota 
Nedeľa 
Utorok 
3.1°C
Sobota 
6.3°C
6.5°C
Utorok 
-0.8°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
